Šéfdirigent Slovenskej filharmónie Daniel Raiskin s hosťujúcou Nino Gvetadze

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Od vlaňajšieho septembra naplánovala Slovenská filharmónia so svojím novým šéfdirigentom Danielom Raiskinom spolu 10 koncertov. Koľko sa v tejto dobe podarí uskutočniť, je otázne, zatiaľ však to filharmonikom a ich šéfovi vychádza. A bonusom je chuť spoznať kultúru svojich zverencov do hĺbky.

Daniel Raiskin a dramaturgia Slovenskej filharmónie musia síce program pružne prispôsobovať možnostiam pôvodne navrhnutých sólistov, ako to bolo aj v prípade koncertu 19. februára 2021, línia však ostáva zachovaná. Raiskin sa opakovane vyjadril, že ho slovenská hudba zaujíma a odráža sa to aj na jeho činoch.

Prečítajte si tiež:
Daniel Raiskin: Nikdy nezistíte, aká vlastne hudba je, ak ju neuvediete v najlepšej možnej kvalite

Tentokrát sa s dramaturgiou dohovoril na uvedení Fantázie na motívy Rákociho pochodu od slovenského skladateľa 19. storočia Jána Levoslava Bellu. Pomáha tak niekoľko desiatok rokov trvajúcemu úsiliu muzikologičky Jany Lengovej a skladateľa Vladimíra Godára, podporenému Hudobným centrom a Ústavom hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied, zdokumentovať a vedecky spracovať a zároveň kritickým vydaním sprístupniť rozsiahle dielo Jána Levoslava Bellu širokej verejnosti.

Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, 2021, foto: Alexander Trizuljak/SF

Dlho potrvá, kým sa rany spôsobené totalitným režimom, odsúvajúcim tvorbu tohto v zahraničí žijúceho skladateľa, kňaza, medzi ktorou sa prirodzene zachovalo množstvo sakrálnych diel, do úzadia. Veľkolepé činy, uvedenia jeho klavírnych skladieb, komorných či vokálno-inštrumentálnych diel – omší, ale aj dobových lahôdok doma i v zahraničí, ktorých sme v ostatných dvoch desaťročiach svedkom, sú akoby predzvesťou naštudovania jeho opery Kováč Wieland. Možno práve Daniel Raiskin sa v budúcnosti rozhodne naštudovať toto dielo koncertne… V kontexte historického vývoja slovenskej hudby a hudby v stredoeurópskom priestore by takýto čin poukázal na hodnotu priam wagnerovského rukopisu autora a operného striebra predsuchoňovskej éry.

Fantázia na motívy Rákociho pochodu je prvým orchestrálnym výtvorom mladého skladateľa, pochádzajúceho z Liptovského Mikuláša. Vznikla počas jeho pôsobenia ako mestského hudobného riaditeľa v Kremnici. Autor programového bulletinu koncertu Slovenskej filharmónie, muzikológ Andrej Šuba cituje životopisca skladateľa Ernesta Zavarského, že v čase svojho vzniku – v 70. rokoch 19. storočia – nemala skladba nádej na úspech. Slovenské, ani české prostredie nebolo totiž naklonené uhorským motívom.

Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, 2021, foto: Alexander Trizuljak/SF

Jej uvedenie Raiskinom beriem ako istý signál v kontexte predošlej úvahy. Skladba by osviežila ktorýkoľvek novoročný koncert u nás či našich susedov. Filharmonici ju hrali kultivovane a tanečne. Pripomenuli mi, ako si elegantne poradili so skladbou toho istého autora, skomponovanou v podobnom duchu, Koncertnou skladbou v uhorskom štýle, ktorú dramaturgia Slovenskej filharmónie navrhla pre koncert s dirigentom Rastislavom Štúrom v Konzerthause v Berlíne v roku 2018 (písali sme o tom TU…). Nápad náležite ocenila dramaturgia tohto domu, orientujúca sa na objavenie neznámeho repertoáru stredoeurópskej proveniencie. A ani plná sála nešetrila potleskom.

V živej pamäti mám však aj veľký úspech filharmonikov pod taktovkou Ondreja Lenárda so skladateľovou symfonickou básňou Osud a ideál na open-air koncerte v parížskej Aréne v roku 1996. To boli tie vzácne momenty, kedy filharmonici vyviezli slovenskú hudbu. Považujem však za ešte vzácnejšie, keď sa o našu tvorbu zaujíma zahraničný dirigent. A to je prípad Daniela Raiskina.

Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, 2021, foto: Alexander Trizuljak/SF

Po Villaumovi a Juddovi je to v poradí tretí umelec, ktorý sa investuje do spolupráce s našou poprednou inštitúciou. A plánmi sa netají. Je unikátne zakotvený v rodnom ruskom Petrohrade, ale aj v nemeckých orchestroch, s ktorými sa viaže jeho profesionálna kariéra, udomácnený v Amsterdame a zároveň pôsobiaci v kanadskom Winnipegu a Bratislave, ale v anamnéze tohto umelca sa nachádza aj prepojenie s ďalším slovanským orchestrom v poľskom Lodži.

Chce rozvíjať danosti, talent a profesionalitu filharmonikov tak, aby bol výsledný zvuk telesa rozpoznateľný. To je, samozrejme, ambíciou všetkých telies. Slovenským hudobníkom je sústredenie sa na európsky repertoár blízke a prirodzené, obohatenie každým ďalším smerom, napríklad aj sľubovaným spoznávaním americkej hudby, ho môže výrazne obohatiť. A úcta voči nášmu kultúrnemu dedičstvu, ktorú Raiskin deklaruje, je nákazlivá a môže povzbudiť umeleckých partnerov v tom najlepšom slova zmysle.

Koncert 19. februára 2021 bol uhorsky pikantný – Bella, Liszt a Brahms boli ucelenou a príjemnou voľbou. Špeciálne klavírne koncerty mávajú u publika nevídaný úspech. Verím, že aj po skončení Koncertu pre klavír a orchester č. 2 A dur Franza Liszta v podaní gruzínskej sólistky Nino Gvetadze, všetci pri počítačových obrazovkách tlieskali.

Nino Gvetadze, Slovenská filharmónia, 2021, foto: Alexander Trizuljak/SF

Sólistka nahradila pôvodne plánovaný program, a tak sa filharmónii podarilo to, čo nevyšlo festivalu Konvergencie, ktorý mal túto umelkyňu vo svojom hľadáčiku. Prepojenie na Amsterdam, kde žije, je pre Slovákov ešte od čias festivalu Večery novej hudby a skladateľa Daniela Mateja, ktorý tam študoval u Louisa Andriessena, doslova prirodzené. Aj výborne fungujúci Gaudeamus ako centrum súčasnej hudby je pre slovenských organizátorov podujatí so súčasnou hudbou vzorom.

Gruzínska klaviristka, rodáčka z Tbilisi, Nino Gvetadze, je medzinárodne etablovaná sólistka s vynikajúcimi úspechmi aj ako komorná hráčka a organizátorka. Svoje kvality ukázala aj v Bratislave, pričom zaujala mimoriadne citlivým, priam chopinovským prístupom k Lisztovi. Presne takým, ako si to viacerí teoretici pri analýze Lisztovho koncertu predstavovali. Dielo totiž nemá formálne ustálený tvar, je to skôr fantázia a spojenie niekoľkých častí do celku – concert symphonique, ako ho nazval sám skladateľ.

Nino Gvetadze, Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, 2021, foto: Alexander Trizuljak/SF

Liszt, klavírny mág a virtuóz, sa s týmto koncertom nevedel ako skladateľ uspokojiť a až päť razy ho prerobil, kým ho dovolil premiérovo uviesť v roku 1857. Skladba má podobu symfónie, v ktorej sa zvuky klavíra niekedy ponárajú do orchestrálnej riavy. A obsahuje aj veľmi pôvabné, krásne komorné partie. Obdivovala som dialóg klaviristky s violončelom, umocnený zamatovou farbou nástroja koncertného majstra violončiel Jána Slávika.

Nino Gvetadze a Daniel Raiskin si veľmi dobre rozumeli, dirigent vedením orchestra zdôraznil nežnosť koncepcie sólistky. Ostáva tešiť sa na Konvergencie a možno i na jej ďalšie jej hosťovanie alebo na prepojenie s festivalmi, ktoré riadi – je umeleckou riaditeľkou Medzinárodného klavírneho festivalu v Naardene a najnovšie aj Delfského medzinárodného festivalu komornej hudby.

Daniel Raiskin, Nino Gvetadze, Slovenská filharmónia, 2021, foto: Alexander Trizuljak/SF

Druhá polovička koncertu patrila Johannesovi Brahmsovi a jeho Symfónii č. 2 D dur, op. 73. Koncert tak pokračoval v poetickom duchu. Skladateľ dielo skomponoval v roku 1877, keď trávil čas v prírode neďaleko Wörther See v Rakúsku.

Brahms, ktorý sa vinie hudobnými dejinami ako tretí z velikánov začínajúcich písmenom „B“ – Bach – Beethoven – Brahms je stelesnením stability, dokonalej formovej výstavby, skladateľskej energie a dynamizmu, je práve v tejto symfónii jemný a nežný, priam melancholický. Takmer 40-minútové dielo bolo v podaní filharmonikov a Daniela Raiskina v rovnováhe s citmi nabitým sólovým klavírnym koncertom. Prinieslo uvoľnenie, sústredenie sa na absolútnu hudbu, na znenie veľkého romantického orchestra. Čistá hudba v dobrej, korektnej interpretácii.

Autor: Viera Polakovičová

písané z online prenosu 19. 2. 2021 na stream.filharmonia.sk
(záznam koncertu je k dispozícii online TU…)

Bella, Liszt, Brahms
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
D/E – Hudba troch storočí
19. februára 2021

Slovenská filharmónia
Daniel Raiskin, dirigent
Nino Gvetadze, klavír

Ján Levoslav Bella: Fantázia na motívy Rákociho pochodu
Franz Liszt: Koncert pre klavír a orchester č. 2 A dur, S. 125
Johannes Brahms: Symfónia č. 2 D dur, op. 73

www.filharmonia.sk | stream.filharmonia.sk

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár