Simon Keenlyside: V operách sú úžasné a silné posolstvá

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Renomovaný anglický barytonista Simon Keenlyside v rozhovore pre Opera Slovakia hovorí o tom, čo považuje vo svojej hudobnej i životnej dráhe za náročné a dôležité, o svojom repertoári, opernom herectve a samozrejme aj o Rigolettovi, ktorého tento výnimočný umelec stvárnil na javisku Opery SND v novembri t.r.

English version

Kedy a prečo ste sa rozhodli pre dráhu operného speváka?

Vo veku 23 rokov som šiel na hudobnú akadémiu. Počul som tam skvelé hlasy študentov. Každý deň som v knižnici dlhé hodiny počúval veľké hlasy, ktoré ma obveseľovali. Vždy to boli nahrávky, pretože som nemohol ísť do divadla pozrieť si niekoho z nich naživo. Pri počúvaní toľkých fantastických spevákov som sa zamiloval do spevu a opery. V hudobnej akadémii som strávil štyri roky a svoju umeleckú dráhu som začal, keď som mal 28 rokov.

W. A. Mozart: Don Giovanni, Metropolitná opera New York,
Simon Keenlyside (Don Giovanni),
foto: Marty Sohl

W. A. Mozart: Figarova svadba, Teatro alla Scala, 2016,
Golda Schultz (Zuzanka), Simon Keenlyside (Gróf), Diana Damrau (Grófka),
foto: Brescia-Amisano / Teatro alla Scala

Čo považujete vo svojej hudobnej dráhe za náročné a dôležité?

Cestovanie, a že som stále preč z domova. Každý mladý spevák musí chápať, že to vždy bol a stále je ,,kočovný“ život. Toto je pre mňa v živote najťažšie. Kariéra? V skutočnosti ju nemáte pod kontrolou. Cvičíte a pracujete ťažko, ako sa len dá, aby ste si vypestovali dobrý hlas. Spoľahlivý a trvalý hlas. Následne ťažko pracujete na svojom herectve. A potom? Nuž, ostatné je už v rukách šťasteny. Veľa šťastia…

Veľké a špičkové operné divadlo NIE JE nevyhnutne najlepším miestom pre začiatok. Prečo by malo byť? Tak či tak si myslím, že jedinou dôležitou vecou je zaujímavá a správna robota. Niekedy je lepšie pracovať v menšom divadle a naberať skúsenosti. Najdôležitejším pre začiatok je získavať skúsenosti spievaním na javisku.

Učenie sa jazykov pomôže mladému spevákovi vylepšiť si svoj rozsiahly čas života, naplnený prácou, ale aj súkromím a v spoločnosti. Je to ťažké, ale možné a vyplatí sa to, ak sa nevzdáte!

Dnes ste skúseným spevákom. Akým repertoárom ste začínali a ako sa postupne vyvíjal?

Neverím, že nemecký takzvaný „Fach“ systém je dobrý. Každý má iné schopnosti a držať sa presne zoznamu, ktorý zostavil niekto iný, nepokladám za dobrý nápad. Spieval som Monteverdiho barokové opery a niektoré miernejšie Wagnerove roly, a samozrejme, aj Mozarta. Okrem toho aj niektoré najťažšie Verdiho postavy. Jednoduchšie je začať sa venovať niektorým rolám v neskoršom veku. Máte spústu času. Mladí speváci sa často príliš ponáhľajú. Kariéra je dlhý čas a niektoré ťažšie Verdiho postavy môžete študovať oveľa neskôr.

Určité roly mi zabrali viac času, kým som ich dostal do správneho tvaru. Bol azda príliš dlhý? Náročné talianske Verdiho postavy vyžadujú pozornosť do najmenších detailov. Ak nie ste pozorný, nedostanete sa po koniec roly a koniec opery. Naučiť sa nájsť správny spôsob, ako sa ,,prehrýzť” cez Verdiho opernú postavu vyžaduje čas. Aj ja som to takto zažíval a v minulosti to mnohokrát nebolo dobré.

Rád si udržiavam svoj vlastný spevácky život… Rôznorodý, takže sa pokúšam spievať v mnohých rozličných druhoch hudby. Rozhodol som sa nespievať repertoár v akomkoľvek jazyku, do ktorého som zatiaľ neprenikol. Teda v ktorom neviem hovoriť (alebo v ňom rozprávam zle)!

Rigoletto, Viedenská štátna opera, 2014, Simon Keenlyside (Rigoletto),
foto: Michael Pöhn

P. I. Čajkovkij: Eugen Onegin, Royal Opera House, Pavol Bršlík (Lenskij), Simone Keenlyside (Onegin),
foto: Bill Cooper / ROH

Vyhovuje vám váš repertoár?

