Šéf košického baletu Andrej Petrovič: Chceme sa dostať divákovi pod kožu

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Štátne divadlo Košice (ŠDKE) vstúpilo do novej sezóny 2020/21 s novým vedením. Aj na poste šéfa baletného súboru. Stal sa ním tanečník a choreograf Andrej Petrovič, ktorý doposiaľ zbieral skúsenosti v zahraničí, okrem iného aj ako asistent popredného londýnskeho choreografa Akrama Khana. V rozhovore poodkryl to, ako pracuje balet v súčasnej opatreniami poznamenanej sezóne, ale predostrel aj plány do budúcna – ako plánuje zúročiť svoje skúsenosti, či s akou víziou vstupuje do svojej novej pozície.

Ako pracuje baletný súbor v týchto dňoch?

Momentálne sú členovia baletu do 9. októbra doma, pretože všetci podstúpili testovanie na prítomnosť koronavírusu a čakáme na výsledky. Umelci, ktorí budú mať negatívne výsledky testov, sa zapoja do práce po 9. októbri a budú pokračovať na tvorbe novej premiéry inscenácie o ruskom tanečníkovi a choreografovi Rudolfovi Nurejevovi. Premiéru, ktorá sa mala uskutočniť v októbri, sme preložili na november.

Tlačová konferencia Štátneho divadla Košice k sezóne 2020/2021, Andrej Petrovič, Anton Korenči, foto: Miroslav Vacula

Vráťme sa v otázkach o pár týždňov späť – aké pre a proti ste zvažovali pri rozhodnutí prísť do košického divadla?

Najväčší podiel na rozhodnutí prísť do Košíc mala skutočnosť, že z tejto pozície budem mať možnosť ovplyvňovať a formovať množstvo zaujímavých projektov. Láka ma príležitosť byť akýmsi ambasádorom umenia, byť v kontakte so širokou škálou umelcov, komunikovať s nimi a posúvať ich. V čase, kedy na jar pandémia prinútila ľudí ostať doma, stratili mnohí taneční umelci, ktorí pracujú ´na voľnej nohe´svoje možnosti realizácie. Už vtedy som začal uvažovať o tom, že by som sa rád dostal do štruktúry, ktorá by týmto umelcom pomohla.

Prečítajte si tiež:
Štátne divadlo Košice vstupuje do novej sezóny 2020/2021 s novým vedením a množstvom vízií
Šéf košickej opery Roland Khern Tóth: Divadlo bez diváka je len prázdny priestor
Glosa na nedeľu. Košičanom k jubileu – za hrsť osobných spomienok

Cítil som, že by som sa rád zapojil do práce, ktorá by mohla byť aj o administratíve, o komunikácii s umelcami. Pracoval som dlho v zahraničí, viem ako tam fungujú systémy na podporu nezávislých umelcov. Vraví sa, že ak si niečo veľmi prajete, tak vesmír spojí svoje sily. Nuž a potom prišla ponuka z košického divadla. Áno, je to obrovská zodpovednosť, ale tú vyváži skutočnosť, že môžem formovať súbor, tvoriť predstavenia, prinášať do súboru svoje skúsenosti ale aj skúsenosti rôznych pedagógov, ktorých budeme pozývať. Rovnako budem mať ja sám príležitosť stretnúť sa s ľuďmi, ktorí pracujú v umeleckom manažmente a vymieňať si skúsenosti.

Ondrej Šoth a Andrej Petrovič počas skúšky pripravovaného baletu Rudolf Nurejev, Štátne divadlo Košice, 2020, foto: Joseph Marčinský/ŠDKE

Nuž a vo veľkej miere bola rozhodujúca osoba generálneho riaditeľa Ondreja Šotha. Povedal mi, že chce do baletu priviesť človeka, ktorý bude posúvať súbor najmä v oblasti súčasného umenia. Klasický repertoár rozvíja Vladimír Malakhov, ktorý je veľká svetová hviezda klasického tanca. Je to pre mňa veľkou cťou spolupracovať s týmto veľkým umelcom, ktorý pozná svoje remeslo a je skromný. To si veľmi vážim, pretože s takýmito ľuďmi som spolupracoval. Nie nadarmo sa hovorí, že veľkí ľudia sú najskromnejší. Keď som spísal svoju víziu toho, ako by som chcel košický balet viesť a potom som si prečítal to, s čím šiel do konkurzu na generálneho riaditeľa Ondrej Šoth, zistil som, že sa v koncepte zhodujeme. Rovnako ako so šéfmi činohry a opery…

V porovnaní so šéfmi ostatných súborov ste však v trošku inej pozícii. Predsa len – váš priamy nadriadený pozná baletný súbor dokonale. Môže to byť pre vás výhoda, či nevýhoda?

Mám tú výhodu, že baletný súbor v Košiciach je dobre nastavený. V celom súbore panuje myslenie, ktoré je mi blízke. Keď som sem prišiel a rozprával som sa s tanečníkmi ale aj ďalšími ľuďmi, mal som pocit, že už máme niečo spolu odžité. Rozumieme si po profesnej ale aj ľudskej stránke. Doposiaľ som sa venoval len umeleckej stránke veci, teraz potrebujem byť zbehlý aj v administratíve a manažmente. V tomto sú mi veľmi nápomocní kolegovia z činohry a opery.

Keď Ondrej Šoth nastúpil na miesto generálneho riaditeľa ŠDKE, ako jeden z bodov svojej vízie zdôraznil potrebu prepojiť prácu jednotlivých súborov. Spolu ste napríklad pripravovali koncert Úcta hrdinom, ktorým sa pred zhruba mesiacom otvorila nová sezóna. Ako sa vám zatiaľ tento princíp riadenia divadla pozdáva?

Momentálne sa snažíme súbory odčleniť, aby neprichádzali do kontaktu, ale je to krátkodobé opatrenie, v dlhodobej koncepcii nám všetkým ide o úzku spoluprácu súborov. Nuž, a ja osobne som napríklad začal pozitívne vnímať operu, lebo sa priznám, že som mal vždy pocit, že toto nie je nič pre mňa (smiech). Zaujímajú ma činoherné i operné predstavenia, začal som v septembri robiť tréningy pre členov činohry a príjemne ma prekvapil ich záujem.

Andrej Petrovič, Anton Korenči, Roland Khern Tóth, riaditelia umeleckých súborov Štátneho divadla Košice pri príprave koncertu Úcta hrdinom, 2020, foto: Joseph Marčinský

Tréningy pre činohercov? Čo si pod tým máme predstaviť?

Zameriavame sa na pohybové princípy. Napríklad na jednom z tréningov sme pracovali s padaním na javisku cez určitú polohu prechodu na zem. Ako padať, aby to bolo prirodzené, efektné a zároveň, aby sa nepoudierali. Ako potom vstať. Ako pracovať s rukami, s ťažiskom tela, aby ste sa napríklad vedeli rýchlo zvrtnúť, otočiť či rozbehnúť…

Takže sa snažíte vnímať košické divadlo ako celok? Nie len z pozície šéfa baletu?

Áno, lebo by to bola škoda, ak by som sa na to díval len z jednej strany. Bola by hlúposť povedať niekomu – ty mi do toho nehovor, toto je moja parketa. Ak budeme spolupracovať, môžeme sa navzájom obohatiť. Podľa mňa sa to prejavilo už na koncerte Úcta hrdinom. Tam sa ukázala naša snaha spolupracovať a u divákov to zarezonovalo. Poďakovanie, poprosenie, rešpekt, slušnosť – toto sú veci, ktoré fungujú, ak chcete pracovať s ľuďmi v kreatívnej atmosfére.

Často mnohí manažéri tvrdia, že preniesť princípy, akými sa pracuje v zahraničí, sa na Slovensko nedá…

Nuž, v prvom rade si povedzme – peniaze sú dôležité. Ak nie sú, môžete síce robiť kvalitné veci, ale v menšom merítku. Lebo ak nemáte dostatok peňazí na kostýmy, na svetelnú techniku, na zaujímavý priestor, tak vždy bude výsledok pôsobiť nedorobene, nízkonákladovo… Môžete mať k dispozícii skvelých tanečníkov, no ak ich práca nebude podporené priestorom či ostatnými umeleckými zložkami, tak výsledok nevyznie tak, ako by ste chceli.

Andrej Petrovič, foto: Jozef Barinka

S čím je ťažšie pracovať? S technikou, ktorú treba zabezpečiť, alebo s ľuďmi, ktorých treba presvedčiť?

Ľudský faktor je v umení najsilnejší. Považujem za svoju výhodu, že mám za sebou skúsenosti a bohatú kariéru, a to mi dáva istý status. Preto môžem pracovať s ľuďmi. Nie autoritatívne, ale ľudia vidia moju prácu a to mi otvára dvere. Dvanásť rokov som pracoval a ďalej pracujem s popredným londýnskym choreografom Akramom Khanom. Pre tých, ktorí majú prehľad v tanečnom umení, je to záruka istej úrovne práce.

Na apríl plánuje košický balet uviesť v licencii predstavenie zoskupenia Akram Khan Company z Londýna. Čo konkrétne to znamená?

Keď sme sa bavili o spolupráci, ktorú s Akramom nechcem prerušiť, hovorili sme aj o projekte pre košické divadlo. Lenže on musí tento súbor najprv spoznať. Preto je ideálny postup urobiť najprv predstavenie tak, že mi dá licenciu na projekt, ktorý sa už v Londýne nehrá. Tunajší súbor si vyskúša repertoár, bude mať už v istej miere zažité to, ako Akram Khan Company pracuje. Potom sa už budeme môcť baviť aj o novom predstavení len pre tunajší súbor. Je dôležité pracovať tak, aby ste sa nezoznamovali so spôsobom práce choreografa priamo pri tvorbe nového projektu. Treba absolvovať workshopy, urobiť si predstavu o filozofii tvorby daného choreografa. Ak nemáte k dispozícii čas na predprípravu, spomaľuje to samotný tvorivý proces.

Aj preto napríklad ešte pred začiatkom divadelnej sezóny absolvoval košický súbor workshop s choreografom Jiřím Bubeníčkom?

Niekedy netreba veľa. Stačí, že sem takáto osobnosť príde na týždeň. Mojou snahou bude volať sem umelcov, ktorí pracujú s rôznymi technikami. Samozrejme – nechcem meniť štruktúru toho, aký ma tunajší súbor repertoár. Musí tu byť klasika, musia tu byť autorské projekty so súčasným obsahom. Zároveň chceme do repertoáru vniesť abstraktnejšie vnímanie tanca, kedy sa telo a teda jeho pohyb prispôsobuje emócii a nemusí ísť o príbeh.

Roland Khern Tóth, Ondrej Šoth a Andrej Petrovič počas skúšky pripravovaného baletu Rudolf Nurejev, Štátne divadlo Košice, 2020, foto: Joseph Marčinský/ŠDKE

Som tu ešte veľmi krátko na to, aby som presne pomenoval, čo tunajší tanečníci ovládajú a čo treba ešte podporiť. Každopádne však chcem, aby tu bola pravidelnejšia forma rôznych workshopov. Chcem, aby sa mohli tanečníci ďalej učiť. Ondrej Šoth má predstavu, že posuniem repertoár smerom k modernejším formám. Je to moja parketa. Mohli by sme otvoriť priestor Malej scény aj pre tvorivejšie projekty tunajších tanečníkov. Ak majú pocit, že vedia dať dohromady nejaké sólo alebo duet, prečo nie?

Chcel by som, aby sa divadlo otvorilo aj nezávislým umelcom. Zatiaľ je to v prípravnej fáze – uvažujeme, ako začať, aby sme diváka neodstrašili. Keďže máme predstavu, že by to bolo intelektuálne náročnejšie, musíme to divákom postupne dávkovať. Raz do mesiaca by sme mohli ponúknuť takéto komorné projekty a potom uvidíme.

Aké sú teda vaše vízie, čo sa týka dramaturgie?

Nuž, v prvom rade – klasika tu má opodstatnené zastúpenie. To, že mojou snahou je podporiť smerovanie súboru aj smerom k avantgarde neznamená, že škrtnem z repertoáru Luskáčika! Svoje posolstvo na poste šéfa baletu vnímam skôr ako snahu podporovať ďalej to, čo tu bolo veľmi dobre nastavené a zároveň pripraviť projekty, ktoré to tu osviežia, ktoré sú takpovediac živelnejšie. Doba sa mení, ľudia sa menia, ich myslenie. Ani divadlo nemôže fungovať len zo zotrvačnosti. Nuž, mohli by sme si povedať – veď dostaneme peniaze od štátu a nejako to už len urobíme… Ale ak vám štát o rok povie, že dostanete len zlomok toho, čo tohto roku? Nestojí za to pracovať pre divákov?

Obohacovať repertoár o hostí, o zaujímavé projekty a získať si u divákov takú podporu, aby im na nás záležalo? A keď sa dostaneme do problémov, ľudia si povedia – na tomto divadle nám záleží, nenecháme ho padnúť na dno! V podstate sa dá povedať, že súčasnou víziou divadla je dostať sa divákom pod kožu. A to sa dá iba tak, že budeme ponúkať kvalitné umenie.

Štátne divadlo Košice

Podobný princíp sa ukázal v mnohých divadlách práve na jar, keď museli zo dňa na deň zatvoriť dvere pred divákmi. Hoci vracali peniaze za vstupenky, mnohí diváci peniaze naspäť nechceli a takýmto spôsobom podporili dané divadlo…

Je to záväzok a nesmieme sklamať. Hovorí sa, že papier znesie všetko. Môžeme si naplánovať množstvo vecí, ale otázka je, čo z toho sa nám podarí. Energia a entuziazmus tu sú. Verím, že sa rozšíri takpovediac až do múrov budov divadla a z nich bude sálať na diváka.

Rozprávala sa: Dáša Juhanová

Andrej Petrovič. Narodil sa v roku 1982 v Bojniciach. Je absolvent tanečného odboru na Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici a odboru pedagogika klasického tanca na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU v Bratislave. Po absolvovaní konzervatória sa stal členom profesionálneho tanečného Divadla Štúdio tanca v Banskej Bystrici, kde spolupracoval s choreografkou Zuzanou Ďuricovou-Hájkovou.

Po odchode do Bratislavy bol jedným zo zakladateľov profesionálnej tanečnej skupiny Dajv, ktorú viedla Marta Poláková. Jeho tanečné smerovanie najväčšmi ovplyvnili tanečníci, choreografi a pedagógovia Russell Maliphant, Julyen Hamilton, Akram Khan, Martin Kilvády, Marta Poláková, Chrysa Parkinson, Jaro Viňarský, Giorgio Barberio Corsetti a Viliam Dočolomanský. Po odchode zo Slovenska pôsobil v skupinách Editta Braun Company (Salzburg), Fatou Traoré (Brusel), Giorgio Barberio Corsetti Fatore Kappa Physical Theatre (Rím) a Jean Abreu Dance Company (Londýn). Okrem tanca ho zaujíma aj filmová tvorba. Je spoluautorom a choreografom tanečného filmu The Day, ktorý vznikol v roku 2004 v spolupráci s choreografom Jurajom Korcom a režisérom Jozefom Vlkom.

Od roku 2007 je členom prestížneho svetového zoskupenia Akram Khan Company (Londýn), kde bol popredným tanečníkom a doposiaľ je asistentom choreografa Akrama Khana. Podieľal sa na tvorbe produkcie iTMOi (in The Mind Of igor), (MC2: Grenoble 2013), ktorá vznikla pri príležitosti stého výročia uvedenia Stravinského Svätenia jari. Na pozícii asistenta choreografa Akrama Khana a ako hlavný tanečný majster pokračuje v naštudovávaní diel z tvorby Akrama Khana po celom svete. Spolupracoval s ním aj na príprave otváracieho ceremoniálu Letných olympijských hier v Londýne v roku 2012. Ich spoločným tanečným dielom bola príprava inscenácie moderného spracovania klasického baletu Giselle (2016) pre English National Ballet v Londýne a jej následné naštudovania pre svetové baletné scény.

Andrej Petrovič sa v posledných rokoch venuje aj vlastnej tvorbe. Medzi jeho autorské projekty patria inscenácie ako napríklad The Tempest – časť Caliban (SND Bratislava 2014), Fifth (Kecskemét City Ballet Budapešť 2014), Rashomon Effect (National Youth Dance Company – Sadler’s Wells Theatre Londýn 2014) či L / One of the Seven (Divadlo Ponec Praha 2016) – prvé sólo z daného cyklu na tému žiadostivosti (Lust), vytvorené pre tanečnicu Martinu Hajdylu Lacovú, ktorá bola práve za interpretáciu tohto diela nominovaná na cenu Thálie 2016. Druhá časť cyklu – sólo P / One of the Seven (Stanica Žilina-Záriečie 2019) sa sústredí na tému pýchy (Pride).

Petrovič bol členom tvorivého tímu a asistentom réžie a choreografie v najnovšej performancii Viliama Dočolomanského a súboru Farmy v jeskyni Refuge / Útočiště (DOX Centrum pre súčasné umenie, Praha 2018), v ktorej je aj jedným z účinkujúcich. V roku 2018 spolupracoval s katedrou tanečnej tvorby VŠMU v Bratislave a vytvoril so študentmi tanečnú inscenáciu Dôvera / Trust. Pre Balet SND vytvoril choreografiu Michelle do päťčasťového večera Beatles Go Baroque (2018) s hudbou Petra Breinera. (zdroj: ŠDKE)

videozáznam tlačovej konferencie ŠDKE k sezóne 2020/2021

https://www.facebook.com/watch/?v=1011696109252783
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Dáša Juhanová

spravodajkyňa a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku