Sixtínska kaplnka hudby

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Porovnanie Beethovenovej Missy solemnis s Michelangelovou Sixtínskou kaplnkou uviedol francúzsky spisovateľ a hudobný vedec Romain Rolland vo svojich Muzikologických spisoch, venovaných Beethovenovi. K tomu dodal ešte porovnanie Beethovenovej omše s ďalším velikánom umenia: Dante Alighierim a jeho Božskou komédiou. V kapitole, nazvanej MISSA SOLEMNIS, R. Rolland o. i. píše:

 „Omša D dur pre sóla, zbor a orchester od Ludwiga van Beethovena (1770 – 1827) je jedným z najvzácnejších klenotov ducha. Majster v umení zvukov vložil do nej to, čo bolo najhlbšie v jeho veľkej duši. Je to akoby testament jeho života, napísaný na vrchole žitia – v celej mohutnosti Beethovenovej sily, po najbolestnejších skúsenostiach. Toto dielo si nestačí vypočuť iba čas – od času, na koncerte, kde aj to najvycvičenejšie ucho sleduje iba zbežne mnohonásobný príval myšlienok. Ich podrobnosti totiž nevyniknú ani pri najpozornejšom predvádzaní. Veľmi často chybné rozdelenie svetla a tieňov pokazí celkový obraz. Je treba sa nechať týmto dielom preniknúť – ako so vzácnou knihou, ktorá pri každom čítaní objavuje doposiaľ nepoznané hĺbky.“

Podobný pocit neukončeného zážitkového poznania veľkolepej Missy solemnis mali azda mnohí poslucháči hoci po dvojnásobnom uvedení diela na abonentných koncertoch Slovenskej filharmónie (hodnotím koncert 23. 3.). Takmer 90-minútová Missa solemnis D dur, op. 123 pre sóla, zbor a orchester stavia recenzenta do nezávideniahodnej situácie, kedy je slovami ťažko pretlmočiť ohromujúci dojem z tohto vrcholného diela génia klasicizmu. Mnohí znalci Beethovena dokonca uprednostňujú  v mohutnosti vyjadrenia myšlienok o duchovnej pokory jedinca, ale aj v skladateľovej prosbe o vnútorný a vonkajší mier ľudstva Missu solemnis pred Beethovenovou Symfóniou d mol, op. 125 so záverečnou Ódou na radosť. Každý poslucháč, svojou kultúrou, vzťahom k hudbe, vnútorným vyznaním, filozofiou, ale aj inklináciou k podobnému stvárneniu orchestrálno-vokálneho diela, rozsúdi sám pre seba, aký dojem v ňom zanechal tento výnimočný opus. Či by sa rád k nemu ešte vrátil a spolu so skladateľom opäť prešiel všetky hudobné úseky, hýriace neobyčajnou zvukovou farebnosťou, ktorú disciplinuje tradičný latinský text ordinária? Alebo mu nadlho postačí ohňostroj zvukového pléna, ktoré sa na poslucháča doslova „valí“ počas poldruha hodiny trvajúceho diela? To si musí rozsúdiť v sebe každý sám.

Ludwig van Beethoven (1770 – 1827)

Osobne by som Missu solemnis rada počula ešte niekoľkokrát  nielen zo záznamu  aby som rozšifrovala všetky zázraky Beethovenovej hudobnej výstavby, kde možno niet veľa miesta na hudobné uvoľnenie, zato určte „na spočinutie“ v mnohotvárnych formovo-zvukových variáciách, ktoré – spolu s latinským textom  pôsobia na jedného poslucháča vyslovene sakrálne, na iného v kontexte s európskym duchovným odkazom, na ďalšieho možno v jeho súkromnom dialógu s božským či ľudským zážitkom. Beethoven – plne si uvedomujúc tradíciu a nadväznosť na odkaz starých majstrov (zvlášť v náročných kontrapunktických zboroch), najmä Palestrinu, Bacha a Händla –  ale v tomto diele už vstupuje aj do romantickej epochy: stačí si pripomenúť nádherné husľové sólo – malý, no vyslovene virtuózne a poeticky skomponovaný nástrojový koncert uprostred sakrálneho Benedictu.

Missa solemnis je vskutku nádhernou hudobnou Sixtínskou kaplnkou  s geniálnym zobrazením Božej veľkosti a ľudskej bázne, vyznaním viery, ale aj klaňaním sa Anjelom, ktorí nielen ochraňujú človeka, ale aj zmierňujú jeho viny pred Božím hnevom.

Toto výnimočné dielo sa málokedy uvádza počas liturgie: veď samotná hudobná plocha Missy solemnis presahuje časový priestor omšového ordinária (hoci slávnostného, spievaného), ba možno – obrazne – i „búra“ priestory menších chrámov. A predsa sa tak stalo – ako píše v bulletine ku koncertu autorka textu Alena Čierna: „Prvé kompletné predvedenie na rakúskej pôde sa uskutočnilo na česko-pruských hraniciach v mestečku Warnsdorf r. 1830 v rámci omšovej liturgie – vďaka iniciatíve a snaženiam tamojšieho kantora.“ (Pozn. aut.: Missa solemnis bola dokončená r. 1822, no posledné úpravy robil Beethoven ešte r. 1823).

Koncert Slovenskej filharmónie, L. v. Beethoven: Missa solemnis, 2017,
Bertrand de Billy, Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor,
foto: Ján Lukáš

Pre Slovensko je významné, že celé dielo odznelo v rámci liturgie v bratislavskom Dóme sv. Martina r. 1835 v podaní Cirkevno – hudobného spolku. Odvtedy sa každé nasledujúce uvedenie zaznamenávalo na osobitnú tabuľu v interiéri kostola (na pravej strane zadnej lode chrámu). Je ozaj ťažké, predstaviť si podobne rozsiahle a veľkolepé dielo, ktoré v mnohom našlo inšpiráciu v Händlových oratóriach (najmä v jeho Mesiášovi), počas omše, ktorá by mala viesť veriaceho viac k vnútornému prežívaniu obety a prijatia Božieho tela. Beethoven sa v tomto sakrálno-koncertnom diele vymyká tradícii barokových či rano-klasicistických omší s hudobným sprievodom, ktoré boli primerané nielen účastníkom omší, ale aj interpretačným možnostiam jednotlivých chrámov a tamojším kantorom. Beethoven považoval Missu solemnis s jej piatimi časťami (Kyrie – Gloria – Credo – Sanctus – Agnus Dei) za opus s piatimi „hymnami“. Jeho ideálom síce  bolo, aby Missa solemnis vcelku zaznela v chráme Božom, ale ako koncertné dielo. Vedľa menšej Beethovenovej Omše C dur, op. 86 z r. 1807, skomponovanej na oslavu menín manželky kniežaťa Eszterházyho, bol tentokrát dôvod na napísanie slávnostnej omše mimoriadne slávnostný: intronizácia syna cisára Leopolda – arcivojvodu Rudolfa – za olomouckého arcibiskupa. A hoci samotná intronizácia arcivojvodu za arcibiskupa bola v marci 1820, Beethoven svoje dielo ukončil až r. 1822. Tak veľmi mu záležalo na osobitom riešení svojej veľkej omše. Beethoven do Missa solemnis tak vniesol nielen svoju osobitú veľkoleposť či harmonické štruktúry vrcholného klasicizmu, resp. inštrumentálnu pestrosť v neustále nadväzujúcich i meniacich sa nástrojových metamorfózach, ale aj poznanie nutnosti pokračovať vo vývojovej špirále, ktorá obohacuje to, čo tu bolo novými cestami a osobitým vkladom. A tak vedľa klasických štruktúr ordinária a veľkolepo pôsobiacich fúg v závere jednotlivých častí, prekvapujúco intímne osloví poslucháča komorný komentár sólistov, ich dopovedanie modlitieb či vrúcnych oslovení toho nadpozemského nad ľudským jedincom.

Dramaturgia Slovenskej filharmónie veľmi vhodne zaradila Beethovenovu Missu solemnis do predveľkonočného obdobia, ktoré citlivo prežívajú zvlášť veriaci kresťania. Pritom ušľachtilé posolstvo tohto diela určite uvedie každého poslucháča do hudobnej nádhery a duchovného rozjímania. Na uvedení mimoriadne interpretačne náročnej Missa solemnis sa podieľal nielen orchester Slovenská filharmónia, ale aj celý Slovenský filharmonický zbor a štyria sólisti – pod vedením francúzskeho dirigenta Bertranda de Billyho. Mimoriadne náročný a rozsiahly zborový part naštudoval zbormajster Viedenskej štátnej opery Thomas Lang, ktorý trochu chýbal pri záverečnom ďakovaní umelcov vďačnému publiku, prejavujúcemu svoje nadšenie nad interpretáciou a samotným dielom, neobyčajným potleskom a poďakovaním.

Koncert Slovenskej filharmónie, L. v. Beethoven: Missa solemnis, 2017,
Bertrand de Billy,
foto: Ján Lukáš

Koncert Slovenskej filharmónie, L. v. Beethoven: Missa solemnis, 2017,
Peter Mikuláš, Stephan Rügamer, Hermine Haselböck, Emma Pearson,
Slov. filharmónia, Slov. filharmonický zbor,
foto: Ján Lukáš

Namiesto nemocného slovenského sólistu Pavla Bršlíka spieval v sólistickom kvartete tenorový part nemecký umelec Stephan Rűgamer. Soprán sme počuli v podaní austrálskej sólistky Emmy Pearson. Mezzosoprán spievala rakúska operná i koncertná umelkyňa Hermine Heselbȍck a basový part – vždy vokálne i vnútorne disponovaný – Peter Mikuláš. V Missa solemnis sme počuli mimoriadne zladené, vyrovnané, po speváckej stránke pôsobivo, ba ideálne zladené a pripravené komorné kvarteto spevákov, ktoré ladilo farebne i emotívne. Svojimi vstupmi do Beethovenovho hudobného kolosu vnášalo ušľachtilosť a hlboký ponor, pričom nikto z tohto komorného ensemblu nevynikal nad druhým – všetkým išlo o zladený vokálny celok, ktorý komorne muzicíroval ako sláčikové kvarteto. Iba v Beethovenom zamýšľaných miestach dal skladateľ väčší priestor tým sólistom, ktorí podčiarkovali posolstvo diela. Porovnanie s inštrumentálnym kvartetom nie je iba náhodnou metaforou. Beethoven v tejto omši považoval vokálnych sólistov i zbor za rovnocenných partnerov orchestru, a tak na nich i kládol rovnaké, ak nie väčšie požiadavky. Týka sa to zvlášť zboru. To, čo sme počuli v interpretácii Slovenského filharmonického zboru, znesie najvyššie kritériá – nielen pre mimoriadny rozsah diela, ale aj dynamické odtiene, kladené na jednotlivé hlasové skupiny i celok, nehovoriac o jedinečnom zvládnutí kánonicko-fugátových častí. V kvalite nášho filharmonického zboru bola evidentná nielen veľkorysosť nadhľadu a práce pri naštudovaní zborových partov hosťom z Viedne – Thomasom Langom, ale aj mnohoročná práca na profilovaní SFZ, zvlášť dnešným domácim zbormajstrom.

Koncert Slovenskej filharmónie, L. v. Beethoven: Missa solemnis, 2017,
Bertrand de Billy, Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor,
foto: Ján Lukáš

Sólo v husľovej časti Benedictu hral s koncertným efektom i všetkou poéziou, ktorá je v tomto úseku zakliata do hudby a pretlmočená slovami ako „číre vyjadrenie blaženosti“ – vskutku jedinečne a virtuózne koncertný majster Slovenskej filharmónie Jarolím Ružička.

Bol to zážitok – podobne ako absolútne oddaný výkon sústredene hrajúcej Slovenskej filharmónie, ktorú s presnými gestami, zato s čistou, klasickou vyváženosťou gest, pritom nadhľadom nad rozsiahlou partitúrou a všetkými nástrojovými skupinami (zaangažovanými takmer v každom časovom úseku omše), ale aj v spolupráci s kvartetom sólistov a veľkým Slovenským filharmonickým zborom, dirigentsky viedol, dynamicky usmerňoval a pritom členil do jasne štruktúrovaných celkov významný francúzsky dirigent svetového mena Bertrand de Billy.

Bol to koncert, na aký sa nezabúda. Určite sa významne zapíše do nášho povedomia a hudobných zážitkov filharmonického obecenstva, ale aj do histórie nášho prvého – a prvoradého – hudobného domu Slovenskej filharmónie a jeho telies, ako aj do životopisov všetkých účinkujúcich sólistov.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertu 23. marca 2017

videozáznam koncertu je k dispozícii TU…

Ludwig van Beethoven: Missa solemnis
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
23. a 24. marca 2017

Slovenská filharmónia
Slovenský filharmonický zbor
Bertrand de Billy, dirigent
Thomas Lang, zbormajster
Emma Pearson, soprán
Hermine Haselböck, alt
Stephan Rügamer, tenor
Peter Mikuláš, bas

program koncertu

Ludwig van Beethoven: Missa solemnis, op. 123

www.filharmonia.sk

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár