Šimon Svitok: Opera je taká neviditeľná alchýmia

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
So šéfom banskobystrickej Štátnej opery sme sa rozprávali o pripravovaných tituloch novej sezóny, zhodnotili sme tú predchádzajúcu, ale hovorili sme aj o banskobystrických umelcoch, či o víziách a smerovaní operného súboru.

V lete ste sa vrátili z ďalšieho turné v Japonsku. Prezraďte našim čitateľom, čo všetko a kde ste tam spievali.

Letné turné sme absolvovali na ostrovoch Hokkaidó, Honšú a Kjúšú. Prvá časť pozostávala z koncertného – poloscénického a kostýmovaného prierezu operou Čarovná flauta od W. A. Mozarta a v druhej časti odzneli známe operné árie a operetné piesne. Budúci rok budeme oslavovať už dvadsiate výročie spolupráce Štátnej opery s Japonskom a v januári sa uskutoční tridsiate turné. Zájazdy do Japonska absolvujeme dvakrát ročne. V januári navštevujeme väčšinou Jokohamu a Tokyo a na prelome mesiacov jún-júl navštívime väčšinou tri až štyri japonské ostrovy: Hokkaidó, Honšú, Kjúšú,… Pred pár rokmi sme dokonca mali šťastie vystupovať aj na ostrovoch Okinawa a Yoron.

Ako vyzerajú koncerty slovenských umelcov v Japonsku?

Japonskí objednávatelia majú už roky záujem o model koncertu, kedy sa v prvej časti predvedie kostýmovaný, poloscénický prierez určenou operou so sprievodom klavíra a sprievodným textom v japončine, ktorým sa posúva dej. Japonci majú radi, keď sú informovaní o tom, čo sa bude diať. Možno aj preto je tento štýl koncertov tak dlho obľúbený a žiadaný. V druhej časti potom odznejú známe operné árie a duetá spolu s populárnymi operetnými či muzikálovými melódiami. Koncerty majú skutočne veľký úspech. Máme už množstvo divákov, ktorí sa pravidelne na naše vystúpenia vracajú, či dokonca za nami cestujú aj do iných japonských destinácii.

Banskobystrickí operní umelci v Japonsku

Banskobystrickí operní umelci v Japonsku

Majú slovenskí umelci čas aj na spoznávanie japonskej krajiny?

Máme túto možnosť. Keďže sólisti účinkujú iba v jednom obsadení, musí byť zabezpečený aj čas na hlasový oddych. Väčšinou teda po koncertnom dni nasleduje deň voľna. V tomto čase máme možnosť spoznávať krajinu. Často sa medzi koncertami presúvame letecky, takže vtedy spoznávame krajinu z oblakov… (smiech).

Presuňme sa z exotiky do banskobystrického prostredia. Začala sa nová operná sezóna. Predstavte ju, aká bude?

Novú sezónu sme začali nultým ročníkom nového operného festivalu na Slovensku. Boli sme plní očakávaní, pretože veľa vecí sa ukázalo až pri samotnej realizácii, ale dopadol dobre. Divadelné prázdniny teda skončili pre nás skôr ako obyčajne. Už záver predošlej sezóny sme prispôsobili festivalu. V polovici júna sme končili sezónu a celý súbor nastúpil do práce už 17. augusta (okrem tých, ktorí organizačne pripravovali festival takmer počas celého leta), aby sa mohlo skúšať na festivalové predstavenia. Operalia bola pre nás krst ohňom. Ale prežili sme…

Už v júni začali hudobné skúšky na operu Rigoletto. Bude to naša prvá premiéra v novej sezóne. Očakávame náročný skúšobný proces s pani režisérkou Osipenko (inscenovala u nás operu Eugen Onegin), ktorá je veľmi precízna, nekompromisná a vyžaduje od všetkých zainteresovaných absolútne nasadenie počas celého obdobia skúšok. Pricestuje s celým inscenačným tímom. Je známa tým, že je prítomná už aj na ansámblových skúškach. Vypočuje si ich, povie svoje pripomienky. Rigoletta hudobne naštuduje náš šéfdirigent Marián Vach. Po Rigolettovi nás v decembri čaká premiéra veľkovýpravnej operety Cigánsky barón. Túto operetu bude režírovať pani Hlubková, ktorá u nás pred časom režírovala operetu Cárovič. Cigánskeho baróna hudobne naštuduje Igor Bulla.

