Šiesty abonentný koncert Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Bratislava – Symfonický orchester Slovenského rozhlasu uvedie v piatok 28. februára 2020 o 19:00 h. šiesty abonentný koncert sezóny 2019/2020. Program zostavený z diel Ľudovíta Rajtera, Johannesa Brahmsa a Josepha Jongena predstaví organistka Mari Fukumoto a dirigent Kodo Yamagishi.

(reklamný článok, SOSR)

Obdobie fin de siécle bolo pre každého umelca obdobím napätým. Jeden systém sa ocitol v kríze, v prázdnote a bolo potrebné hľadať nové alternatívy. Početná však bola skupina autorov, ktorí chceli dokázať, že zo zdanlivo vädnúceho systému klasickej harmónie je ešte možné ťažiť a nebyť pritom spiatočníkom. Profesor Rajter čerpal ako skladateľ z týchto výdatných prameňov po celý život. Profesor Ľudovít Rajter bol mimoriadne integrovanou osobnosťou, obdarenou múdrosťou, talentom, fotografickou pamäťou.

Ľudovít Rajter (1906 – 2000), zdroj: internet

Jeho štvorčasťová Sinfonietta z roku 1993 je jedným z posledných diel, venovaných symfonickému orchestru. Aj v nej skladateľ a dirigent v jednej osobe zúročil dlhé roky intenzívnej praxe; dielo je príkladom obdivuhodnej mentálnej a technologickej koncentrácie, koncepčného nadhľadu, suverenity. Každý tón, každá čiastočka dynamickej štruktúry má pevné a logické pozície, celok však nešetrí kontrolovanou emočnosťou a výrazovou presvedčivosťou.

Subžáner „sinfonietty“ je de facto novotvarom hudobného vývoja prelomu 19. a 20.storočia – teda obdobia, ktoré bolo pre širokého ducha profesora Rajtera najživnejšou duchovnou pôdou. Prispel do neho dielom, ktoré znesie najvyššie kritériá z každého aspektu. V každom takte je prítomná a je evidentná prítomnosť silnej hudobníckej osobnosti, ktorá disponuje kvetnatou invenciou, technickou zručnosťou a perspektívnym myslením.

Johannes Brahms bol nadšeným beethovenovcom, Ludwiga van uctieval možno až zbožne. Jeho schopnosť narábať s mikromolekulárnou bázou skladieb však pripomína najmä Josepha Haydna; toho Haydna, ktorý stojí azda za všetkým, čo novodobé dejiny hudby napísané po 18. storočí priniesli svetu. V roku 1873 sa Brahms rozhodol stvárniť svoj obdiv voči Haydnovi v konkrétnom titule: v cykle Variácií na chorál Svätého Antona z Diverimenta B dur pre dychové nástroje.

Johannes Brahms (1833 – 1897), zdroj: internet

Zdanlivo banálna téma sa už v Haydnovom origináli stala terčom geniálnych variačných operácií. Johannes Brahms povýšil túto asketickú tému na základný kameň robustného symfonického projektu. Chvíľami z komplikovaného symfonického zvuku vyžaruje Haydnova prapôvodná verzia, chvíľami Brahms pôvabný vzor prekrýva hustými vlnami masívneho polyfonického pradiva. V jednej z variácií umocnil svoj obdiv voči Haydnovi umne zašifrovanou variáciou na tému z Andante Haydnovej 101. symfónie „Hodinky“. Haydnovské variácie Johannesa Brahmsa sú jednak geniálnou hudobnou štruktúrou, jednak sú prejavom hrdého obdivu jedného génia voči druhému géniovi.

Duchovia Josepha Haydna a Johannesa Brahmsa sa vznášajú aj nad tvorbou dnes menej preferovaného belgického skladateľa Josepha Jongena. Ako aktívny organista mal vypestovaný zmysel pre tradičné kompozičné štruktúry, pre prísnu polyfóniu, ušľachtilé celky, riešené podľa klasických antických zásad v réžii pevne definovaných blokov expozičného úvodu, evolučného jadra a dialekticky retrospektívneho záveru.

Joseph Jongen (1873 – 1953), zdroj wikipedia

Koncertantná symfónia z roku 1926 si hneď po prvom uvedení získala obrovské sympatie verejnosti. Jongen ju napísal na základe lukratívnej objednávky zo strany Lewisa Rodmana Wanamekera, magnáta v oblasti známych obchodných centier v New Yorku, Philadelphii a v Paríži. Wanamakerov organ vo Philadelphii je presláveným nástrojom a práve Jongenovo monumentálne dielo bolo venované tejto novodobej nástrojárskej legende.

Koncertantná symfónia nadviazala na obdobné dielo Camille Saint Saensa, na jeho Tretiu symfóniu „Organovú“. Jongen však zmultiplikoval virtuóznu zložku a v porovnaní so Saint Saensom v robustnom a farebne opojnom a hýrivom symfonickom teréne razantnejšie exponoval sólový part. Ponúka dva fascinujúce príklady schopnosti hudby magnetizovať myseľ človeka: mohutný orchester a impozantný organ pôsobia v unikátnom opuse dovedna.

Mari Fukumoto

Mari Fukumoto sa narodila v roku 1987 v japonskom Tokiu. V roku 2009 absolvovala štúdium na Tokijskej univerzite múzických umení, pričom počas štúdia získala mnoho ocenení.

Mari Fukumoto, foto: Susumu Yasui

V roku 2011 sa presťahovala do Hamburgu a v rámci postgraduálneho štúdia študovala starú hudbu pod vedením profesora Wolfganga Zerera. Vďaka dvojročnému štipendiu DAAD (Nemecká akademická výmenná služba) a štipendiu nadácie Otto Stöterau Foundation v roku 2013 absolvovala s výbornými výsledkami a vyznamenaním magisterské štúdium hry na organe a štúdium starej hudby na Vysokej škole hudby a divadla v Hamburgu.

S výbornými výsledkami a vyznamenaním absolvovala aj štúdium interpretácie hry na organe v Hamburgu, pričom na toto štúdium jej v roku 2016 poskytla štipendium japonská nadácia Rohm Music Foundation. Na tejto hamburskej vysokej škole absolvovala aj bakalárske štúdium cirkevnej hudby, pričom ju finančne podporila japonská vládna Agentúra pre kultúrne záležitosti.

Mari Fukumoto má za sebou množstvo sólových vystúpení, vystupovala okrem iného v katedrálach v Salzburgu, Moskve, Haarleme, Schwerine a v Brixene, a v kostoloch Sv. Michala a Sv. Petra v Hamburgu. Okrem toho vystupovala aj na mnohých festivaloch, napr. na festivale Bachove týždne v nemeckom Ansbachu, talianskom festivale Badia Musica, lotyšskom Organovom festivale v meste Liepaja, festivale BEAST FEaST v anglickom Birminghame, festivale Sonux et Machina v poľskej Poznani, taktiež vystupovala aj na slovenskom festivale Allegretto Žilina.

Mari Fukumoto koncertovala v prestížnych koncertných sálach po celom svete, ako napr. v Suntory Hall v Tokiu, vo filharmonických sálach v Hamburgu, Essene, Bambergu, a tiež vo Filharmónii v ruskom meste Jaroslavľ. Ako sólistka vystupovala s mnohými orchestrami, okrem iného s Kjótskym symfonickým orchestrom alebo s orchestrom Capella Bydgostiensis Pomoranskej Filharmónie v poľskom meste Bydgoszcz.

Od roku 2019 vyučuje hru na organe na Vysokej škole hudobnej Franza Liszta v nemeckom Weimare.

Kodo Yamagishi

Kodo Yamagishi sa narodil v Japonsku a vyrastal v Osake. Štúdium hry na klavíri a teórii hudby začal študovať vo veku 7 rokov. Od roku 1988 do roku 2002 žil Kodo Yamagishi vo Viedni v Rakúsku, kde študoval hru na klavíri na viedenskom konzervatóriu u Gerharda

Kodo Yamagishi, zdroj: SOSR

Geretschlägera, inštrumentálnej pedagogiky Carlosa Rivera-Aguilara, ktorý ukončil magisterské štúdium na Vysokej škole múzických umení vo Viedni, spevu, kompozície a dirigovania. s Aloisom Glaßnerom, Herwigom Reiterom, Ahmedom El-Saedim a Ervinom Acelom. Počas tejto doby pôsobil ako dirigent na Vysokej škole múzických umení vo Viedni v triede Urosa Lajovic a spolupracoval s orchestrom Pro-art Wien.

V roku 2006 bol víťazom „Finalistickej“ ceny (2. miesto) „II. Medzinárodnej súťaže pre dirigentov orchestra OSESP (Štátny symfonický orchester São Paulo)“ v Brazílii. Spolupracoval s Oradea City State Philharmonic Orchestra, Cairo Symphony Orchestra, Szombathely Symphony Orchestra, Orchestrom Pfalztheater, São Paulo State Symphony Orchestra, Portugalským symfonickým orchestrom a Symfonickým orchestrom opery Ginasio, v ktorej získal miesto hlavného dirigenta. 5 sezón.

S orchestrom opery Ginasio uskutočnil niekoľko koncertov v rôznych mestách v Portugalsku, vrátane úvodného koncertu “Festa do Avante” v rokoch 2009 a 2011 s 25 000 divákmi. Od roku 2013 spolupracoval s Choeur Sainte Thérèse z Fort de France, Martinik (Francúzsko) na mnohých projektoch. Kodo Yamagishi žije a pracuje v Portugalsku od sezóny 2004/05 ako pomocný zbor v Teatro Nacional de São Carlos. S zborom toho istého inštitútu spolupracuje na všetkých produkciách. Okrem toho diriguje a sprevádza rôzne koncerty a festivaly v Portugalsku. Kodo Yamagishi pôsobí ako hosťujúci profesor na univerzite v Évore od roku 2009 a je dirigentom orchestra tej istej inštitúcie.

Od roku 2002 bol dvoma sezónami rezidentným korektorom a kapellmeisterom v Pfalztheatre v Kaiserslautern (Nemecko), kde spolupracoval na mnohých produkciách opery, operiet, muzikálov a symfonických koncertov a dirigoval orchester toho istého divadla v rôznych operách (Únos zo serailu a Frau Luna od Paul Linke) v mnohých mestách v Nemecku, medzi inými aj Ludwigshafen, Fulda alebo Hanau.

Od roku 1995 je Kodo Yamagishi pravidelným spolupracovníkom operných domov a zúčastňuje sa na rôznych festivaloch v Rakúsku, ako napríklad „OpernAir“, s Ivanom Parikom v Gars am Kamp a „Haydnfestspiel“ v Eisenstadte s Adamom Fischerom. Bol pozvaný do Štátneho divadla opery v Istanbule (Turecko) Devlet Opera ve Ballesi ako zbormajster a spolupracoval na festivale Mozart v Coruñe (Španielsko).

Autor: Igor Javorský

Viac informácii o koncertoch Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu a vstupenky na www.sosr.rtvs.sk

PR článok, zdroj: RTVS

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

redakcia

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku