Sedem divov opery (4). Slávne prípitky

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Víno, dar i prekliatie. Horúci mok kropí operné javiská v prípitkoch, v ktorých sa mieša čaša radosti a kalich hrôzy. Ktorý slávny skladateľ pil vínko v Bratislave a kde sa hroby mŕtvych kropia alkoholom? Silvestrovská jazda za opernými prípitkami v rámci nášho seriálu Sedem divov opery bude veselá i vážna.

Bakchus, antický boh vína, viac, než orgie, rozdával nadšenie. Chuť do života, ktorá bola v drsných životných podmienkach nedostatkovým tovarom. Antickí ľudia hľadali vo víne úprimnosť. Verili, že extatické opojenie v nich spustí mechanizmy, ktoré odhalí ich skutočné úmysly ležiace na dne rozumu, ba aj za ním (že sa to často vymklo z rúk, je pravda nad Slnko jasnejšia). Turiddu v Mascagniho Cavallerii rusticane však stále spieva „viva il vino ch’è sincero“, ergo, „nech žije víno, čo je úprimné.“

Od dobromyseľnej úprimnosti nie je ďaleko k malej ľsti. Mozartov singspiel Únos zo serailu bavil publikum viedenského Burgtheatra v roku 1782. Tenor Pedrillo v druhom dejstve opije bas Osmina. Turci sa omamnému moku z náboženských dôvodov vyhýbajú, ale opitý Osmin zaspí ako baránok, aby láska mohla voľne kvitnúť. Vivat Bacchus!

video

Mozart plus prípitok, rovná sa Finch’han dal vino z opery opier Don Giovanni. Slávna ária o šampanskom však v skutočnosti žiadnym prípitkom nie je. Ruka s obradne pozdvihnutou čašou alla salute, ktorá by priala zdar, tu chýba. Don Juan zvoláva oslavu plnú potokov vína a tanca, na ktorej môže demonštrovať svoje mužské ego a zviesť ďalšie cnostné devy. Urobiť si fajočku v Leporellovom zozname dobytých žien. Mozart v krátkej árii odhaľuje Juanov charakter zvrhlíka, skladba má preto silný psychologický náboj. A čím sú nabyté prípitky v operách? Bavia, rozptyľujú, stroja úklady a desia.

Mladý Bakchus na obraze od Caravaggia, zdroj: wikimedia.org

Zamiešal osudie aj v Bratislave

Rok 1861 je „učebnicovým rokom“ zjednotenia Talianska, rokom, kedy Verdi písal temnú Silu osudu, ale ani naši južní susedia sa v opernom ringu nenechali zahanbiť. Maďarský skladateľ Ferenc Erkel pochádzal z rodu podunajských Švábov. 9. marca 1861 dal synom puszty národnú operu Bánk bán, ktorá sa spolu s historickou freskou Hunyadi László zapísala do maďarských operných análov. Erkel miešal osudie rôznorodých hudobných žrebov vrátane prvkov francúzskej grand opéry a wagnerovského heroizmu, ale eklektikom sa nestal. Muzikológov však dodnes znepokojujú chýry o tzv. Erkelovej dielni, akejsi „opernej manufaktúre“, v ktorej partitúry veru nepísala iba jedna ruka…

Ferenc Erkel (1810 – 1893),
maďarský hudobný skladateľ, maľba Alajosa Giergla,
zdroj: wikimedia.org

Erkel mal blízko k Bratislave – geograficky, no najmä kultúrne, veď prešporské pole bolo v 19. storočí posiate semenami maďarskej a nemeckej kultúrnej proximity. V roku 1823 Erkel sedel na bratislavskom koncerte Franza Liszta a neskôr kdesi v kúte viechy načúval plačúcim husliam cigánskeho primáša Jánosa Biháriho. Dáte si vínko? Bán Petur, barytónová postava odbojného vodcu nobility, pozdvihuje čašu s prípitkom v podaní Andrása Faragó.

video

Verdiho zlatá kniha alebo víno otrávené hriechom

Pri listovaní imaginárnou zlatou knihou Verdiho libriet ukazovák bodne hneď do niekoľkých majstrovských pôct zlatistému moku: kto by nepoznal Libiamo z Traviaty, ktoré si žije vlastným koncertným životom? A básni Andreu Maffeiho Mescetemi il vino dal Verdi hneď dvojo hudobných kabátov (jedným z nich je zbierka šiestich komorných romancí z roku 1845). A čo takto Jagova zdravica Inaffia l’ugola z Otella? To už nie je desaťročia vyšívaný operný závoj zábavy, ale čierna pavučina Jagovho diabolského plánu: opiť Cassia znamená zdiskreditovať ho… Nemenej démonickým je prípitok Lady Macbeth v druhom dejstve Verdiho pretlmočenia Macbetha. Pohár je naplnený vínom, ale duša krvou, s čím vhodne korešponduje červená róba Jolany Fogašovej v predstavení Opery SND.

Akt slávnostného pozdvihovania čaše, po taliansky brindisi, a rovnomenné mesto v Apúlii nie sú zviazané pupočnou šnúrou etymológie. Do taliančiny slovo brindisi privandrovalo zo španielskeho jazyka a do krajiny koridy ho zasa priviezli nemeckí renesanční žoldnieri alias lancknechtovia. Výraz brindisi teda pochádza z germánskeho dialektu a vysvetľuje sa ako prínos priania. A ako je to s mestom Brindisi? Známy jadranský prístav Rimania zapísali do mapy ako Brundisium. Veľa fantázie pri tom nepotrebovali, stačilo len prispôsobiť grécke Βρεντήσιον latinskému uchu.

Margaret Dovaston, Prípitok, olej na plátne z palety britskej „maliarky prípitkov a noblesných posedení“,
zdroj: invaluable.com

Zakázaný alkohol a prípitok pre mŕtvych

Z latinčiny (presnejšie, tej stredovekej, peniacej sa z roztopašných úst goliardov, ktorí dôvod žiť, causa vivendi, zamenili za causa bibendi, dôvod piť) sa vykľulo známe prosit! (na zdravie, zo slovesa prodesse, slúžiť na úžitok). Do sveta študentov a ich radostí a strastí otvára okná klasická opereta The Student Prince z roku 1924. Hudbu k nej napísal „zaoceánsky Lehár“ a kráľ americkej revue Sigmund Romberg. Prípitkovú pieseň (Drink, drink, drink) zo Študentského princa preslávil Mario Lanza a siahli po nej aj novodobí tenoristi José Carreras či Jerry Hadley. Pieseň bola veľmi populárna v dvadsiatych rokoch v Amerike – v duchu kréda „zakázané ovocie najviac chutí“. Prohibícia alkoholu bola vtedy v plnom prúde.

video

Prípitky môžu mať veľa podôb a nie vždy sa spájajú s veselou cháskou. V rurálnych oblastiach Rumunska sa miestami zachoval zvyk obradného odlievania vína na počesť mŕtvych (po rumunsky pentru morţi). „Obyčajný“ prípitok získal rozmer funerálnej aklamácie. Balkánske zvykoslovie ho zdedilo z kultickej praxe antických libácií (z lat. libatio, obetná úlitba vzácnej tekutiny, oleja alebo vína k pocte bohov).

Grécko-rímska libácia ovplyvnila európsku recepciu vína ako božského nápoja,
zdroj: vinepair.com

Pohanský pôvod má tiež rumunský zvyk liať víno na hroby, ba aj na telá mŕtvych, v smere kríža. Pod vplyvom pravoslávia sa táto obyčaj spája so symbolikou pomazania Kristovho tela myronosičkami a s nádejou na večný život, pretože červené víno symbolizuje životodarnú krv. Rozšírené chápanie prípitku (nie je len zdravicou, ale môže byť zahaleným v hmle smútku) sa prejavilo aj v opere. Kde?        

Dobrý sluha, zlý pán

video

„Trochu iný“ prípitok dospieval belgický basbarytonista Joseph Libert Alfred barón Van Damme, v opernej obci známy ako José van Dam. Ralphova ária (Quand la flamme de l’amour) z druhého dejstva opery Kráska z Perthu (La jolie fille du Perth) je nárekom nemilovaného muža, ktorý utápa svoj žiaľ na dne pohárika. Niet tu ani stopy po frivolnej glorifikácii vína, ktoré podľa žalmistu „obveseľuje srdce človeka“ (Ž 104,15). Stretávame sa tu s psychicky labilnou postavou, pre ktorú je víno iba klamným sprievodcom na životnej ceste plnej beznádeje. Alkohol sa mieša so slzami v smrtiacom tra la la. Čierna diera v perlivom pozlátku ilúzie… Dobrý sluha, ale zlý pán. Opera sa dávala v roku 1867 v Paríži a vzišla z kompozičného pera Georga Bizeta.

Attilio Simonetti: Zdravica kardinálovi, olejomaľba, zdroj: the-saleroom.com

Francúzska operná sféra – v kontraste k Ralphovej lamentácii – servíruje efektný prípitok v Meyerbeerových Hugenotoch. Katolícky gróf z Nevers uvíta na svojej hostine protestanta, hugenota Raula. Prichádza v mieri a užíva si grófovu pohostinnosť, bonheur de la table. Na začiatku opery je „nevinný“ prípitok, na jej konci zúri masaker. Počas bartolomejskej „svadobnej noci“ padli v roku 1572 pod kráľovským a pápežským mečom mraky protestantských duší. Jediné, čo v tej noci nepadalo ani z tvárí vrahov, ani obetí, boli slzy pokánia. Aj o tom je Meyerbeerove hudobné historické plátno.

Hit, ktorý zmizol v čase

Kým mohutné vlny prípitkovej scény v Hugenotoch akcelerujú dej, priam kvetinové kadencie ódy na víno z Thomasovho Hamleta narážajú na múr kritiky. Shakespeare na tomto mieste žiaden prípitok nenapísal a obľúbené číslo je ústupkom vkusu operného publika. Svoje publikum ním na jednom z koncertov potešil barytónový bojar Dmitri Hvorostovskij.

video

Canson bacchique, Hamletova bakchická pieseň O vin, disspipe la tristezze sa v Taliansku (v súlade s dobovou praxou prekladania inojazyčných libriet do štátneho jazyka) zmenila na O vin, discaccia la tristezza. Talianskojazyčnou variantou obohacovali svoje diskografie hrdinovia z Golden age prvých dekád 20. storočia Titta Ruffo, Maria Battistini, Mario Sammarco a barytónoví príbuzní z ich cesta, v druhej polovici storočia však Hamletov prípitok z druhého dejstva Thomasovej „shakespearovky“ pomaly zmizol z diskografickej dramaturgie. Lopatou, ktorá pochovala hit, bol príklon k novej dramaturgickej osi. Spievať v preklade sa už vnímalo ako prehrešok voči autenticite a talianski umelci, vtiahnutí do víru renesancie belcanta, lovili ryby radšej v domácich vodách.

Barytonista Jean-Baptiste Faure (1830 – 1914) v kostýme Thomasovho Hamleta, Manetova olejomaľba,
zdroj: wikimedia.org

Donizetti s pohárikom

Obrodenie belcanta bez Donizettiho by sa ponášalo na auto bez kolies. Bergamský býk pripíja tradične bipolárne: s úsmevom (zbory Cantiamo, facciam brindisi z Nápoja lásky Facciamo allegri un brindisiLindy di Chamounix) i seriózne (Il segreto per esser felici v opere Lucrezia Borgia). Prípitok Maffia Orsiniho z Lucrezie bol ešte začiatkom minulého storočia iskrivým koncertným kusom mezzosopránov a altov (nahrávka Britky Clary Butt z roku 1909 sa stala vzorovou, primordiálnou interpretačnou formou, z ktorej odlievali svoj altový kov Marilyn Horne a Ewa Podleś). Jednoaktovku Il campanello zdobí barytónový šperk v podobe prípitku Mesci, mesci. Ale brindisi z Donizettiho buffy Gianni di Parigi poteší najmä priaznivcov dažďa tenorových vysokých C. Vypočujte si ho, a pochopíte, prečo.

video

Nie, reťaz „céčok“ tu nehľadajme. Hľadajme melódiu. Pretože sextet Gianniho, Pedriga, Lorezzy, Oliviera, navarrskej princeznej a veľkého senešala je melodickým fundamentom preslávenej tenorovej árie Pour mon âme, ktorá patrí k opere Dcéra pluku ako zmrzlina ku kornútku. A predsa nebola napísaná pre túto komédiu, ale pre druhé dejstvo Gianniho di Parigi. Autor operu dokončil v roku 1831, opierajúc sa o predchádzajúce zhudobnenie tohto provensálskeho námetu od Boïeldieua. Na plagát La Scaly sa však dostala až v roku 1839.

Lorenzo Salvi (1813 – 1879),
titulný tenorový predstaviteľ Donizettiho opery Gianni di Parigi,
zdroj: wikimedia.org

V tomto roku, 3. októbra, bola otvorená prvá talianska železničná trať. Mala vyše 7 km a spájala kampánske mestá Neapol a Portici. Aj naša jazda za opernými prípitkami má svoju konečnú. Vystupovať! A prestúpiť do rýchlika, ktorý uháňa v ústrety Novému roku 2019.

Autor: Lucia Laudoniu

video

Pohármi plnými šumivého vína lásky si ťukli aj Corneliu Antoniu Fănățeanu a Lya Hubic v kostýme Violetty a Alfreda z Verdiho opery La Traviata. Slávny prípitok z prvého dejstva opernej drámy o sile milujúceho srdca je fragmentom zo živého predstavenia, ktoré odznelo v roku 1959 v rumunskom Cluji. Interpreti naštudovali dielo v rumunskom preklade.

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lucia Laudoniu

slovenská historička, muzikologička, publicistka a výtvarníčka rumunsko-talianskeho pôvodu

Zanechajte komentár