Štátna opera Banská Bystrica

Štátna opera Banská Bystrica

December je v Banskej Bystrici typický nielen naštudovaním nového operetného titulu, ale aj koncertmi. Môžu sa vaši diváci na ne tešiť aj tento rok?

Tieto koncerty sú pre Štátnu operu už samozrejmosťou. Chystáme Vianočný aj Novoročný. Pre veľký úspech sme tento rok zaradili dokonca dva vianočné koncerty, nakoľko dopyt po nich je veľmi vysoký a sú pre naše divadlo prestížnou záležitosťou. Tento rok Vianočný koncert pripraví pani režisérka Dana Dinková spolu s pani dramaturgičkou Alžbetou Lukáčovou. Chceme, aby tieto koncerty mali aj po vizuálnej stránke pravú vianočnú atmosféru. Čo sa týka Novoročného koncertu, tu pristupujeme po niekoľkých rokoch k malej zmene v štýle realizácie, aby sme mohli divákom ponúknuť aj niečo nové. Verím, že si ho diváci užijú rovnako ako tie minulé.

Na javisko Štátnej opery prichádza opäť slovenská klasika v podobe operného diela slovenského autora.

Áno. V marci sa na javisko Štátnej opery po rokoch vráti opera Juro Jánošík banskobystrického rodáka Jána Cikkera. Dielo hudobne naštuduje Marián Vach a režijne pripraví pán režisér Roman Polák, ktorý s nami spolupracoval na inscenácii Coriolanus nominovanej na divadelné ocenenie Dosky 2012 až v troch kategóriách – najlepšia inscenácia, najlepšia réžia (Roman Polák) a najlepší mužský herecký výkon (Martin Popovič v postave Coriolana). V Štátnej opere tiež režíroval aj operu Krútňava, ktorá má, rovnako ako Jánošík, slovenskú tematiku. Krútňavu máme dodnes v repertoári.

Ján Cikker, (1911-1989)

Ján Cikker,
(1911-1989)

Bystrická opera premiéruje takmer každé dva roky nový tanečný titul. Tento rok ním bude autorské predstavenie Dany Dinkovej. Názov je priamy. Akému divákovi je toto predstavenie určené?

V apríli dostane priestor náš tanečný súbor, tentokrát v autorskom predstavení s názvom Šikana. Je to voľné pokračovanie spracovania problematiky dnešnej doby pani režisérkou Danou Dinkovou, ktorá v Štátnej opere už autorsky pripravila niekoľko takýchto tanečných predstavení. To nové sa bude zaoberať  šikanou akéhokoľvek druhu, či už kyberšikanou, šikanou školskou a podobne. Cieľovým je stredoškolský divák a divák druhého stupňa základných škôl. Pre prvý stupeň základných škôl máme v repertoári opernú rozprávku Kocúr v čižmách, tiež v réžii Dany Dinkovej, čo je u nás momentálne detský ,,trhák“.

V poslednej premiére novej sezóny sa na mieste režiséra objavuje nové meno…

Poslednou premiérou novej sezóny bude Mozartova Čarovná flauta. Našim zámerom je pripraviť rodinné predstavenie. Hudobné naštudovanie bude mať na starosti Igor Bulla. Režisérom inscenácie bude mladý začínajúci český režisér Dominik Beneš, ktorý bude na Slovensku režírovať po prvýkrát. V Českej republike má za sebou už viacero operných inscenácií, a tak dávame aj my priestor mladému inscenátorovi. Veríme, že sa mu jeho slovenský debut podarí.

Čakajú banskobystrickú opernú scénu aj nejaké derniéry?

Určite budeme niečo sťahovať, pretože niektoré tituly sa už obohrali. Zatiaľ je zadaný novembrový termín derniéry operety Vojvodkyňa z Chicaga Emmerich Kálmána. Plánujeme v tejto sezóne stiahnuť z repertoáru aj opernú inscenáciu.

Emmerich Kálmán: Vojvodkyňa z Chicaga, Štátna opera Banská Bystrica, Dušan Šimo (Princ Sándor Boris), Oľga Hromadová (Miss Mary Lloyd), foto: ŠOBB

Emmerich Kálmán: Vojvodkyňa z Chicaga,
Štátna opera Banská Bystrica,
Dušan Šimo (Princ Sándor Boris), Oľga Hromadová (Miss Mary Lloyd),
foto: ŠOBB

Ste divadlo, ktoré má v repertoári aj muzikály. Ktoré budú môcť vaši diváci vidieť aj naďalej?

V repertoári zostáva aj naďalej My fair lady. Tento muzikál sme chceli už niekoľkokrát stiahnuť, ale nakoľko je po tomto predstavení enormný divácky dopyt, zostáva naďalej v repertoári. Predstavenie je stále vypredané a ľudia ho majú radi. V roku 2017 ale plánujeme uviesť nový muzikál. Zatiaľ nebudem konkretizovať titul, všetko je v štádiu plánovania.

Nová sezóna prinesie teda päť nových titulov, z toho tri operné predstavenia (z nich je jedna slovenská operná klasika), jedna opereta a jedno tanečné predstavenie. Divadlá všeobecne zápasia s problémom obsadenia, nakoľko dnes umelci čoraz častejšie pracujú na voľnej nohe. Z tohto dôvodu súbory nedokážu predstavenia obsadiť vlastnými umelcami. Ako je to v Banskej Bystrici?

Som rád, že sa nám v poslednom období predstavenia darí plánovať tak, že jedno obsadenie titulných postáv je naše domáce a druhé tvoria hostia, čo je celkom prijateľný a použiteľný model. Pre účinkujúcich i pre divákov je to určitým spôsobom prínos, pretože Štátna opera má prevažnú časť publika z Banskej Bystrice či okolia a zo stredného Slovenska. To znamená, že potrebujeme zatraktívniť predstavenia nielen širokou ponukou titulov, ale aj sólistickým obsadením. Obecenstvo rado privíta novú tvár a nám účinkujúcim to dáva možnosť rozširovania si našich obzorov, a zároveň aj porovnanie si síl s inými hosťujúcimi kolegami, čo veľakrát človeka profesionálne posúva vpred.

Postupne sa však aj u nás dostávame do štádia, že aj my starneme, a i v našom súbore sa vekový priemer sólistov posúva vyššie. Je škoda tejto doby, že dnes neprijme angažmán mladý človek len preto, že ho práca v divadle baví, ale, čo je z istého pohľadu pochopiteľné, zaujíma ho v prvom rade finančné ohodnotenie. A bohužiaľ ohodnotenie umelcov nie je pre mladých ľudí atraktívne. Z tohto dôvodu sú radšej na voľnej nohe a začínajú v zahraničí napríklad aj v zbore, alebo získajú štipendium v štúdiu pri niektorom z veľkých operných domov, kde sú ohodnotení viac, ako keby boli sólistami v stálom opernom súbore na Slovensku. Taká je doba a musíme sa jej prispôsobiť. Čiže dnes sa veľmi ťažko hľadá mladý, talentovaný a šikovný človek, ktorý prijme angažmán a chce prísť do divadla len preto, že ho to baví a chce si naštudovať postavy, aj keď zo začiatku za nie veľmi výhodných finančných podmienok.

Ste divadlo charakteristické aj tým, že dávate priestor mladým…

Na javisku banskobystrickej opery začínali mnohí umelci, dnes svetového mena, ako napríklad Edita Gruberová, Sergej Kopčák, Ľubica Orgonášová, Martin Babjak,… Dávame teda aj dnes šancu mladým, u ktorých len čas ukáže, či majú predpoklady na umeleckú dráhu alebo nie. Kde inde si to môžu vyskúšať, ak nie na javisku? Každý začínajúci umelec potrebuje svoj priestor na formovanie sa, profilovanie, dozrievanie, pretože to nie je len o tom, prejsť úspešne cez konkurz, ale treba zvládnuť celý študijný proces až do premiéry, kedy sa otvorí opona a v hľadisku sú diváci. To je naozaj veľká a skutočná skúška pre mladých začínajúcich umelcov. Občas mi je však ľúto, že práve niektorí mladí – aj keď talentovaní ľudia, nepoznajú čo je to pokora. Vnímajú len sami seba bez ohľadu na okolie. Za každú cenu sa chcú presadiť a dosiahnuť úspech či slávu. Dravosť v dnešnej dobe je potrebná, určite, ale mali by sme si vždy zachovať svoju tvár a uvedomiť si, že my slúžime umeniu a nie naopak.

Operu tvoria aj kolektívne telesá ako zbor a orchester. Všimol som si, že zbor sa v poslednom čase omladil. Aké je situácia v týchto telesách u vás? Je záujem o angažmán v opernom zbore?

Máme dosť študentov, absolventov Konzervatória i Akadémie umení, ktorí spievajú v našom opernom zbore, či sú členmi nášho orchestra. Mnohí hľadajú na začiatku svoje umeleckej dráhy angažmán práve tu, čo je pre niektorých dobrá cesta na zoznámenie sa s divadelných prostredím. Navyše, u nás dostávajú šikovní členovia zboru príležitosť stvárniť menšie alebo stredne veľké sólové postavy. Ako príklad uvediem, že aj naši poprední sólisti – Katarína Procházková či Dušan Šimo – vyšli z nášho zboru. Ale aj v súčasnosti v ňom máme talenty, ktorá dostávajú príležitosti. Situácia je dnes zložitá a mnohí musia mať trpezlivosť. Mám však pocit, že mladí umelci dnes nechcú čakať, chcú všetko naraz a hneď, čo žiaľ nie je možné. Aj spevák má vo svojej kariére určité fázy, ktoré sa nedajú násilným spôsobom urýchliť.

Gaetano Donizetti: Maria Stuarda, zbor Štátnej opery v Banskej Bystrici, foto: Jozef Lomnický

Gaetano Donizetti: Maria Stuarda,
zbor Štátnej opery v Banskej Bystrici,
foto: Jozef Lomnický

Aký veľký je operný zbor v bystrickej opere? Pozývate aj externistov, tak, ako je to bežné v iných divadlách?

Náš interný zbor má tridsaťdva členov, a, samozrejme, aj my máme externý zbor, ktorý prizývame do operných produkcií, ktoré si vyžadujú početnejšie obsadenie.

Pripravujete Pucciniho Toscu či Mozartovu Čarovnú flautu, kde účinkujú aj deti.

Detský zbor nemáme, ale v oboch produkciách to budeme riešiť v spolupráci so ZUŠ Jána Cikkera, ktorá má malý aj veľký detský zbor. S nimi sme spolupracovali aj pri opere Carmen. Pre tie deti je vždy veľký zážitok účinkovať v opernom predstavení.

Ako je to s orchestrom Štátnej opery?

Náš orchester sa za tie roky, čo pôsobí v divadle šéfdirigent Marián Vach, veľmi slušne vypracoval a vyprofiloval. Fungujú v ňom pravidlá a považujem ho za najkompaktnejší umelecký kolektív v divadle. Samozrejme, sme ľudia, a ak vzniknú problémy, tak len preto, aby sa následne riešili a vyriešili. Máme stálych dlhoročných členov, ktorých postupne dopĺňajú a vymieňajú noví hráči. Zrejme však časom nastane veľký problém s obsadením hráčov niektorých nástrojov, ktoré sa v dnešnej dobe na umeleckých školách nevyučujú, alebo len v obmedzenom režime. Každý z nás sa vekom opotrebuje a dostane do dôchodkového veku, čo je prirodzené. A tak jedného dňa časovaná bomba vybuchne a my nebudeme mať zrejme napríklad hráča na fagot. Na školách je najväčší dopyt po speve, husliach či klavíri, ale rôzne iné nástroje budú u nás časom problém, ktorý už nad nami visí dnes. Už teraz sa nám stáva, že ak nám vypadne z dôvodu práceneschopnosti napríklad harfa, sme nútení to riešiť prostredníctvom hry na elektronickom klavíri, kde si klaviristka navolí zvuk harfy, a hrá tieto party.

Operalia Banská Bystrica 2015, orchester Štátnej opery v Banskej Bystrici, dirigent Igor Bulla, foto: ŠOBB

Operalia Banská Bystrica 2015,
orchester Štátnej opery v Banskej Bystrici, dirigent Igor Bulla,
foto: ŠOBB

Banskobystrická opera má aj tanečný súbor, ktorý túto sezónu čaká už spomínaná premiéra predstavenia Dany Dinkovej Šikana.

U nás nemáme samostatnú baletnú zložku, ale máme tanečný súbor so svojimi sólistami baletu. Účinkujú jednak v našich operných, operetných a muzikálových predstaveniach, ale majú aj samostatné projekty, ktoré robia fantasticky a u divákov sú veľmi obľúbené. Sú to ľudia, ktorí sa vedia zapáliť pre vec a pracujú skutočne naplno. V tejto sezóne ich čaká premiéra, takže im veľmi všetci držíme palce.

Dana Dinková: Biele peklo alebo Mne sa to stať nemôže, Štátna opera Banská Bystrica (balet), foto: ŠOBB

Dana Dinková: Biele peklo alebo Mne sa to stať nemôže,
Štátna opera Banská Bystrica (balet),
foto: ŠOBB

Bystrická opera je známa tým, že dáva šancu mladým spevákom, inscenátorom… Ako je to u vás s dirigentami? Uvidia vaši diváci nejaké nové tváre aj za dirigentským pultom?

Šéfdirigentom je u nás Marián Vach a dirigentom Igor Bulla. Po ukončení dirigentského štúdia je už aj Ján Procházka, ktorý je u nás zbormajster a asistent dirigenta. Svoj talent dostal možnosť prejaviť teda už aj za orchestrálnym dirigentským pultom. Bol autorom hudobného naštudovania a hlavný dirigent viacerých diel i rôznych koncertov. Naposledy to bola opereta Čardášová princezná či rozprávka Kocúr v čižmách. Ale v blízkej budúcnosti sa u nás objaví aj hosťujúci dirigent pri naštudovaní novej inscenácie. Ktorá to bude a o koho pôjde zatiaľ špecifikovať nebudem, nakoľko ešte nie sú ukončené všetky pracovné rozhovory.

Minulá sezóna 2014/2015 bola v Banskej Bystrici výnimočná, o čom svedčí aj hudobná reflexia odborných kruhov. Mali ste výročie, uviedli ste zaujímavé tituly. Ako ju hodnotíte Vy ako umelecký šéf?

Bola pre nás úspešná. Asi najviac sme všetci očakávali od inscenácie Marie Stuardy, ktorú sme uviedli v slovenskej premiére. Na Banskú Bystricu bol tento Donizetti až príliš odvážny a ešte odvážnejšie bolo pre nás pozvať na zinscenovanie tohto diela režiséra svetového formátu, Gianfranca de Bosia, ktorý mal deväťdesiatjeden rokov. Nakoniec to dopadlo výborne. Vlastne celá predošlá sezóna bola postavená odvážnejšie. Uviedli sme až tri diela v slovenskej premiére – Priateľ Fritz, Maria StuardaKocúr v čižmách, a sezónu sme „zjemnili“ operetou Čardášová princezná (smiech). Uplynulú sezónu považujem za veľmi úspešnú. Každý z nových titulov si našiel svojich divákov.

Minulú sezónu nielen v Banskej Bystrici, ale aj na Slovensku zarezonovala práve spomínaná premiéra opery Maria Stuarda. Je to náročný titul belkantovej literatúry, vyžaduje si štýlovosť a brilantnú interpretáciu. Stavili ste na kvalitné obsadenie a svetovú režisérsku osobnosť.

Donizettiho opera Maria Stuarda v réžii veľkej osobnosti svetovej opernej scény, Gianfranca de Bosia, dala pomyselný punc predošlej sezóne, a to aj vďaka vynikajúcemu obsadeniu hlavných postáv pani Kohútkovou a Fogašovou, ktoré už len tým, že prídu na javisko, spôsobia osobnostný rozruch. Takže zahralo tam všetko čo malo. Teší ma, že aj takýto náročný titul sme dokázali obsadiť slovenskými umelcami.  Viete, dávno sa u nás nestalo, že by sa v Banskej Bystrici hrala slovenská premiéra opery a obe premiéry, ako i následné reprízy, by boli vypredané. Stavili sme na kvalitných interpretov, pretože pri takto náročnom titule sa to očakáva. Podarilo sa. Som rád, že máme v Banskej Bystrici Mariu Stuardu.

Maria Stuarda, Štátna opera Banská Bystrica, J. Fogašová (Elisabetta), A. Kohútková (Maria Stuarda), L.  Mastro ( Roberto), foto: Jozef Lomnický

Maria Stuarda, Štátna opera Banská Bystrica,
J. Fogašová (Elisabetta), A. Kohútková (Maria Stuarda), L. Mastro ( Roberto),
foto: Jozef Lomnický

Už sme sa rozprávali o tom, že do repertoáru Štátnej opery pribudla minulú sezónu aj zaujímavá operná rozprávka Kocúr v čižmách, ktorá je v Banskej Bystrici momentálne trhákom, a to aj napriek tomu, že sa táto detská opera na Slovensku ešte nikdy nehrala. Ja by som sa chcel opýtať, či nerúca táto skutočnosť mýty o tom, že slovenský divák je konzervatívny a chce len to čo pozná a čo je overené.

Príbeh Kocúra v čižmách je známy, ale nie je u nás známy autor operného spracovania – španielsky hudobný skladateľ Xavier Montsalvatge. V tomto prípade sme išli vyslovene po námete a našli sme túto verziu. Hudba tejto rozprávky je veľmi prístupná práve pre deti. Premiéra sa uskutočnila v máji 2015 a mimo premiér sme do konca minulej sezóny naplánovali jednu reprízu. Dopyt sme však mali taký vysoký, že sme museli doplánovať ďalších päť predstavení. A záujem vôbec neklesá, takže na Kocúra v Banskej Bystrici vzniká poradovník (smiech).

Xavier Montsalvatge: Kocúr v čižmách, ŠOBB, (2015), Robert Smiščík (Kocúr, Eva Lucká, (Mačka Matilda) foto: Jozef Lomnický

Xavier Montsalvatge: Kocúr v čižmách, ŠOBB, (2015),
Robert Smiščík (Kocúr, Eva Lucká, (Mačka Matilda)
foto: Jozef Lomnický

Čo sa týka toho, či bude titul navštevovaný alebo nie, je podľa môjho názoru vo veľkej miere vecou spôsobu inscenovania. Uvediem niekoľko príkladov z Banskej Bystrice. „Starý“ Eugen Onegin z deväťdesiatych rokov extrémne nerezonoval, a keď sme chceli zaradiť toho „aktuálneho“, tak sa názory líšili a mnohí poukazovali na malý záujem o predošlú inscenáciu. Napriek rôznym obavám sme Onegina zaradili a mávame ho vypredaného. To isté sa dialo v prípade Smetanovej Predanej nevesty. Ak sa diváci počas predstavenia akoby myšlienkovo spoja s dielom – jednoducho to zafunguje. Ja osobne som napríklad neočakával od operety Hrnčiarsky bál, ktorú máme v repertoári, taký obrovský úspech, aký toto predstavenie má. Keďže som však aj za prezentáciu slovenskej hudby a chceli sme „Kálmánovsko-Lehárovský“ operetný žáner u nás niečím oživiť, zaradili sme slovenského Dusíka. Spoliehali sme sa na to, že ľudia budú z tohto diela poznať aspoň známu Pieseň o rodnej zemi. Obavy sa nám našťastie nepotvrdili a predstavenie je veľmi žiadané. Niekedy sa staví na populárny titul a očakávaný divácky záujem sa nedostaví… Opera je vlastne taká neviditeľná alchýmia – nikdy nevieme, čo zafunguje.

Hrnčiarsky bál, Štátna opera Banská Bystrica, Šimon Svitok (Šándor), foto: Jozef Lomnický

Hrnčiarsky bál, Štátna opera Banská Bystrica,
Šimon Svitok (Šándor),
foto: Jozef Lomnický

Minulú sezónu vzniklo aj DVD s názvom Putovanie (s) operou. Prezraďte našim čitateľom, pri akej príležitosti vzniklo.

DVD vzniklo pri príležitosti 55. výročia založenia banskobystrickej opery. Pri 50. výročí vznikla kniha (50 rokov Štátnej opery), teraz sme sa rozhodli pre vznik prezentačného DVD, kde na príklade jedného študijného procesu, konkrétne opery Macbeth, približujeme divákom tvorivý proces pri vzniku opernej inscenácie a fungovania divadla. Sú na ňom aj ukážky z minulosti nášho divadla, z predstavení, ktoré nejakým spôsobom zarezonovali. Osobnosti, ktoré zakladali operu – pani Rohová, pán Zemko, Lukáč a pod. Toto DVD je akoby sumár päťdesiatich piatich rokov Štátnej opery. DVD nie je predajné, vzniklo len na naše prezentačné účely.

DVD sa volá Putovanie (s) operou, ale banskobystrická opera bola známa aj ako zájazdové divadlo a putovala po Slovensku, takže skutočne putovala s operou. Neplánujete sa vrátiť k tejto tradícii?

V dnešnej dobe je oveľa náročnejšie vycestovať s operou či operetou. Ak vyjde takéto predstavenie do terénu, tak je to veľmi nákladné. A na Slovensku mnohokrát priestory, ktoré kedysi slúžili aj na hranie opery či operety, dnes už nevyhovujú. V mnohých sálach boli kedysi orchestrálne jamy, no dnes už nie sú. Urobili z nich skladiská, alebo ich zrušili. Musím však povedať, že v poslednom období sa nám darí posúvať aj túto oblasť trochu ďalej a rozbehli sa aj nejaké zájazdy. Minulú sezónu sme absolvovali Prievidzu, Piešťany, Trnavu a vo výhľade sú ďalšie zájazdy po Slovensku – Trenčín, Poprad…. Nechcem to nazvať tak, že banskobystrická opera sa vracia k putovnému divadlu. No som rád, že môžeme naše inscenácie predstaviť širšej verejnosti na Slovensku aj týmto spôsobom.

Vy ste umelec, a zároveň vstupujete do piatej sezóny ako umelecký šéf. Ako ste vnímali banskobystrickú operu predtým? A čo sa zmenilo na Vašom pohľade na túto inštitúciu z pozície umeleckého šéfa?

Ak človek vníma inštitúciu len ako svojho zamestnávateľa, tak mnohé veci nevidí globálne a z nadhľadu, ale pozerá sa svojím, priamočiarejším pohľadom. Aj vzhľadom k tomu, že nedisponuje množstvom informácii, ktoré denne zasahujú do fungovania celého divadla. Pozícia umeleckého šéfa mi, samozrejme, veľmi zmenila pohľad. Keďže som aj sólista, denne prichádzam do kontaktu s umeleckými kolegami a takmer celým technickým personálom. To mi dáva možnosti hlbšieho náhľadu na viaceré problematiky, lebo viem čo kto robí – aj ako (smiech) a poznám prostredie. Keď som nastupoval do tejto funkcie, tak som mal na mnoho vecí skreslený názor. Chcel som jednoduchým spôsobom niektoré veci meniť. No zistil som, že to, o čom som si myslel, že sa dá urobiť veľmi jednoducho, jednoduché vôbec nie je. Rozhodnutia šéfa ovplyvňuje množstvo aspektov, ktoré musí brať do úvahy. Treba akceptovať celú legislatívu, mnohé zákony či pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať. Veľakrát aj na úkor toho, že to nemá veľmi pozitívnu odozvu u zamestnancov. Musím však rozhodovať za celú umeleckú stránku divadla a nie za jednotlivca, aby sa značka Štátnej opery komplexnejšie etablovala. Nielen v Banskej Bystrici. A toto je veľmi náročné.

Ďakujem za rozhovor a prajem úspešnú sezónu.

Pripravil Ľudovít Vongrej

video

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár