Sedem divov opery (16). Svadobné scény z opier

1

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Grécke nevesty si do svadobných šiat niekedy ukryjú kocku cukru, ktorá podľa miestneho zvyku osladí ich manželstvo. Našich svadobných kociek cukru bude hneď sedem. S kyticou siedmych fragmentov z opier veľkých i neveľkých, navštívime hudobné svadobné dvory a spoznáme tradície, ktoré pobavia aj prekvapia.

Figarova svadba nie je jedinou operou, ktorá má sobáš priamo v názve. Cimarosovo Tajné manželstvo sa vezie na rovnako vtipnej vlne, no väčšina operných svadieb sa od tých ozajstných líši smutným až tragickým podtónom.

Konečne svoji. Zdroj foto: pixnio.com

Čepiec alebo rakva?

Spojenie medzi svadobným veselím a smrťou, akoby išlo o dve strany jedinej magnetofónovej kazety, však nie je výmyslom z opery. Inscenátori Romea a Júlie či Lorcovej Krvavej svadby vedia, koľko podôb má svadobný deň. Lebo pochová pokoj v rodine.

Špongia drámy zotierala rozdiel medzi svadbou a „funusom“ najmä v helenistických dobách, kedy javiskám kraľovali páni Aischylos, Euripides a Sofokles. V monografii Marriage to Death – The Conflation of Wedding and Funeral Rituals in Greek Tragedy sa autor Rush Rehm zamýšľa nad splývaním oboch fenoménov a kladie na hlavu smrtky svadobný veniec.

Svadba, na ktorej z nevesty razí parfum smrti, sa odohráva v Donizettiho Lucii di Lammermmor. Hlavným démonom tejto belcantovej opery s myšlienkovými oknami vybitými svetlicami gotického hororu, je barytonista Lord Enrico Ashton. Donúti svoju sestru Luciu, aby sa vydala za Artura, ktorý dokonale vyhovuje Enricovým rodovým záujmom. Nič mu nie je sväté – okrem hrdzavého rodinného erbu.

Prečítajte si tiež:
Lucia di Lammermoor – najznámejšia Donizettiho vážna opera

Aby barytón dosiahol svoje, uchýli sa ku klamstvu. Podstrčí sestre sfalšovaný list, ktorý zdanlivo dokazuje, že muž jej srdca a Enricov úhlavný nepriateľ číslo jeden Edgardo pustil Luciu z hlavy. Dalo sa čakať, že Lucia sa z údajnej zrady milého tak skoro nespamätá. Enrico úspešne ťahá za nitky jej zraniteľnosti a dotlačí ju k neželanému zväzku. Svadobní hostia sa už schádzajú na hrad.

video

Bomba emócií nakoniec aj tak vybuchne a zmiatne so sebou zdravý rozum. Lammermoorska Lucia sa pomiatla a svojho ženícha zniesla zo sveta priamo na svadobnom lôžku.

Hymenaeus a jeho hymnus

Dám vám hádanku. Čo je to epithalamium? Závoj nevesty to nie je. V starom Grécku sa takto hovorilo veršovaným kultickým spevom pre mladuchu v jej svadobnej komnate (ἐπιθαλάμιον). Dohľad nad antickými matrimoniálnymi piesňami patril bôžikovi Hymenaiovi (v latinskej transkripcii Hymenaeus). Patril do spoločnosti Erótov, malých okrídlených „láskonoscov“.

Mýty si pamätajú aj thráckeho speváka svadobných piesní rovnakého mena Hymenaios. Oslavné básne kropili hudobným dažďom procesiu nevesty, ktorá vstupovala do ženíchovho domu. Pamiatkou na tento starý grécko-rímsky zvyk je rumunské slovo căsătorie. Jeho prarodičom je, pravdaže, ľudovo-latinské casa, dom. A čo slovko căsătorie vlastne pomenúva? No predsa svadbu!

Spoločný dom, ohnisko šťastia prchavého ako whisky, si so záujmom prezerá americký námorný dôstojník Pinkerton, hlavné tenorové hrdlo Pucciniho tragédie giapponese Madama Butterfly. Pinkerton je vypočítavý, pätnásťročnú Japonku Čo-čo-san si berie len z rozptýlenia. Exotická svadba je pre neho „nevinná“ šou a dovolenková hra, z ktorej sa na druhý deň vyspí ako z opice.

video

Prvé dejstvo Butterfly sa nesie v znamení svadobných príprav. Pinkertonova verbálna facka, že Motýlika pošle k vode, len čo si nájde poriadnu americkú manželku, zaniká v šantení stúh hodvábnej melódie. Mračnom na svadobnom nebi je Japonkin nepozvaný strýko, ktorý dievča prekľaje, pretože z lásky k cudzincovi zavrhlo tradície vlasti. Butterfly však dôstojníka bezhlavo miluje. A on ju vymení ako včerajšiu uniformu…

V Lucii di Lammermoor bola svadba bránou k šialenstvu, v Pucciniho diele je predzvesťou kliatby. V oboch prípadoch chýba to najdôležitejšie – lano lásky. Jeho konce musia držať dvaja. Donizettiho sopranistka k svojmu ženíchovi necíti nič, v Madama Butterfly je to opačne. Svadba bez lásky je ako sako bez gombíkov. Dve časti sa nemajú ako spojiť.

Prečítajte si tiež:
Sedem divov opery
(seriál)

Svadba s korunami

Podobný konflikt kultúr, s akým pracuje Puccini, ponúka Verdiho opera Alzira, na Slovensku žiaľ neznáma. Hnedobradý majster nemal o tejto svojej hudobnej dcére vysokú mienku, v mnohom však anticipuje hyper-melodického Trubadúra. Kostrou opery je Voltairova hra Alzire zabalená do peruánskeho ponča.

Španielsky guvernér Gusmano si chce vziať za manželku domorodkyňu Alziru, dcéru vodcu Inkov Atalibu, aby konečne zazvonil zvonec vzájomnému vraždeniu. Sám Gusmano pritom nemá ďaleko od vraha. Nechal mučiť Inku Zamora, o ktorom si Alzira myslí, že na mučidlách vypustil dušu. Zamoro ale žije a prichádza za milovanou Alzirou. Sextet z prvého dejstva Nella polve genuflesso je podobný sextetu z Lucie di Lammermmoor, v ktorom každá z postáv obetuje na oltári drámy svoje pocity. Zamoro povedie nový útok proti conquistadorom, ale čaká ho to isté, čo odhodlaného Manrica z Trubadúra – väzenie. Gusmano využíva situáciu a vydiera Alziru, aby sa za neho vydala výmenou za Zamorovu slobodu. Chytľavé allegro „predsvadobného“ zboru maskuje slzy za úsmev.

video

Svadba už visí vo vzduchu, keď sa z diaľky vyrúti akýsi španielsky vojak a Gusmana smrteľne zraní. Alzira stuhne a v pomstiteľovi spoznáva Zamora. Umierajúci Gusmano stihne hrdému Inkovi prezradiť, že Alzira so sobášom súhlasila len preto, aby svojmu drahému „kúpila“ slobodu.

Ľudová etymológia hľadá v nevestách odkaz na rímske panny vestálky. Nevesta nie je Vesta, ergo bohyňa vestálok, ochrankýň svätého rímskeho kozuba. Z Ríma pochádza aj zvyk lámania svadobného koláča nad nevestinou hlavou.

V niektorých kultúrach sa snúbenci vzájomne kŕmia chlebom. Výklad obradu chleba, ktorý sa stále dodržiava kdesi v perníkových kútoch balkánskych chalúpok (a nielen tam), variuje od znaku vernosti po symbol Božej priazne.

Na Balkáne dominuje východná byzantská liturgia, ktorá korunuje mladomanželov za kráľa a kráľovnú novej rodiny. Pár dostáva na hlavu skutočné kráľovské koruny (vo viacerých východoslovenských gréckokatolíckych chrámoch sa zvyknú nahrádzať venčekmi). Rumunský jazyk preto cirkevné manželstvo nazýva sviatosťou korunovácie (taina cununiei). 

Svadba a hudba mali k sebe vždy blízko. Zdroj: pxhere.com

Krvavá večiereň a veľrybí zub

Sobáš dvanástich párov naraz – to je niečo! Ak to chcete zažiť, vypočujte si Verdiho Sicílske nešpory. Medzi hrdličkami, ktoré si v opere majú dať manželský bozk, je tiež Ninetta – dvorná dáma hlavnej sopránovej postavy Eleny. Napätie medzi Sicílčanmi a Francúzmi eskaluje. Muži sa nechajú vyprovokovať a nevesty unesú. Domáci zvyk zahrať sa na svadbe na drsného únoscu mladuchy môže byť pamiatkou na tieto udalosti z roku 1282, ktoré vďaka Verdimu zanechali živú stopu aj pod opernými lustrami.

video

Horúce bolero vyšľahlo z úst Eleny na hojdačke lásky k vlasti a k svojmu nastávajúcemu Arrigovi. Operná dvojica spečaťuje city vo chvíli, keď zvonenie na nešpory dáva signál povstalcom, aby rozpútali peklo… Táto svadba bola pohrebom radosti.

Prečítajte si tiež:
Známy-neznámy Giuseppe Verdi (seriál)
Verdi na prahu skladateľskej zrelosti

Mnohé svadobné zvyky dodnes vyvolávajú úsmev na tvári. Ani taký ženích na ostrove Fidži to nemá ľahké. Jeho povinnosťou je priniesť otcovi svojej vyvolenej zub z veľryby… Vo Švédsku si mladomanželia dávajú do topánok niečo (na naše európske pomery) oveľa praktickejšie – zlatú a striebornú mincu, inak bude prasiatko rodinného rozpočtu hladovať.

Banditova svadobná banda

Hrnček var – a inšpirácia z neho tečie a tečie… Taká je Verdiho nesmrteľná duša s mitrou kantilény. Poďme sa z verdiovského operného hrnčeka napiť do tretice.

video

Svadobný motív má v opere Ernani podľa literárnej predlohy Victora Huga popredné miesto. Kľúčová tenorová postava je aragónsky šľachtic v maske banditu, ktorý intrigami kráľa prišiel o pozemky a oči má len pre Elviru. Tá sa práve chystá vydávať za dona Silvu, ale svoje vynútené slovo by pred bránami kostola najradšej zomlela mlynčekom mlčania.

Ernani v plášti pútnika hľadá azyl na Silvovom hrade. Keď odhalí svoju identitu, nebo pritiahne skrutku na neviditeľnom škripci ešte viac. Novozvolený cisár Karol V. dáva podľa starodávneho karolínskeho práva Ernanimu a Elvire milosť. Chystá sa svadba (v opere v poradí druhá, k zväzku Elviry a Silvu formálne nedošlo). Všetci sa unášajú radosťou, no deus ex machina už koná svoju povinnosť. Temné tóny rohu sprevádzajú ohrdnutého španielskeho granda, ktorý presadzuje prísahu dohodnutú s Ernanim. Inými slovami, maskovaný Silva drží v hrsti jeho život… Čestnosť je pre Ernaniho viac, než osobné šťastie. Opera Ernani nám ukazuje, že smrť na človeka číha aj vtedy, keď si myslí, že vypil opojný nektár bohov z Olympu a nič sa mu nemôže stať…

Keby všetky tóny boli čisté a ľahké ako tento závoj, operu by miloval každý. Zdroj: pxhere.com

Potrestaný frfľoš

Tragických operných svadieb bolo už dosť – prišiel čas nasadiť si okuliare komiky. Donizettiho kompozičné dary sme ocenili s Luciou di Lammermoor, no majstra predverdiovského belcanta si pripomenieme ešte raz s operným „sitcomom“ Don Pasquale. Verili by ste, že svadba môže byť výchovnou trstenicou pre starého lakomca?

Prečítajte si tiež:
Don Pasquale – posledná z veľkých opier buffa

Pasquale je plus-mínus sedemdesiatročný frfloš, ktorý odušu prská jed na svojho synovca a zároveň dediča Ernesta. Hnevá sa, že chudobnú Norinu by Ernesto najradšej nosil na rukách, ale po bohatých slečinkách ani nemrkne. Bohatý strýko sa Ernesta rozhodne vydediť. Doktor Malatesta (voľný preklad Bolehlav) mladým našťastie praje, vymyslí preto malú-veľkú lesť. Presvedčí Ernestovu lásku Norinu, ktorú il vecchio Pasquale nikdy nevidel, nech sa za hundroša typu dickensovského Scroogea fiktívne vydá – a po svadbe nech s ním poriadne zatočí!

Nepravý notár (v našej ukážke je to sám operný režisér), sfalšovaná manželská zmluva, falošný svedok (nič netušiaci Ernesto!)… Je tu vôbec miesto pre pravdu? Čo už: pravda sa niekedy servíruje na tanieri lži.

Len čo svadobná zmluva získa platnosť, Sofronia alias Norina vypustí paru a manželovi urobí zo života peklo. Z utiahnutej sivej myšky sa stane panovačná a rozmaznaná panička so záľubou v utrácaní peňazí. Na starého lakomca je to priveľa. Drobný svadobný podvod sa našťastie vysvetlí a Pasquale, šťastný, že svadba bola iba zlý sen, Ernestovi a Norine nakoniec požehná.

Latinské svadobné potpourri

V opernej taliančine má svadba mnoho tvárí. Príslušné etymóny majú opäť latinskú gramatickú frizúru. Nozze (di Figaro) sú zakorenené v starorímskom slove nuptiae. Pomnožné podstatné meno nuptiae neoznačovalo len sobáš. Rovnako k nemu patrí premena, transformácia na inú bytosť.

Tento slovný trik využil starorímsky autor z ďalekej africkej Numídie Apuleius vo svojom antickom „sci-fi“ románe Asinus aureus, po slovensky Zlatý somár. Rímsky mladík Lucius sa zahráva s mágiou a namiesto vtáka sa ocitá v neželanej koži osla. Illae suae monstruosae nuptiae! Nezabúdajme, že oslíky neboli v antike zvieratami druhej kategórie a mali cenu zlata.

Aj táto Wagnerova melódia je zlatou baňou. Autorstvo by sme mohli prvoplánovo tipovať na niektorého z talianskych majstrov, to však nič nemení na skutočnosti, že komerčne najslávnejší svadobný zbor sveta pochádza z nemeckojazyčnej opery Lohengrin.

video

Ďalšie svadobné slovíčko matrimonium zdieľa lingvistické lôžko s feminínom mater, matka. Substantívum mater je zodpovedné za slovenský názov matrika a jej latinský vzor matricula. Prípona -monium má charakter obligácie (munus, povinnosť). Archaické národy verili v povinnosť nežného pohlavia stať sa matkou a svadba mala byť mystickou bránou k materstvu.

O niečo menej známe je neutrum conubium. Pod pokrievkou tohto slova drieme svadobný zväzok (v právnom zmysle), u Plínia však objavujeme nový a netušený význam. Conubium je štiepenie a vrúbľovanie rastlín. Rastlinné korienky sa modlia za vodu. Zalievajme aj my naše vzťahy vodou porozumenia, rešpektu a lásky, ktorá toľkým operným postavám nebola dopriata…

Autor: Lucia Laudoniu

Archív Sedem divov opery

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

slovenská historička, muzikologička, publicistka a výtvarníčka rumunsko-talianskeho pôvodu

Jeden komentár

Zanechajte komentár