Severskí umelci v Štátnej filharmónii Košice

Zdá sa a veríme, že aj v Štátnej filharmónii Košice sa umelecký život pomaly a postupne vracia do svojho pôvodného režimu. Niektoré koncerty sa posúvajú z plánovaných dátumov do nových termínov, ale je dôležité, že vôbec sú. Tak to bolo aj 24. februára 2022, keď Štátna filharmónia kvôli zosúladeniu trochu rozhádzaných pôvodných termínov zaradila do programu koncert pôvodne plánovaný až na marec. Recenzovaný koncert mal zaznieť aj v zahraničí (Nemecku), lenže pandémia…

Hosťujúci dirigent Gudni A. Emilsson pochádza z Reykjaviku na Islande, klavirista Henri Sigfridsson z Fínska. Obidvaja umelci majú za sebou bohatú cestu účinkovania na rôznych miestach a v mestách Európy, prípadne aj v Ázii (Emilsson – Thajsko, Sigfridsson – Ázia, USA).

Samotný program koncertu sa nevyhol štrbinám. Hrali sa diela J. Haydna, R. Schumanna a J. Brahmsa. Štrbiny pramenili v málo invenčnej dramaturgii, pozostávajúcej z Haydnovej Symfónie G dur Hob. I:88, Klavírneho koncertu a mol op. 54 a Ouvertury, scherza a finále op. 52 R. Schumanna a záverečných Brahmsových Variácií na Haydnovu tému op. 56a. Táto programová konštelácia skladieb, stojacich voči sebe ako jedinci bez kontrastu, spôsobila komunikačnú medzeru kvôli hudobnej nevyváženosti ich obsahových zložiek (rytmus, lyrika, dynamika, melodický ambitus…).

Dynamický oblúk v štvorčasťovej Symfónii J. Haydna pod taktovkou dirigenta akosi nebol dostatočne zreteľný a zanikal v zvukovo málo diferencovanej hre orchestra. Hudobná pestrosť tém a možno aj hravosť, akú mal na mysli skladateľ, priekopník klasicizmu, sa interpretačne k slovu nedostala.

Koncert pre klavír a orchester a mol op. 54 patrí k stáliciam v repertoári klaviristov. Toto dielo skrýva v sebe nástrahy vo výstavbe formy, vyrastajúcej a tkvejúcej v lyrike, len málo ozvláštnenej dramatickosťou vo vnútri skladby, resp. jej jednotlivých častí. Charakter hudobného pradiva je skutočne interpretačne zradný. Je na klaviristovi a dirigentovi, aby tento, nazvem ho problém, vyriešili k spokojnosti zo sluchového vnemu.

Medzi sólistom H. Sigfridssonom, veľmi dobre vybaveným nástrojovou technikou a dirigentom G. Emilssonom neprišlo v interpretačnej rovine k žiadanému úzkemu hudobnému vzťahu, ktorý pomáha nabiť energiou každú, nielen túto skladbu. Pre prevažne lyrický klavírny koncert to môže byť náročnejšie, ale o to užitočnejšie. Dirigent a klavirista svoje predstavy interpretovali akoby samostatne. Výsledkom bola kolísajúca súhra počuteľná nielen v záveroch uceleného tematického materiálu koncertu.

Klavirista si dal záležať na brilantných celkoch, ktoré dominujú najmä v poslednej, tretej časti. Precízne pracoval s úsekmi, patriacimi do sféry „piano“, teda ticho, jemne. Avšak ani v jednej, no najmä nie v poslednej časti ústredným témam, ktoré tvoria os koncertu, neprepožičal patričnú razanciu ich hudobnej dôležitosti, akú majú spĺňať v prúde zvukových vĺn.

Dirigent v klavírnom koncerte, ale ani v ďalšej Schumannovej skladbe, Ouvertúre, scherzu a finále, op. 52 a v Brahmsových Variáciách na Haydnovu tému op. 56a nevytvoril dostatočný akustický priestor pre prezentáciu farieb jednotlivých nástrojových skupín v orchestri. Navzájom sa zvukovo prekrývali bez príležitosti aspoň farebnosťou zvuku vykompenzovať jednotvárnu hudobnú polohu dramaturgie. Azda stačilo venovať dôraznejšiu pozornosť možnostiam zvukovej kreativity v jednotlivých nástrojových sekciách a aspoň takto dosiahnuť čiastočný prínos a zvýrazniť hudobnú zaujímavosť skladieb.

Autor: Dita Marenčinová

písané z koncertu 24. 2. 2022

Haydn, Schumann, Brahms
Dom umenia Košice
24. februára 2022

Gudni A. Emilsson, dirigent,
Henri Sigfridsson, klavír
Štátna filharmónia Košice

J. Haydn: Symfónia G dur Hob. I 88
R. Schumann: Koncert pre klavír a orchester a mol, op. 54
R. Schumann: Ouvertúra, Scherzo a finále op. 52
J. Brahms: Variácie na Haydnovu tému op. 56a

www.sfk.sk