Sedem divov opery (15). Operné búrky, hromy a blesky

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Kto by nemal rešpekt pri pohľade na nebo počarbané prskavkami bleskov? V duchu latinského respectus, ktoré znamená pohľad späť, sa obzrieme za siedmymi hudobnými búrkami aj za zmyslom divokého dažďa v klasickej mytológii.

Nie je búrka ako búrka. Z minimálne desiatich slov pre rôzne typy nebeských sĺz v talianskom slovníku sa nám nemusí zakrútiť hlava. Tempesta sa zrodila, ako inak, z latinského tempestas. Okno v čase vystrihnuté meteorologickými nožnicami.

Prečítajte si tiež:
Sedem divov opery
(seriál)

Tempestu charakterizuje prudký vietor a spravidla nemá blesky. Obľúbeným motívom starých majstrov bola tempesta di mare, búrka na mori, na ktorej sa maliari so zmyslom pre chiaroscuro mohli doslova vyšantiť.

Štetec Fláma Jana Porcellisa sa rád ponáral do morských búrok. (Jan Porcellis: Loď v búrke na skalnatom pobreží, obraz (1614 – 1618). Zdroj: wikipedia.org

Pod Verdiho dáždnikom

Hudobnú morskú búrku sprítomňuje Giuseppe Verdi v úvode svojho paenultimum opus o červotočovi žiarlivosti v Otellovej duši. Vstup maurského triumfátora lemujú blesky, bzučanie vetra a rozbúrené vlny modelované sláčikovými efektami a náhlivými vzlykmi aerofónov. Zbor Fuoco di gioia vystavaný na princípe fúgy dáva prechod protichodným silám v prírode aj v duši.

video

Operná búrka nie je lacnou imitáciou prírody, predznamenáva dážď bolesti bubnujúci na Otellovo víťazné brnenie. Kvapky žiarlivosti sa nebezpečne vpíjajú ako kyselina do kovu psychiky. Tempesta z Otella je symbolom zmätku v hlave, z ktorého sa nakoniec rodí jasná myšlienka o nevinnosti Desdemony. Život jej to už nevráti.

Iným typom hudobnodramatickej búrky je temporale, dieťa latinského temporalis, derivátu známeho substantíva tempus. Oba talianske tvary, tempesta aj temporale, úzko súvisia s časom. Búrka i hudba spoločne prebiehajú v čase. Čas je ich spojencom a napokon aj hrobárom.

Búrka život berie aj dáva. Zdroj: wikipedia.org

Cestu do hrobu nič netušiacemu záletnému Vojvodovi zametá nájomný vrah Sparafucile a jeho nie práve najpôvabnejšia, v kútiku duše však súcitná sestra Maddalena. Blížime sa k záveru Verdiho Rigoletta. Sláčikové tremolo a netradičné brumendo generované zatvorenými ústami navodzujú atmosféru blížiacej sa prietrže mračien.

Temporale z Rigoletta akceleruje dej a rámcuje proces rozhodovania sa postáv, proces, ktorý je duchovnou búrkou sám osebe. Zamilovaná Gilda sa rozhodne tajne položiť život za svojho miláčika, zhýralca, ktorý si jej obetu vôbec nezaslúži.

video

Mlynček na (sláčikové) blesky

Je búrka čímsi viac, než len porazeným slnečným počasím? Búrka krotí ľudskú pýchu, pretože je demonštráciou sily, ktorá nás presahuje a nad ktorou stále nemáme absolútnu kontrolu.

Unášať sa hudobnými búrkovými mrakmi je možné tiež v barokovej opere, v ktorej prší veľmi často. Baroková tradícia štartuje kontrast medzi pomalou časťou ombra, tieň, ktorú vystrieda allegro mračien, tempesta. Kňučiace pizzicato, triády, synkopy, behy a oktávové skoky, bodkované rytmy a bujaré presto – raj pre každého krotiteľa dirigentskej taktovky.

Blesky – tepny neba, v ktorých túži prúdiť aj operná hudba. Zdroj: pixabay.com

Stile concitato, vzrušenie v barokovej dráme podobné prasknutému balónu, reprezentujú najmä vivaldiovské búrky. K významom operných búrok u Händela či Vivaldiho však treba priradiť aj hnev. Zúrivý Orlando v rovnomennej Vivaldiho dráme v podaní kontratenora Philippa Jarousského hudobne lieta na rozhnevanom oblaku.

video

Pánom nad búrkou bol v starovekom Grécku hromovládny Zeus. Meno najvyššieho boha pohanskej Hellady, také blízke latinskému Deus, má pravdepodobne základ v protoindoeurópskom mene božstva dennej oblohy Diespiter. Po antickej gréckej oblohe sa preháňali aj anemoi thuellai, v Ríme transformované na venti. Boli to duchovia počasia, ktorí si so smrteľníkmi robili, čo sa im zachcelo.

Táto búrka zúrila mimo múrov Opery v Sydney, no poznáme aj hudobné blesky, ktoré na operné javisko po stáročia patria. Zdroj: flickr.com 

Vetry štyroch svetových strán ovládal Aeolus. Jeho „podriadený“ Zephyros velil západnému i jarnému vánku a jeho meno si požičali talianski operní libretisti, napríklad Metastasio, keď potrebovali veršami vykresliť jemný vetrík (zeffiretto) hladkajúci unavenú tvár… S bôžikom Zephyrom má spoločný etymologický základ cognomen režisérskej jednotky Franca Zeffirelliho.

Keď je búrka modlitbou

Aj nenápadné chvenie imaginárnych strún nebeských huslí môže priniesť poriadnu hrmovicu. Takú, aká sa objavuje Purcellovej dráme na mytologický námet Dido and Aeneas uvedenej v roku 1689. Zdá sa, že ide o vôbec prvú búrku v histórii hudobného divadla, archívy však dodnes nevydali všetky tajomstvá.

video

Clive McClelland v rozsiahlej monografii Tempesta: Stormy Music in the Eighteenth Century upriamil vedecký ďalekohľad na hudobné búrky talianskych a francúzskych barokistov. Autorovmu muzikologickému oku neunikne žiadna tonálna zmena, no kladie si aj otázku, aký je vlastne zmysel búrok na opernom javisku. Zachytávajú len strach a neistotu alebo sú dobovou variantou filmových trikov?

Úvod a zbor z prvého dejstva Ifigénie na Tauride z klaviatúry reformného klasicistu Christopha Willibalda Glucka dáva búrke religiózny rozmer. V latinskom pomenovaní náboženstva, religio, Cicero vidí zviazanie, prepojenie, mystickú niť. Ligare značí obviazať a viera sa tradične chápe ako hojivý obväz na vnútorné rany.

V Gluckovej Ifigénii kňažky spievajú invokáciu proti dažďu. Vďaka búrke vstupujú do dialógu s vlastným vnútrom. Stojí za zmienku, že búrka v opere tohto exponenta klasicizmu je dramaturgicky na rovnakom mieste, ako vo Verdiho Otellovi.

video

Zlodeji z oblakov

Sila búrky inšpirovala bájne sny a predstavy stredovekých mágov, ktorým dobová latinská literatúra dala meno tempestarii (singulár tempestarius). Verilo sa, ž majú moc búrku privolať aj zahnať. Tempestarii žili inkognito medzi bežnými ľuďmi. Nechávali si od nich vyplácať akýsi paušál, aby ich v prípade potreby ochránili od ničivých mračien.

O búrkovú atmosféru sa v klasickej hudbe a opere starajú najmä chordofóny (strunové hudobné nástroje). Zdroj: pxhere.com

Cirkev sa túto poveru snažila vykoreniť, štipľavé jazyky si však neodpustia poznámku, že to bolo kvôli tempestariom, ktorí kumulovali bohatstvo na úkor cirkevných desiatkov. Obraňovali sa tvrdením, že biblickú Mojžišovu palicu poslúchalo more aj počasie.

video

V opere nazvanej The Tempest búrka nesmie chýbať. Dôkazom toho je nápaditá a tonálne odvážna predohra. Dielo podľa Shakespearovej hry má v hudobnej matrike zapísaný premiérový „krst“ v roku 2004 v Londýne. Libretu vdýchla život austrálska dramatička Meredith Oakes.

Relatívne neznámemu súčasnému dielu Thomasa Adésa dali v roku 2012 zelenú kinoprenosy z americkej Metropolitnej opery. Keby existoval stroj času, Adésova psychologická búrka by zrejme nenechala chladných ani stredovekých zaklínačov búrok.

Tempestarii trápili v roku 815 myseľ lyonského biskupa Agobarda. Približne v tých časoch sa ujala prax zvonenia kostolných zvonov v prípade búrkového nebezpečenstva.

Počuli ste o kráľovstve Magonia? Stredoveká legenda tak trochu maľuje čerta na stenu. Magonia je vraj skrytá v oblakoch a jej obyvatelia jazdia na vozoch z vetra, aby sa počas búrky zmocnili obilia či dokonca dobytka. Boli tempestarii pomocníkmi Magončanov a pomáhali im kradnúť pozemskú úrodu, alebo dedinčanov chránili pred nebeskými rabovačkami? Nevie sa. Len jedno je isté: v stredoveku žilo veľa duší, ktoré týmto rozprávkam neverilo.

Krajina nebeských pirátov, ktorí útočia počas búrky, bola v predstavách niektorých stredovekých ľudí skutočnou hrozbou. Zdroj: bitfeed.co

Učiteľka pokory

Vo svete fantázie sa však na veterných koňoch podľa vzoru Magončanov môžeme povoziť dosýtosti. Zvukovou kulisou nám bude záver predohry z Rossiniho labutej piesne Guglielmo Tell. Rossiniho posledná búrka prší a hrmí aj za hranicami opery, hudobné kvapky z finálovej časti plus-mínus dvanásťminútovej predohry osviežili dokonca aj svet televíznej reklamy.

video

Rossiniho symfonické efekty crescenda a decrescenda vytvárajú dojem, že prietrž mračien metá úbohými konármi stromov sem a tam, ohýbajúc ich ako plastové slamky. Procella, bufera, burrasca či snehová tormenta – aj to sú slová, ktorými by operychtivý Talian popísal búrlivú orchestráciu belcantového operistu z Pesara. Učebnicovým príkladom rossiniovskej búrky je ale dravo-nežný dážď z komédie o Barbierovi zo Sevilly.

video

Hudba najprv „vizualizuje“ jemné mrholenie, vzdialené záblesky a neskôr prívalový dážď. Rossini vie, kedy divadelný dej praje búrkam. Operný lejak nastáva práve vo chvíľach, keď si energická Rosina nie je istá Almavivovými citmi. Rosinu rosí neistota, ktorá prerastá do búrky vyjadrujúcej nestálosť citov založených na superficiálnej vášni.

Laickému oku sa zdá, že neexistujú dve identické búrky. Búrka je pulzujúci organizmus založený na kontraste a nie je náhoda, že nemeckí preromantici vstúpili do dejín literatúry práve pod dáždnikom Sturm und Drang, búrka a vzdor, tlak a revolta, úder a otras. Búrka je svojím spôsobom symbolom vzdoru, voči ktorému je človečí červíček bezmocný.

Pod hríbmi dáždnikov sa rodí hudba, dážď fascinoval väčšinu barokových autorov. Zdroj: pinterest.com

Hudobné búrky od Vivaldiho ročných období spopularizovanými barokovým rockom Vanessy Mae, cez úvod k štvrtému dejstvu Berliozových Trójanov, až po, povedzme, introdukciu Otella, stmeľuje prirodzené napätie. Operné búrky ťažia z javiskovej situácie a javisko ťaží z nich. Tautologický kruh sa uzatvára.

Na monitore svieti posledný odsek nášho článku. Vedeli ste, že odkiaľ sa vzalo slovo monitor? Ak tipujete latinské monere, vyňuchali ste správnu stopu. Moneo, teda varujem a radím zároveň, sa hodí aj na opis búrkového šialenstva. Dážď a meče bleskov nám nechcú ublížiť, chcú nám obrazne poradiť, že báť sa zmien je ľudské. Búrka rýchlo prehrmí, no zanecháva následky trvácnejšie, než ona sama. Čo je teda cieľom tempesty, ktorá kradne stromom lístie a nebu azúrovú modravu? Bez búrok by v prírode nebolo očistenia a obnovy. V opere sú búrky dramaturgickým motorom a odpaľujú emócie, ktoré by bez búrky zostali zamrznuté in fundo cordis. Na dne srdca.

Autor: Lucia Laudoniu

Archív Sedem divov opery (seriál)

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

slovenská historička, muzikologička, publicistka a výtvarníčka rumunsko-talianskeho pôvodu

Zanechajte komentár