Šéf košickej opery Karol Kevický: Mozart a stará hudba – to je pre súbor doslova hygiena

Opera Štátneho divadla Košice pripravila v aktuálnej sezóne tri premiéry – Verdiho Trubadúra, Händlovu Alcinu a na záver dve jednoaktovky – Mozart a Salieri Nikolaja A. Rimského-Korsakova a novú operu slovenského skladateľa Mariána Lejavu Bohom milovaný. Viac nám o novej sezóne prezradil v rozhovore riaditeľ košickej opery Karol Kevický.

Aké sú vaše očakávania na začiatku aktuálnej sezóny?

Moje najväčšie očakávania z aktuálnej sezóny vyplývajú z toho, že konečne po prvý krát, od kedy je košická opera pod mojím vedením, máme šéfdirigenta – Petra Valentoviča. Pokladám ho za skvelého muzikanta a dirigenta. Počas uplynulých sezón s našim súborom naštudoval tri inscenácie (Námesačnú, Rigoletta a Sedliacku česť s Komediantmi), čiže sme mali možnosť ho spoznať nie len ako umelca, ale aj osobnostne. Rozumie si s orchestrom, zborom i sólistami, všetci ho akceptujú, jeho práca nie je direktívna ale priateľsky tvorivá. Predpokladám, že to bude plodná spolupráca.

Chceli ste na post šéfdirigenta práve pána Valentoviča, alebo ste zvažovali aj iných dirigentov?

Nebolo to vôbec jednoduché, pretože sme hľadali na post šéfdirigenta komplexnú osobnosť, ktorá sa bude podieľať aj na smerovaní súboru, dá pečať zvuku orchestra, bude pracovať so sólistami a viesť ich pravidelnou prácou… V tomto zmysle sme sa dohodli pri mojom nástupe na post šéfa opery, že budeme dve až tri sezóny pozývať hosťujúcich umelcov, pokiaľ sa nezhodneme na nejakej osobnosti, ktorá by košickému divadlu najviac vyhovovala a ktorá by bola prínosom. Samozrejme, do úvahy musíme brať aj to, aby ten človek bol ochotný do Košíc prísť, pretože tu v pozícii šéfdirigenta bude musieť stráviť isté penzum času. Nakoniec sa nám počas pár sezón zo všetkých týchto nárokov vykryštalizoval práve Peter Valentovič.

Aké sú vaše očakávania z titulov, ktoré budete túto sezónu premiérovať?

Najprv to bude Verdiho Trubadúr, premiéru bude mať 16. októbra. O hudobné naštudovanie sa postará práve P. Valentovič, réžie sa ujala Zuzana Gilhuus. Keď sme pred istým časom spolu s režisérkou, s dirigentom i zbormajstrom hovorili o jej režijnej koncepcii, jednohlasne sme ju prijali, hoci je pomerne kontroverzná. Zaujímavé však je, že téma, od ktorej sa pani režisérka odpichla, sa medzičasom stala ešte viac aktuálnou vďaka udalostiam, ktoré sa dejú okolo migrantov smerujúcich do Európy. Popravde, až nás s členmi tvorivého tímu mrazí, keď si uvedomíme, ako veľmi sa premieta aktuálna skutočnosť do inscenácie tohto košického Trubadúra…

Ďalšou premiérou bude Alcina Georga Friedricha Händla…

Je to takpovediac náš dramaturgický rest, pretože sme ju plánovali premiérovať už minulú sezónu, ale financie nám to nedovolili. Režijne ju pripraví Linda Keprtová, o hudobné naštudovanie sa postará Marek Štryncl. Aj keď nebudeme hrať na historických nástrojoch, v súbore máme koncertného majstra Petra Michálika, ktorý sa postará o poučenú interpretáciu starej hudby, pretože sa tejto oblasti intenzívne venuje.

Na záver to budú dve jednoaktovky, ktorých bude spájať osoba W. A. Mozarta…

Prvou jednoaktovkou bude opera Mozart a Salieri Nikolaja Rimského-Korsakova a druhou nová opera z pera Mariána Lejavu, jej pracovný názov je Bohom milovaný. Bude to príbeh posledných hodín W. A. Mozarta, ktorý leží na smrteľnej posteli a komponuje svoje Requiem. Chodia k nemu jeho priatelia a žiaci a pospevujú si práve skomponované časti z tohto diela. Bude to dramaturgický bonbónik. Kto pozná rukopis M. Lejavu, približne vie, čo môže očakávať. Bude to však aj pretkané citáciami z Mozartovho Requiem a na konci zaznejú aj dve ucelené časti z tohto diela. O hudobné naštudovanie obidvoch jednoaktoviek sa postará práve M. Lejava, režijne sa pod túto premiéru podpíše Michal Spišák. Som v značnom očakávaní a pravdu povediac, som aj dosť nervózny. Hlavne kvôli tomu, že sa musí pripraviť notový materiál a sólisti ho majú radi k dispozícii značný čas vopred, niekedy aj rok. Teraz to nie je možné, stále nemáme jasno v tom, ktorí sólisti budú v poslednej premiére účinkovať. Ak by sme nemali v dostatočnom predstihu k dispozícii klavírny výťah, mohlo by to byť pomerne náročné. Takže teraz potrebujeme, aby Mariána Lejavu silno kopali múzy, aby bol invenčný a stihol dokončiť dielo do termínu, na ktorom sme sa dohodli…

Vo svetových divadlách je bežná prax, že si súbor takpovediac objedná novú operu u súčasného skladateľa. V našich pomeroch to zrejme ešte bežné nie je. Museli ste veľmi zvažovať, či sa do takéhoto projektu vôbec pustíte?

To je večná polemika. Pritiahne to diváka? Má to zmysel pre súbor? Posunie ho to niekam? Čo na to povie kritika? Čo na to povie divák? Pochopí to, bude to vôbec chcieť pochopiť? Treba sa pohybovať v priestore medzi týmito otázkami a to pri každej jednej premiére! Hľadáte odpovede, no nikdy neviete, ako to celé nakoniec dopadne. Možno bude Bohom milovaný nové dielo, ktoré sa zapíše do historických análov, kto vie?. A ja si navyše myslím, že úlohou košickej opery – okrem iného – je iniciovať vznik nových diel…

Pre umelecký súbor to bude pomerne náročná sezóna…

V istom zmysle áno, ale Mozart a stará hudba – to je pre súbor doslova hygiena, ktorá je veľmi potrebná. Isteže, nie každý sólista sa na to hodí, najmä ak hovoríme o starej hudbe, lebo nie každý spevák má schopnosť zdobenia v speve, nie každý dokáže zvládnuť istú mieru improvizácie. Myslím si však, že nikto zo súboru s týmto problém mať nebude. Skôr sa obávam toho, že pred premiérou Alciny vznikne teoretická debata o tom, prečo ak robíme toto dielo, ho nerobíme so starými nástrojmi.

Bolo by to finančne veľmi náročné?

Isteže. Veď hoci máme vlastný orchester, museli by sme si prenajať taký, ktorý sa zameriava na interpretáciu starej hudby. Vzhľadom na to, že máme spomínaného Petra Michálika, ktorý sa vo svete interpretácie starej hudby pohybuje, sa dúfam čo najviac priblížime k tomu, aby orchester znel tak, ako má. Nemá totiž zmysel robiť Händla romantizujúcim spôsobom s veľkým vibrátom a masívnym zvukom. Na druhej strane si tiež nemyslím, že by sme sa mali pri premiére Alciny striktne zamerať len na interpretáciu starej hudby. Ja sám som veľký fanúšik starej hudby, jej interpretácii som sa pred časom venoval profesionálne. Teraz vzhľadom na pracovnú vyťaženosť sa tejto oblasti venujem len amatérsky a premiéru Händlovej Alciny považujem za výzvu.

Ako vidíte sezónu 2015/2016 v košickom divadle ako celok?

Najväčšie očakávania vkladám do osoby nového šéfdirigenta, pretože niektoré hudobné naštudovania opier, ktoré máme v repertoári, si zaslúžia takpovediac preštudovanie. Takže P. Valentovič prevezme staré tituly ako Traviata, Carmen, Ariadna na Naxe, Madama Butterfly, Figarova svadba a dá im nový šat. Druhá vec, ktorú bude treba riešiť, je nasadzovanie jednotlivých titulov. Máme ich v repertoári 15 a obmieňajú sa málo, niektoré sa dostávajú na dosky po pol roku, čo je pre umelcov katastrofa. Bol by som rád, keby sme mali menší repertoár, napríklad len osem titulov, ktoré by sa dostávali na javisko častejšie. Pre súbor by to bolo ideálne, na druhej strane to nie je dostatočne atraktívne pre diváka. Nie je ľahké nájsť zlatú strednú cestu. Takzvaný blokový titul, ktorý je bežný vo svetových divadlách, je pre Košice nereálny. Skôr ma láka urobiť v priebehu pomerne krátkeho času niekoľko repríz tej istej inscenácie a potom ju na niekoľko mesiac takpovediac nechať spať.

Keď ste už spomenuli 15 titulov, ktoré sa v košickej opere hrávajú, zaujímavé je, že – ak opomenieme operety – tak jedinou komickou inscenáciou, ktorú má tunajší divák k dispozícii, je Figarova svadba. Nie je to málo?

Je. Myslíme však na to a dúfame, že v nasledujúcich sezónach sa nám to podarí napraviť. Zrejme nenasadíme komickú operu už počas sezóny 2016/2017, lebo v nej máme iné plány. Mojim zámerom totiž je každú druhú sezónu ponúknuť divákom buď operetu alebo klasický muzikál. Minulú sezónu to bola Grófka Marica, v tej nasledujúcej nás láka urobiť My Fair Lady. Bol by som nerád, ak by slovo muzikál bolo pre divákov zavádzajúce. Nám ide o to ponúknuť naozaj kvalitnú muziku, ktorou tento klasický muzikál nepochybne disponuje.

Ďakujem za rozhovor.

Pripravila: Dáša Juhanová