Opera Národného divadla moravsko-sliezského v Ostrave sa teší dobrej povesti. V uplynulých dňoch (27. a 29. apríla 2023) ju potvrdilo novou inscenáciou Wagnerovej romantickej opery Tannhäuser.
Dielo sa v Ostrave uvádzalo v rokoch 1924, 1933, 1943 a 1972, pričom v prvej inscenácii v nej vystupovali nám známi sólisti z histórie Slovenského národného divadla Roman Hübner (Tannhäuser) a Eva Hadrabová (Venuša).
V aktuálnej novej inscenácii majú zastúpenie aj slovenskí speváci: dlhoročný člen ostravskej opery Martin Gurbaľ (Hermann) a na druhej premiére Jozef Benci (Hermann), Pavol Kubáň (Wolfram) a v Opave pôsobiaci Juraj Nociar (Walther). Navyše druhým dirigentom inscenácie je Adam Sedlický zo známej banskobystrickej hudobnej rodiny.
Inscenáciu pripravil hudobný riaditeľ súboru, dirigent Marek Šedivý a o javiskovú podobu sa postaralo osvedčené duo režiséra Jiřího Nekvasila a scénografa Daniela Dvořáka. Tí sú zárukou, že diváci uvidia moderné poňatie operného divadla, avšak bez toho, aby pôvodnú podobu opery násilne pretvárali.
V dramaturgickom úvode pred predstavením divákom dielo priblížil Juraj Bajús a pozoruhodnú úroveň mal aj bulletin, v ktorom sa snúbila úcta k inscenáciám Tannhäusera v Ostrave (množstvo fotografií z predchádzajúcich uvedení) s výborným rozborom diela z pera Martina Šochmana i s ďalšími príspevkami (napr. ohlas básnika Baudelaira na parížsku premiéru opery).
Inscenácia, ktorej prvú premiéru som navštívil 27. 4. 2023, vychádza z viedenskej skladateľovej verzie (1875), avšak s ponechaním populárnej predohry z drážďanskej premiéry (1845). Hlavnou ideou príbehu Tannhäusera je dualita lásky telesnej a duchovnej a ostravskí inscenátori tento boj dvoch protichodných princípov ešte viac akcentovali. Platí to však nielen o javiskovej podobe ale globálne.
Mám na mysli samotný fakt, že úlohy žien, ktoré spomínané princípy zosobňujú (panenská Alžbeta a kráľovná erotiky Venuša), stvárňuje tá istá speváčka, takže rozdielne chápanie lásky sa prezentuje ako „jednota a boj protikladov.“ Príbeh sa síce končí „víťazstvom“ kresťanského náhľadu, no v efektne koncipovanom závere sa skôr podčiarkuje jednota (umierajúci hrdina zahalený plátnom s vyobrazením Alžbety, no na rube aj s portrétom renesančnej Venuše).
Iným vkladom inscenátorov je kostým hrdinu na spôsob samotného Wagnera, ktorý takisto bojoval medzi vášňou k ženám a snahou po umeleckej dokonalosti (podobne ako literárny a operný Aschenbach v Mannovej a Brittenovej Smrti v Benátkach).
Hoci orchestrálna jama Divadla Antonína Dvořáka pôsobí stiesnene, hudobné naštudovanie toto obmedzenie prekonalo. Dirigent dokázal vyťažiť z orchestra monumentalitu zvuku v dramatických momentoch, ale aj iskrivé erotické šantenie a zduchovnené pasáže partitúry do pôsobivého celku. Osobitné čaro malo šveholenie sláčikovej sekcie miešajúce sa ústredným motívom zboru pútnikov v závere ouvertúry. Zbory v naštudovaní Jurija Galatenka zneli mohutne a kultivovane zároveň.
Aj v SND často vystupujúca Maida Hundeling plne potvrdila svoju povesť, keď jej priebojný soprán úžasnej nosnosti nezostal nič dlžný nárokom oboch interpretovaných úloh. Pre charakter jej hlasu je však predsa bližšia agresívna a zvukovo opojná Venuša než lyrickejšia Alžbeta. Aj dramatický tenor Gianluca Zampieriho, často hosťujúci v Ostrave, spieva tak nemecký, ako taliansky repertoár. Jeho vokálnej estetike viac vyhovujú spevácke party oboch Richardov (a zrejme aj Verdiho Otello výrazne prekračujúci pole belcantovej opery). Postave Tannhäusera dodal wagnerovskú štýlovosť a potrebnú rozorvanosť vo vokálnom výraze, o čosi menej aj v herectve. Hlasový materiál Jiřího Hájka (Wolfram) nie je jeho najväčším vkladom, ale vychýrenú pieseň o večernici kreoval s príkladnou vokálnou disciplínou v lyrickom tóne.
Javisková podoba inscenácie je plná symboliky. Počas predohry sa na oponu premieta veľká busta skladateľa a po bokoch desiatky jej zmenšených verzií. Na javisku sa za proscéniom ukáže ďalšie menšie javisko, vo vnútri viac pripomínajúce budoár Madame Pompadour než tradičný vrch Venuše. V centre stojí červená pohovka ako miesto rozkoše, steny zdobia barokové maľby a na malé filmové plátno na zadnom horizonte sa premieta Botticelliho Venuša raz v celku, raz v erotickom detaile.
V druhom obraze zostanú z lôžka neresti dve torzá, od rampy po zadný horizont vedie svetlá cesta „k pravej cnosti a láske“. Postava pastierky nemá len evokovať jar, ale neskôr odetá v telovom trikote nadobúda podobu symbolu naznačujúc, že erotika na hrad Wartburg nepatrí. Hrad má v druhom dejstve podobu polkruhovej stupňovitej siene pre zbor (hostí pretekov minnesängrov) a oproti na modernej veži tróni nad všetkými Alžbeta ako symbol čistoty.
Pochmúrna scéna tretieho dejstva tiež symbolizuje zmar, len malá soška Madony je svetielkom nádeje. Ošemetný záverečný vstup Venuše je riešený pomocou prepadliska. Réžia hojne používa nástupy a odchody cez hľadisko a dvakrát aj jeho osvietenie, v druhom prípade modrastým svetlom ako symbolom spasenia. Herecké výkony sú vedené k striedmemu realizmu a štylizované kostýmy Marty Roszkopfovej korešpondujú so základným uchopením diela.
Ostravský Tannhäuser je hudobne i divadelne vydarenou inscenáciou, ktorá sa v rozumnej miere vyhýba konvenčnosti a zaujme vyhranenou koncepciou.
Autor: Vladimír Blaho
písané z premiéry 27. 4. 2023
R. Wagner: Tannhäuser
Národné divadlo moravskosliezské, Ostrava
Divadlo Antonína Dvořáka
Premiéra 27. apríla 2023
Hudobné naštudovanie: Marek Šedivý
Dirigenti: Marek Šedivý, Adam Sedlický
Réžia: Jiří Nekvasil
Scéna: Daniel Dvořák
Kostýmy: Marta Roszkopfová
Zbormajster: Jurij Galatenko
Vedúca Operného štúdia NDM: Lenka Živocká
Dramaturgia: Juraj Bajús
Hermann: Martin Gurbaľ, Jozef Benci
Tannhäuser: Gianluca Zampieri, Hans-Georg Priese
Wolfram von Eschenbach: Jiří Hájek, Pavol Kubáň
Walther von der Vogelweide: Josef Moravec, Juraj Nociar
Biterolf: Daniel Klánský, Petr Urbánek
Heinrich: Vít Šantora, Martin Javorský
Alžbeta / Venuša: Maida Hundeling, Kateřina Hebelková
Reinmar von Zweiter: Tomasz Suchanek, Erik Ondruš
Mladý pastier: Magdaléna Rovenská, Karolína Levková
Štyri panoše: Anna Bystroňová, Sofie Buryšová, Lucie Diehelová, Diana Gajdošová, Sofie Kollárová, Anna Skalická, Zuzana Smrčková, Veronika Sukatschová, Veronika Tomisová
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.