Neviem, či mi vyhovuje. Som si istý, že neuspokojím všetkých. Rozhodol som sa spievať Verdiho na základe štúdia interpretov, ktorí ho spievali v minulosti. Mnohí lyrickí speváci spievali Verdiho na najvyššej úrovni – a predsa ostali lyrickými spevákmi. Verdi by nemal byť vyhradený len pre najhlasnejších spevákov. Táto idea je úplne nesprávna!

Vynikajúci lyrickí speváci ako Renato Bruson, Giuseppe de Luca, Gino Bechi, Tito Gobbi, Carlo Tagliabue popri mnohých ďalších spievali Verdiho v najväčších divadlách a spievali ho práve tak dobre, ako ktoríkoľvek iní. Ak sa zahľadíte do partitúry, uvidíte, že Verdi vyžaduje farbu, svetlo aj tieň a dynamiku, avšak nie vždy fortissimo. U Verdiho je často otázkou nájsť FARBU a nie iba fortissimo.

Jestvuje mnoho rozličných spôsobov a rozličných druhov hlasov schopných urobiť Verdimu veľké zadosťučinenie. Myslím si, že nie som iný. Hodí sa pre mňa, ako aj pre kohokoľvek iného.

Aký repertoár spievate okrem opery?

Svoj čas delím medzi operu a piesňové recitály. Najmä francúzske a nemecké piesne. Vyhovujú rôznym súčastiam môjho ja. Piesňový repertoár si vyžaduje širokú paletu farieb a predstavivosti a opera mi prináša obrovskú radosť z hrania roly na javisku, ako aj z vynakladania celej fyzickej a vokálnej energie z môjho tela.

V Bratislave ste sa v novembri t. r. predstavili s postavou Verdiho Rigoletta. Bolo to vaše prvé účinkovanie na Slovensku. S akými pocitmi ste k nám prichádzali a s akými odchádzali?

Z pozvania do Bratislavy som sa tešil. Bolo pre mňa výzvou pokúsiť sa ukázať pred bratislavským obecenstvom Rigoletta úprimne a tak presvedčivo, ako to len dokážem. Postava Rigoletta, to nie je len spievanie. Chcel som pracovať SPOLU so svojimi kolegami a nie proti nim. Nechcel som sa im stavať do cesty!

Táto opera je jedným z „horských vrcholov“ európskeho hudobného divadla. MY speváci sme bratstvo. MY venujeme svoje životy predstaveniam týchto úžasných opier. Nemá žiaden význam, či sme z Ruska, Ameriky, Anglicka, Francúzska, Nemecka alebo z Bratislavy. Sme bratstvom hudobníkov, ktorí pracujú a spolu zdieľajú vášeň k opere. Na javisku sme si všetci rovní. Toto si naozaj myslím.

G. Verdi: Rigoletto, Opera SND, 2018,
Simon Keenlyside (Rigoletto), Andrea Vizváry (Gilda),
foto: Zuzana Fischerová

Je Rigoletto jednou z vašich obľúbených postáv? Ak áno, tak prečo?

Áno, je to moja obľúbená rola, rád ju spievam. Prečo? Pretože je v nej všetko a testuje hranice mojich schopností až na ich okraj. Pri stvárnení tejto postavy vynaložím aj poslednú štipku svojej energie. Fyzickej aj vokálnej. Vynaložím ju všetku na predstavenie, som z toho síce unavený, ale spať idem šťastný.

Rigoletta stvárňujete na viacerých svetových operných javiskách v rôznych inscenáciách. Spomeňme Viedeň, Berlín, Mníchov, Paríž… Ako vnímate rôzne operné inscenácie?

Dobrá otázka. Nuž, prvé, čo bude spevák v každej inscenácii hľadať, je dobre postavená scéna. My speváci chceme nejaké to drevo. Scéna nemusí byť celá z dreva, ale ak je tam nejaké to drevo, isté odrazové povrchy, sme radi. Potrebujeme našimi hlasmi farbiť. Nechceme kričať celý večer, iba byť počutí. Takže toto je prvá a najdôležitejšia vec: scéna! V mnohých inscenáciách sú hlúpe kostýmy, ale ja, osobne ja mám rád inscenácie jednoduché a logické. Vtedy je priestor pre hercov/spevákov vysloviť Verdiho posolstvo oveľa sústredenejšie. Bohužiaľ, mnohé inscenácie sa pokúšajú byť nové: pokúšajú sa byť odlišnými, len aby boli odlišné. To neprináša nič. Ak máte dobrých kolegov na javisku, bude z toho (s veľkou pravdepodobnosťou) dobrá inscenácia. Podľa mňa by scénografia a réžia mali podporovať libreto a nie s ním bojovať.

Ktorý skladateľ vám najviac vyhovuje?

Milujem hudbu a dobré opery a uctievam mnohých skladateľov, ktorí ich skomponovali. Okrem Verdiho, milujem radosť Mozartových da Ponteho opier. Mám rád Wozzecka od Albana Berga, Debussyho Pelléasa a Mélisandu. Tieto sú azda moje najobľúbenejšie.

C. Debussy: Pelleas a Melisanda, Viedenská štátna opera, 2017,
Simon Keenlyside (Golaud), Maria Nazarova (malý Yniold),
foto: Michael Pöhn

G. Verdi: Falstaff, Royal Opera House, 2018, Simon Keenlyside (Ford), Bryn Terfel (Falstaff),
foto: Catherine Ashmore

Operný kritik Pavel Unger sa vo svojej recenzii pre Opera Slovakia o vás vyjadril, že v bratislavskom Rigolettovi ste ,,vytvorili autentický profil dvorného šaša a milujúceho otca, kreáciu nabitú emóciami, oprostenú od vonkajškového pátosu a stereotypných gest”.  Čo prezradíte našim čitateľom o herectve v opere?

Nikdy nečítam recenzie, ale toto počujem rád. Mojím jediným zámerom je vytvoriť skutočnú postavu na javisku. Chcem, aby motorom môjho výraziva bol môj hlas… ale aj herectvo je rovnako dôležité. Objavujem v týchto operách úžasné a silné posolstvá vypovedajúce o mnohom aj súčasnému publiku.

Čo považujete za najdôležitejšie pri kontakte umelca s divákmi?

Čestnosť.

Pracujete s mladými spevákmi?

Áno, pravidelne s nimi robím, keď mám čas. Teším sa z diskusií a práce s nastupujúcou generáciou spevákov. Diskutujeme o tých istých veciach, o akých som aj ja uvažoval a pokračujem v premýšľaní o nich a zápasíme s každým dňom života.

Aké sú vaše najbližšie plány?

Moje plány? Pokúsiť sa zabojovať za lepšiu rovnováhu medzi prácou a nepracovaním. Dosť ma v tomto smere zaťažuje neustále cestovanie, ale vždy sa teším, keď už cestujem späť domov k svojim deťom a rodine, ktoré mi na každej mojej pracovnej ceste veľmi chýbajú. Chcel by som robiť veľmi veľa iných vecí, ktoré ma v tomto skvelom živote zaujímajú. Vecí, ktoré nesúvisia so spevom. Som zvedavý človek a je toho veľa, čo chcem robiť, a nie je to spievanie.

Ďakujem za rozhovor.

Rozprával sa: Ľudovít Vongrej
spolupracoval Ján Marták

Simon Keenlyside

Simon Keenlyside pochádza z Londýna. Na opernom javisku debutoval v postave Grófa Almavivu v Mozartovej Figarove svadbe na javisku Štátnej opery Hamburg. Je hosťom viacerých významných operných scén: Metropolitná opera v New Yorku, Teatro alla Scala, Royal Opera House, Bavorská štátna opera v Mníchove, Viedenská štátna opera, Deutsche Oper Berlin, Opernhaus Zürich… Jeho repertoár zahŕňa postavy ako Rodrigo Posa (Don Carlos), Giorgio Germont (La traviata), Papageno (Čarovná flauta), Golaund (Pelléas a Mélisanda), Ford (Falstaff), Wolfram (Tannhäuser), Tonio (Pagliacci), Gróf Almaviva (Figarova svadba), Renato (Maškarný bál), Figaro (Barbier zo Sevilly), Belcore (Nápoj lásky), Don Giovanni, Eugen Onegin, Wozzeck, Billy Budd, Hamlet, Macbeth či Rigoletto a mnohé ďalšie. V roku 2006 získal cenu Olivier Award, o rok neskôr ocenenie ECHO Klassik, v roku 2011 ho vyhlásili za najlepšieho vokalistu roka v USA (Year Award).

Jeho spolupráca sa viaže s mnohými prestížnymi orchestrami: Chamber Orchestra of Europe, s City of Birmingham Orchestra, s London Symphony Orchestra, s Cleveland Orchestra, ale aj s Českou filharmóniou či s Viedenskými filharmonikmi a Berlínskymi filharmonikmi. Významné sú jeho umelecké produkcie pod vedením popredných dirigentov: Paul McCreesh, Sir Simon Rattle, Edward Gardner, Claudio Abbado, Christian Thielemann, Riccardo Chailly, Richard Hickox, Sir Charles Mackerras, René Jacobs atď.

Simon Keenlyside sa podieľal na celom rade CD nahrávok s dielami Schuberta, Brahmsa, Schumanna, Straussa či Brtittena. Je viacnásobným držiteľom Grammy Awards a získal tiež ocenenie Nahrávka roka (ECHO Klassik, 2014).

www.simonkeenlyside.info

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár