Šéf košickej opery Roland Khern Tóth: Divadlo bez diváka je len prázdny priestor

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Štátne divadlo Košice (ŠDKE) vstúpilo do novej sezóny 2020/21 s trojicou nových riaditeľov jednotlivých umeleckých súborov. Vedenia opery sa ujal Roland Khern Tóth, ktorý má skúsenosti zo zahraničia ako manažér operných projektov s renomovanými opernými hviezdami. V rozhovore prezradil, ako si predstavuje svoje pôsobenie v Košiciach, aké sú dramaturgické plány tunajšieho súboru, ale i to, aké nečakané pozitívum priniesla súčasná pandemická situácia.

Ako došlo k vašej spolupráci s košickým divadlom?

V máji som dostal ponuku od generálneho riaditeľa Ondreja Šotha. Bolo to v čase, kedy som už vypustil z hlavy otázky, ako ďalej, ktoré som si dával na začiatku krízy. A zrazu prišla táto ponuka, ktorá ma prinútila začať nad ňou vážne rozmýšľať. Prvé mi napadlo – Košice sú predsa ďaleko. Nuž ale – zároveň bližšie, ako mnohé iné európske divadlá. Zavážilo to, že operu milujem, je to najkomplexnejšie umenie. Na celý večer v opere vplýva už to, keď vstúpite do operného domu a tu v Košiciach na mňa dýcha atmosféra podobná tej v Budapešti či v londýnskej Covent Garden.

Prečítajte si tiež:
Štátne divadlo Košice otvorilo sezónu 2020/21 vydareným galakoncertom
Glosa na nedeľu. Košičanom k jubileu – za hrsť osobných spomienok

Neprajníci si môžu povedať – pandémia zastavila zahraničné projekty, dobré sú zrazu aj Košice…

Ja som sa ani nepýtal, aký v Košiciach dostanem plat. Bolo mi jasné, že vo verejnej inštitúcii sú pri odmeňovaní štandardné tabuľky ministerstva. Toto nebola pre mňa zásadná otázka. Nuž a áno, koronakríza škrtla množstvo projektov, ale v ich poslednej fáze. Keď pripravujem koncerty so špičkovými svetovými spevákmi, orientujem sa v časovej relácii dva až tri roky dopredu. Tieto koncerty sú vo finále – je to napríklad ideová spolupráca s dcérou skladateľa Emmericha Kálmána Yvonne, ktorá pripravuje film o živote jej otca.

Tlačová konferencia Štátneho divadla Košice k sezóne 2020/2021, Ondrej Šoth, Roland Khern Tóth, Andrej Petrovič, foto: Miroslav Vacula

Prišiel som do Štátneho divadla Košice so záujmom od vytvárania dramaturgie cez skvalitnenie súboru po pozývanie zahraničných umelcov kvôli inšpirácii domáceho súboru. Pandémia pozastavila život najznámejším umelcom, takmer všetci sú vo Viedni, v ́Mekke ́ klasickej hudby a menia svoj kalendár na najbližšie mesiace. A v tomto zmysle vidím v súčasnej kríze aj pozitíva. Máme obrovské hviezdy 500 kilometrov od Košíc a nie je problém presúvať sa autom. Majú síce plné kalendáre, ale na rok 2025, nie na 2020.

Začiatkom augusta sa podarilo organizátorom wagnerovského festivalu v Mikulove dostať na javisko mená ako Martina Serafin, René Pape či Tomasz Konieczny. Toto môže byť cesta, na druhej strane – aj z toho, čo máme tu v Košiciach, môžeme vystavať kvalitné umenie. Ďalšia vec je, aké máme vzhľadom na epidemiologickú situáciu podmienky. Lenže – aj v tomto smere sa dá pracovať. V Barcelone spravili Verdiho Traviatu tak, že na javisku boli kocky, v ktorých boli umelci – dodržiavali tak sociálny dištanc. Aj táto kríza dokáže pre tvorivého človeka priniesť niečo zaujímavé.

Potom je tu z iného pohľadu príklad festivalu v Salzburgu. Každý umelec mal presné inštrukcie, museli si viesť denník, kedy sa s kým stretli, každý, kto bol do festivalu akýmkoľvek spôsobom zapojený, bol pravidelne testovaný. Je to ukážka príkladného prístupu pri opatreniach. Nie vždy je to len o peniazoch.

Štátne divadlo Košice, foto: František Ivan

Zatiaľ čo istá časť pracovníkov divadla môže dodržiavať základné pravidlá (rúško, rozstupy, dezinfekcia rúk), umelci s rúškom pracovať nemôžu, udržiavať rozstupy počas výkonu na javisku je v podstate nemožné. Máte k dispozícii nejaké iné nástroje na to, aby boli umelci chránení? Napríklad prísľub, že budú môcť pravidelne podstupovať testovanie?

Nemyslím si, že na Slovensku na toto budeme mať financie, hoci by som bol veľmi rád, keby sa pravidelné testovanie zaviedlo. Lenže musím povedať, že naši umelci sa správajú veľmi zodpovedne, necestovali do zahraničia, v spoločných priestoroch sa používajú rúška, snažíme sa dodržiavať rozstupy. Napríklad sme merali teplotu umelcom a administratívnym pracovníkom už pred tým, ako to Ministerstvo kultúry SR povinne nariadilo. Hoci to ľuďom z produkcie a administratívy zaberá veľa času.

Do prvého predstavenia opery Fidelio sme napríklad zohnali záskok z Wiener Staatsoper, keďže sa náš ansámblový spevák večer pred predstavením necítil dobre. Akýkoľvek náznak indispozície speváka beriem ešte vážnejšie, ako predtým, aby sme chránili umelcov a divákov.

Je teda v týchto dňoch dôležitá súdržnosť súboru? Aby každý myslel na to, že musí trochu prispôsobiť svoje správanie aj v súkromí, aby divadlo mohlo hrať?

Každý chce naspäť medzi divákov, každý chce hrať! To chcenie bolo zrejmé, už keď sme pripravovali otvárací open air koncert Úcta hrdinom. Všetci sa správali veľmi zodpovedne. Chcem však povedať aj to, že ak aj niekto ochorie a bude to mať dopad na celý súbor, rozhodne nebudeme nikoho pečiatkovať ako toho, kto to zapríčinil. Ak niekto ochorie, nemôže za to.

Štátne divadlo Košice, foto: Joseph Marčinský

Pandemická komisia, ktorá zasadala 11. septembra, navrhuje od 1. októbra obmedziť počet účastníkov hromadných podujatí v takzvaných zelených okresoch na 200 v exteriéri a 100 v interiéri, v oranžových a červených okresoch na 100 osôb v exteriéri a 50 v interiéri. Pre usporiadateľov kultúrnych podujatí to môže byť likvidačné. Čo to znamená pre prevádzku košického divadla?

Vývoj pandemickej situácie a opatrenia príslušných orgánov sledujeme intenzívne. Tento týždeň máme ďalší krízový štáb v divadle, na ktorom budeme analyzovať okrem nariadení hlavného hygienika SR aj skúsenosti z kultúrnych inštitúcií v okolitých krajinách a chceme pripraviť pre ŠDKE takzvaný prevenčný pandemický plán. Mohli by sme hľadať riešenia spolu s ÚVZ napríklad tak, ako v Salzburgu.

Keďže Historická budova košického divadla disponuje množstvom vchodov, divákov by sme vedeli rozdeliť do samostatných a od seba oddelených zón. M​áme v pláne okamžite osloviť Regionálny úrad VZ v Košiciach. Keďže sú Košice momentálne v zelenej zóne, pre nás platia najnovšie reštriktívne opatrenia až od 1. októbra, čo sa samozrejme v tejto nepredvídateľnej situácii môže zmeniť každým dňom. Na prvom mieste je bezpečnosť našich zamestnancov a divákov.

(Pozn. red.: Od 14. 9. opäť platí, že pri interiérových podujatiach, v prípade kultúrnych a športových akcií, budú platiť pôvodné pravidlá – naďalej ostáva limit 500 divákov v interiéri a 1000 zúčastnených v exteriéri. Bez ohľadu na to, či sa podujatie bude konať v zelenej alebo červenej zóne. Naďalej bude platiť zákaz občerstvenia a účastníci musia dodržiavať prísne hygienické opatrenia. Do celkovej kapacity sa budú počítať iba diváci.)

Tlačová konferencia Štátneho divadla Košice k sezóne 2020/2021, Ondrej Šoth, Roland Khern Tóth, Andrej Petrovič, Anton Korenči, foto: Miroslav Vacula

Spomenuli ste, že množstvo svetových hviezd má kalendár na najbližšie mesiace otvorený, ostávajú v Európe. Je výsledkom toho aj skutočnosť, že na jeseň sa v Košiciach v opere Roberto Devereux predstaví svetoznáma Edita Gruberová? Hoci sa objavili informácie o tom, že končí kariéru – pred niekoľkými dňami zrušila účinkovanie v Maggio Musicale Fiorentino v talianskej Florencii, kde sa mala predstaviť 3. októbra s recitálom. Objavili sa informácie, že tak urobila preto, že chce ukončiť svoju kariéru…

Pani​ Gruberová potvrdila svoju účasť na dvoch predstaveniach Roberta Devereux pre Košice, teší sa na rolu a vystúpenie v Historickej budove Štátneho divadla Košice. ​Ponuka nášho divadla bola pani Gruberovej jasne komunikovaná a som veľmi rád, že ju prijala. Je to veľkorysá dáma, pomáha nám nastaviť túto inscenáciu aj ideovo.

Bude to takpovediac ,,koronová” inscenácia, na javisku budú sólisti dodržiavať odstupy. Avšak rovnako ako z toho, že sem príde pani Gruberová, sa teším aj z očakávaní sólistov, ktorí sa na tento projekt tešia. Lebo hoci budeme mať v postave kráľovnej Alžbety exkluzívneho hosťa, dokážeme túto náročnú Donizettiho operu obsadiť aj domácimi sólistami a zostane v repertoári​.​ Mnohí sa totiž nedostanú na javisko častejšie ako raz za mesiac a to je škoda.

Otázka totiž je, či majú k dispozícii repertoár. Bola tu napríklad Pucciniho Bohéma, ktorá sa hrala tri roky, no už je vyradená. Bolo to skutočne potrebné? Nemali sme dostatok priestoru na to, aby ostala uskladnená? Ja si totiž napríklad myslím, že v predvianočnom čase jednoducho Bohéma spolu s Luskáčikom nesmie v programe divadla, ako je to v Košiciach, chýbať…

Skutočnosť, že svetoví umelci zostávajú v Európe a mnohí z nich vo Viedni, je však málo. Nestačí, že ich vieme fyzicky priviesť do Košíc…

Samozrejme – otázka je, či viete umelcov osloviť, v čom by mohli vystupovať, aké máte financovanie. Navonok to môže vyzerať, že zavolať sem zahraničného hosťa stojí iba veľa peňazí, lenže treba povedať aj to, že zaujímavý hosť vám vygeneruje príjmy, z ktorých následne tvoríte rezervy. Druhá vec je, ako také hosťovanie dokáže inšpirovať domáci súbor. Lebo ten je prvoradý. Budem sa snažiť v spolupráci so šéfdirigentom a ďalšími dirigentmi pripraviť predstavenia tak, aby sme stavali na tých domácich sólistoch, ktorí sú tunajší ́ťahúni ́.

Predmiera Kálmánovej operety Grófka Marica, Seefestspiele Mörbisch, Intendant Paul Armin Edelmann, Yvonne Kálmán, Anna Netrebko, Roland Khern Tóth, Dietmar Posteiner, riaditeľ festivalu, foto: súkr. archív R. K. Tótha

Na druhej strane by však pre košického diváka bola škoda, ak by ste nevyužili svoje kontakty…

Na kontaktoch, ktoré mám v opernom svete, som roky tvrdo pracoval, získaval som si dôveru spevákov, dirigentov, režisérov, agentov… Operný biznis je tvrdý, agenti tých najznámejších spevákov dostávajú denne stovky mailov, medzi nimi aj od tých najprestížnejších operných domov a nechávajú ich bez odpovede. Nato, aby ste mohli niekoho osloviť na základe priateľských kontaktov, si musíte získať jeho dôveru.

Nuž a potom prichádza otázka financií. Hoci musím povedať, že potenciál je aj v tomto divadle. Máme tu kapacitu 550 miest, z nich sa 440 dostáva do bežného predaja. Vstupenky na operu stoja od osem do pätnásť eur. Či je to adekvátne? Viete, keď zájdete v Košiciach do kaviarne, zistíte, že dezert stojí minimálne štyri eurá, za obed dáte desať. Byty sú drahé. Kúpna sila tu teda je. Ak by sme zvýšili cenu vstupenky na špeciálne projekty na dvadsať až osemdesiat eur, nepredali by sa?

Keď som pripravoval pre Slovenské národné divadlo vo Verdiho Otellovi vystúpenie Josého Curu, žiadne lístky nešli do protokolu, všetko sa predávalo a vypredané bolo za dvadsať minút, hoci vstupenky stáli od 40 do 80 eur. Áno, honorár Josého Curu bol vysoký, ale on sám priniesol taký výnos, že nebol problém ho vyplatiť, inšpiroval domáci súbor a diváci boli nadšení, že mali príležitosť vypočuť si svetovú hviezdu.

Zároveň treba povedať, že na javisku vôbec nemusí byť hviezda prvého formátu, aby divák zažil nezabudnuteľný zážitok. Lebo to je to, čo my ako divadlo musíme ponúkať – zážitok a emócie. Ak divákovi ponúknete kvalitné umenie, ostane prikovaný k stoličke, sníva s otvorenými očami, chce to zažiť znovu a do divadla sa vracia.

Jonas Kaufmann, Roland Khern Tóth, foto: súkr. archív R. K. Tótha

V rámci aktuálnej sezóny chystá košická opera tri premiéry – na jeseň to bude Donizettiho Roberto Devereux, po ňom Werther od Masseneta na záver Kálmánova opereta Vojvodkyňa z Chicaga. Aké máte predstavy, čo sa týka ďalšej dramaturgie v košickej opere?

Každý tvorivý človek má svoje sny a preferencie, ale potom príde k praktickej stránke veci, kedy si musí zrátať plusy a mínusy a riešiť konkrétnu situáciu. Pozrel som si, čo sa v Košiciach hralo za posledných päťdesiat rokov. Dôležité je skĺbiť viacero vecí – aby sme dokázali posúvať obzory divákom, ale aj interpretom, aby sme zaplnili sálu a vygenerovali tak peniaze, aby sme vedeli udržať titul v repertoári. Mojou snahou bude dostať operetu von z divadla, napríklad do amfiteátra či hosťovaním. Kým máme kvôli pandemickej situácii obmedzené možnosti, rád by som pripravoval aj komorné projekty. Nuž a potom ponúknuť divákom aj náročnejšie kusy.

Prečítajte si tiež:
Štátne divadlo Košice vstupuje do novej sezóny 2020/2021 s novým vedením a množstvom vízií

Na to však treba diváka najprv pripraviť, získať si jeho dôveru. Ak ponúknete niekoľko inscenácií, ktorými si dôveru diváka získate, potom mu môžete ponúknuť aj niečo, čo sa mu môže na prvý pohľad javiť ako komplikované. Lenže divák medzi tým získa k divadlu ako takému dôveru a nebude sa báť ísť aj na dielo, ktoré absolútne nepozná.

To všetko je ale dlhodobý proces. Čo viete, že musíte zo svojej pozície riešiť v prvom rade?

Nuž, bezpečnosť súboru. Nie je to jednoduché, lebo zrazu je tu pre manažment pandemická agenda, ktorá tu nikdy doposiaľ nebola. Prvoradé je, aby sme hrali. Na to potrebujeme plne k dispozícii viac ako stovku ľudí – 60 v orchestri, 30 v zbore a približne 15 sólistov. A samozrejme – divákov. Viete – pripraviť dramaturgiu je v podstate krátkodobá vec. Je to síce príjemná a kreatívna práca, no za pár dní dáte dramaturgiu dohromady, ale čo ďalej? Museli sme zvážiť aj možnosti, že divadlo bude zavreté. Musíme preto rozšíriť archív, aby sme mali čo streamovať. Počas toho, ako boli divadlá uzatvorené, tu v Košiciach pracovala administratíva na tom, aby boli k dispozícii práva ponúkať záznamy divákom.

A potom je tu otázka, čo streamovať? Nemyslím si, že je cestou ponúkať napríklad Nabucca. Online priestor je v týchto mesiacoch už presýtený. Skôr sa natíska možnosť pripravovať pravidelne niečo nové, čo by diváka prilákalo. V spolupráci s baletom a činohrou. Dopredu môžeme plánovať administratívne záležitosti, môžeme sa pokúsiť získať financie na to, aby orchester mal k dispozícii kvalitný aparát – nástroje sú často opotrebované. A samotná prevádzka? Nuž nie je to celkom v našich rukách. V Národnom divadle v Prahe tiež určite nepodcenili situáciu a aj tak pred časom skončil celý zbor či orchester v karanténe.

Stretnutie riaditeľov Štátneho divadla Košice, foto: ŠDKE

A čo dlhodobejší dramaturgický výhľad?

Ak by tu nebola pandémia, vedel by som načrtnúť dramaturgiu na tri-štyri roky dopredu. Vedel by som povedať, aké hlasy chýbajú v sólistickom ansámbli a bolo by ich treba obsadiť, ako nastaviť správny repertoár pre tých, ktorých tu máme k dispozícii. Chýba tu napríklad opera pre deti. Lenže v týchto dňoch sa ukazuje, že treba pozerať na budúcnosť s krátkodobého hľadiska, nie dlhodobého. V neposlednom rade treba povedať – všetkobude závisieť od toho, či sa do hľadiska vrátia diváci…

O košických divákoch – možno aj neoprávnene – mnohí s obľubou tvrdia, že sú konzervatívni…

Nuž, stačí si vytiahnuť excelovú tabuľku, kde máte jasné príjmy z predstavení a vidíte, ako na tom je s návštevnosťou Fidelio, či ako na tom boli Dialógy karmelitánok a ďalšie opery, ktoré nie sú úplný operný mainstream. Na tie miestne publikum až tak nereflektovalo. Podľa mňa to však nie je chyba diváka, ak sa o ňom hovorí, že je konzervatívny. Je to otázka toho, ako sa s divákom pracuje, ako sme si ho vychovali a ako mu ponúknuť a zatraktívniť aj netradičný titul.​​

Divák je oveľa viac otvorený novým veciam, než si my myslíme. Isteže, sú tu diela, ktoré nemôžete urobiť inak ako klasicky – typický príklad je Tosca. Niektoré veci totiž treba inscenovať tak, ako ich autori napísali. Je tu však široký repertoár, ktorý ponúka rôzne možnosti v interpretácii.

Andrej Petrovič, Anton Korenči, Roland Khern Tóth, riaditelia umeleckých súborov Štátneho divadla Košice pri príprave koncertu Úcta hrdinom, 2020, foto: Joseph Marčinský

Nájsť rovnováhu pri tvorbe inscenácií nie je jednoduché, je to otázka, ktorú riešia v každom opernom dome po celom svete a zrejme neexistuje len jedna odpoveď. Aký je váš pohľad?

Čo sa týka režisérov, treba povedať, že Štátne divadlo Košice nie je inštitúcia, ktorá si môže dovoliť ísť do experimentov – toto nie je skúšobné javisko. Samozrejme, môžeme ponúkať hoci aj barokovú operu v modernom šate, ale jej vizualizácia musí ponúknuť obsahovo správny progres​.​ Vždy je podstatné, aby realizačný tím vedel zrozumiteľne podať svoju predstavu. Ja osobne nemám rád, ak režisér využíva inscenáciu na svoje vlastné interpretácie, ktorým nikto nerozumie, ak si o nich dopredu neprečíta rozsiahlu analýzu či bulletin…

Režisér, ktorý príde do košickej opery, musí mať jasnú koncepciu, ktorú budeme akceptovať. Nepripustíme, aby počas šiestich týždňov skúšok hľadal svoju vlastnú réžiu… Navyše – jedna otázka je to, koho pozvete a druhá je to, ako to nakoniec dopadne. Aj fantastický režisér môže pripraviť desať skvelých inscenácií, ale jedenásta sa mu nepodarí.

S tímom, s ktorým tu v Košiciach pracujeme, máme jasnú spoločnú víziu. A tou je slovo neprvoplánova krása. Tá nepríde, ak prinesieme nejaké šialenstvo, ktoré ide proti dielu. Nepríde, ak réžia nepodporí hudbu. V opere už keď sa dvihne opona a divák uvidí scénu, tak ho to nejakým spôsobom determinuje. Ak pokazíte túto prvú sekundu, ukážete na javisku niečo neestetické, čo sa k dielu nehodí, tak diváka, ktorý sa má na to dívať dve hodiny, to zaručene otrávi.

Roland Khern Toth, Anna Netrebko, Erik Mucska Boris Hanečka, tvorcovia detskej opery Snehová kráľovná. Premiéra v roku 2015 na Zámku Esterházy v rakúskom Eisenstadte, foto: súkr. archív R. K. Tótha

Načrtli ste teda faktory, ktoré budú rozhodujúce pri inscenátoroch. Aká bude práca s ansámblom? Kým sa s ním poriadne zoznámite, tak počúvať, počúvať a znovu počúvať?

Dôležité bude nerobiť rýchle rozhodnutia. Som tu nový, ako divák som v Košiciach dlho nebol, záznamy z predstavení mi súbor dostatočne nepredstavia​. ​Musíme sa oťukať naživo. Veľa však už naznačili prípravy na koncert ​Úcta​ hrdinom. Teším sa z toho, aký silný ansámbel tu je a som rád, že tu máme štyroch kvalitných dirigentov. Každý z nich pracuje s orchestrom inak, každý má svoju silnú stránku.

Nemenej podstatnou otázkou bude to, či sa diváci nebudú báť vrátiť do divadla. Nemáte z toho obavy?

Divákom odkazujem – príďte, potrebujeme vás! Divadlo bez diváka je prázdny priestor. Ja môžem ľudí ubezpečiť, že pre ich bezpečnosť robíme všetko, čo je v našich silách. Je tu takzvané šachovnicové sedenie, k dispozícii sú dezinfekčné prostriedky.

Spomeniem aj jednu zaujímavú vec. Wagnerovský tenorista Andreas Schager si vyskúšal spievať tie najvyššie tóny pri zapálenej sviečke a jej plameň ani neplápolal. Zhasol vtedy, keď začal šepkať. Diváci sa teda nemusia báť, že by bol operný spev pre nich rizikom, keď sedia v hľadisku. My zabezpečíme všetko pre ich bezpečnosť a keď aj oni sami zostanú zodpovední, tak nie je dôvod na obavy. Príďte, zachovajte nám priazeň a objavujte s nami nové svety!

Rozprávala sa: Dáša Juhanová

Roland Khern Tóth

Na Konzervatóriu v Bratislave vyštudoval hudobnú teóriu a akordeón v triede Tibora Rácza, pokračoval štúdiom zahraničného obchodu a cestovného ruchu na Vyššej odbornej škole v Bratislave a univerzitné štúdiá absolvoval na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave v roku 2007.

Od roku 2006 viedol zastúpenie svetoznámeho letného operného open-air festivalu Opernfestspiele St.Margarethen, kde neskôr pôsobil ako umelecký konzultant. Pravidelne spolupracoval pri operných a koncertných projektoch pre festival Classic.Esterházy so Slovenskou filharmóniou, Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, Slovenským filharmonickým zborom, Zborom SND, Bratislavským chlapčenským zborom a poprednými slovenskými sólistami.

Pôsobil ako výkonný manažér Opery SND a umelecký poradca generálnych riaditeľov SND. Bol iniciátorom opery Dorian Gray Ľubice Čekovskej pre Operu SND a pripravil prvé vystúpenia renomovaných operných hviezd ako J. Cura, E. Kulman, A. Netrebko, E. Schrott na doskách SND.

Súčasne zastrešoval pre Súkromné nadácie Esterházy, založené kňažnou Melindou Esterházy so sídlom v Eisenstadte, mediálnu komunikáciu v strednej a východnej Európe a umelecké poradenstvo pre klasickú hudbu. V rámci sólových koncertov na Zámku Esterházy v Eisenstadte a v open-air aréne St.Margarethen opakovane spolupracoval s opernými sólistami ako Montserrat Caballé, Elîna Garanča, Barbara Frittoli a Marcelo Alvárez.

V rokoch 2014 až 2017 pozval Symfonický orchester Slovenského rozhlasu na viaceré koncertné vystúpenia v Rakúsku. Vo viedenskej koncertnej sále Musikverein orchester sprevádzal Annu Netrebko, Yusifa Eyvazova, Hiblu Gerzmavu a Dimu Bilana pod taktovkou V. Spivakova. SOSR ďalej vystúpil počas charitatívneho podujatia LifeBall na viedenskom Radničnom námestí, ktorý bol naživo prenášaný v televíziách ORF a ZDF.

V pozícii intendanta dcérskej spoločnosti Súkromných nadácií Esterházy, Arenaria GmbH, bol zodpovedný za relaunch operného festivalu v St. Margarethen. Pripravil produkciu Pucciniho Tosky a premiéru opery pre deti Snehová kráľovná S. Banevicha. Iniciátorom a umeleckou patrónkou pre túto produkciu bola Anna Netrebko. Vo svojej pozícii úspešne zmenil smerovanie operného festivalu a jeho renomé. Inovatívna inscenácia Tosky priniesla vysokú vypredanosť predstavení a medzinárodné média prirovnali umeleckú úroveň k Bregenzer Festspiele. Vystúpili poprední sólisti svetových operných scén, ako Martina Serafin, Marco Vratogna, Yusif Eyvazov a účinkoval Orchester Státní Opery Praha pod taktovkou Michaela Güttlera.

Pre spoločnosť Life+Celebration Concert so sídlom vo Viedni z pozície umeleckého šéfa pripravil vo viedenskom Burgtheatri operný galakoncert v máji 2017 s medzinárodnými opernými hviezdami ako René Pape alebo Sumi Jo. V spolupráci s rakúskou televíziou ORF realizoval v decembri 2017 priamy prenos omše s Mozartovým Requiem v Dóme Sv.Štefana, v ktorom vystúpili prvotriedni sólisti pod taktovkou renomovanej kanadskej dirigentky Keri-Lynn Wilson.

Desať rokov je spolupracovníkom opernej divy Anny Netrebko a dcéry Emmericha Kálmána pani Yvonne Kálmán, s ktorou sú ambasádormi diel svetoznámeho operetného skladateľa. Pre Boľšoj teatr v Moskve pripravili v spolupráci s budapeštianskou Operou a Palácom umenia MUPA galakoncert venovaný E. Kálmánovi. Je iniciátorom pripravovaného filmového projektu mapujúceho život slávneho operetného skladateľa v spolupráci s Maďarským filmovým fondom. Žije v Bratislave a vo Viedni, hovorí po slovensky, nemecky, anglicky a maďarsky. (zdroj životopisu: ŠDKE)

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Dáša Juhanová

spravodajkyňa a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku