Slávka Zámečníková: Mladý operný spevák drží šťastie vo vlastných rukách

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
S mladou opernou speváčkou Slávkou Zámečníkovou, ktorá nás mimoriadne úspešne reprezentuje v zahraničí, sme sa rozprávali nielen o jej pôsobení v Opernom štúdiu v Berlíne či speváckych súťažiach, ale aj o prvých rolách na medzinárodnej opernej scéne, najbližších aktivitách a plánoch do budúcna.

Od nášho ostatného rozhovoru, ktorý sme pripravili po vašom víťazstve na Trnavského súťaži, ubehli dva roky. Ďalší rozhovor robíme po vašom získaní striebra na Medzinárodnej speváckej súťaži Stanisława Moniuszka, o ktorej sa ešte budeme rozprávať. Život mladých spevákov plných energie je hektický, pôsobili ste v opernom štúdiu, ale vidíme vás už aj v štandardných obsadeniach operných divadiel. Čo všetko sa u vás za tie dva roky, resp. za ostatné obdobie zmenilo?

Pokiaľ si správne pamätám, pri našom poslednom rozhovore som bola krátko pred nástupom do Operného štúdia v Berlíne. Tieto dva roky v Berlíne boli pre mňa absolútne kľúčové. Staatsoper je jedna z najvýznamnejších európskych operných scén a človek je preto sústavne pod tlakom, každý deň musí byť lepší ako včera. Ja osobne pod tlakom podávam vždy oveľa lepší výkon, preto mi tieto roky priniesli neuveriteľné množstvo skúseností ale aj sebadôvery v seba samu ako speváčku. Momentálne v opernom štúdiu už končím, mojou poslednou rolou bola prvá dáma v Čarovnej flaute, ktorou som paradoxne v tomto divadle aj začínala.

Hovoríte, že umelec v Berlíne je sústavne pod tlakom, pod ktorým podáva vždy oveľa lepší výkon. Priblížili by ste to našim čitateľom?

Stáť na javisku po boku hviezd, ktoré som ako študentka obdivovala iba na nahrávkach, je obrovská zodpovednosť a človek samozrejme nechce, ako sa vraví, „vytŕčať z radu“. Preto som sa vždy snažila čo najlepšie pripraviť a hlavne sa od svojich kolegov čo najviac naučiť. Takéto spolupráce prinesú človeku neuveriteľné množstvo pokory a tiež motivácie ísť ďalej. Na veľkej scéne si nemôžete dovoliť akékoľvek zlyhanie, preto to boli dva roky ozajstnej driny.

O. Nicolai: Veselé paničky windsorské, Hochschule für Musik Hanns Eisler Berlin, 2016,
Melissa Sofner (Frau Reich), Slávka Zámečníková (Frau Fluth), Ádám Tulassay (Kellner),
foto: súkr. archív SZ

V ktorých divadlách a s ktorými rolami ste sa v nich predstavili?

Mojim prvým angažmá bola už spomínaná Staatsoper Berlin, kde som mala pôvodne debutovať ako prvá dáma v Čarovnej flaute. Nečakane však ochorela jedna kolegyňa a musela som za ňu zaskočiť v Schumannových Scénach z Goetheho Fausta. Bola to úplne prvá produkcia uvedená na doskách zrenovovanej budovy Staatsoper Unter den Linden, samozrejme pod taktovkou samotného Daniela Barenboima. Bol to teda nemalý stres, ale výborné vykročenie do začiatku môjho pôsobenia v Berlíne. Následne som sa predstavila ako prvá dáma v Čarovnej flaute, Flora Bervoix v La traviate, Miss Jessel v Brittnovej opere Turn of the screw, Falke v Žene bez tieňa či Lovkyňa v Hippolyte et Aricie od Mozarta pod taktovkou Simona Rattle, s ktorým som následne debutovala v hamburgskej Elbphilharmonie.

Takisto som robila cover za americkú sopranistku Nadine Sierra v role Nanetty (Falstaff) pod taktovku Maestra Barenboima. V tom čase som sa tiež prvýkrát predstavila v Národnom divadle v Prahe ako Sophie vo Wertherovi. Najnovšie som debutovala na doskách Hessisches Staatstheater Wiesbaden ako Ilia v Idomeneovi v rámci známeho festivalu Internationale Maifestspiele.

Jules Massenet: Werther, Národné divadlo Praha, 2018,
Š. Pučálková (Charlotta), S. Zámečníková (Sofia), P. Berger (Werther), Kühnov detský zbor
foto: Patrik Borecký

Do roly Sophie v inscenácii pražského Národného divadla Werther vás Pražania obsadili na základe udelenia ceny na Medzinárodnej súťaži Antonína Dvořáka v roku 2016. S touto inscenáciou ste hosťovali aj v Bratislave, písali sme o tom TU… Ako ste si túto cenu užili?

Na prípravu pražského Werthera veľmi rada spomínam. Mala som tú česť pracovať s naozaj úžasnými kolegami a myslím, že sme si túto produkciu užili naozaj naplno. V Národnom divadle beží už druhú sezónu a budúci rok je znovu zaradená do programu, takže sa už teraz teším na najbližšiu návštevu Prahy.

Na Trnavského súťaži v roku 2017 ste získali aj cenu Slovenského národného divadla (o súťaži v Trnave sme písali TU…). V pražskom Národnom divadle ste si cenu zo súťaže už vyzdvihli, kedy vás teda uvidíme aj v niektorom z predstavení Opery SND?

V SND som mala na základe tejto ceny predspievanie u pána Jakubeka. Keďže som v tom čase odchádzala na dvojročné angažmá do Berlína, povedali mi, že po skončení pôsobenia v Berlíne sa pre mňa určite niečo nájde. Keďže sa vedenie divadla zmenilo, nepredpokladám, že by sa o to momentálne niekto zaujímal. Bohužiaľ…

Medz. spevácka súťaž Mikuláša Schneidera-Trnavského, 22. ročník, 2017,
Eva Blahová, Slávka Zámečníková (SR), II. kat., prvá cena,
foto: Marek Martinek

V máji sme prostredníctvom internetového streamu aj na Slovensku s obdivom sledovali finále Medzinárodnej speváckej súťaži Stanisława Moniuszka. Je to najväčšia spevácka súťaž v Poľsku a organizuje ju Teatr Wielki – Poľská národná opera. Získali ste nádherné 2. miesto vo veľmi silnej konkurencii a aj recitál v rámci festivalu poľskej hudby v Krakove (o súťaži sme písali TU…). Ako sa vám súťažilo?

Bola to doposiaľ najväčšia súťaž, akej som sa zúčastnila, preto som si od toho nič nesľubovala. Všetky kolá boli streamované on-line, takže to bol nemalý stres. Najväčšiu starosť mi robil fakt, že posledné dva mesiace som sa naplno venovala novej produkcii Idomenea vo Wiesbadene a na súťaž som sa kvôli časovej tiesni pripravovala naozaj iba v poslednej chvíli.

V prvom kole som zaspievala Verdiho Amaliu Tu del mio Carlo al seno (I masnadieri) a Chopinovu pieseň Melódia. V druhom kole prišla na rad Donna Anna, Lisztova pieseň Lorelei a Charpentierova Louise. S druhým kolom som však nebola veľmi spokojná. Priznám sa, že som si pred vyhlásením výsledkov zo semifinále už dávno pobalila kufor. Keď som zistila, že som postúpila do finále, prvé, čo mi preletelo hlavou bolo „Preboha! Veď tú poľskú áriu som spievala asi iba päťkrát v živote!“ V momente som otvorila noty a asi najnáročnejšiu, cca desaťminútovú Moniuszkovu áriu z opery Straszny Dvor som sa snažila nejako dostať do hlavy.

Vo finálový podvečer som sedela v maskérni, všetko trvalo neobvykle dlho a koncert už pomaly začínal. O desať minút som mala ísť na pódium a ešte len som sa začínala rozospievavať. Rýchlo som si vyskúšala tie krkolomné kadencie, bohužiaľ, zakaždým intonačne neúspešne – stres už pomaly pôsobil.

Medz. súťaž Stanisława Moniuszka v Poľsku, 2019,
Slávka Zámečníková, 2. kolo súťaže,
foto: súťaž Stanisława Moniuszka

Musím sa priznať, ze takáto neistá a vystresovaná som ešte nikdy na pódium nevkročila. Bolo to finále súťaže Stanislawa Moniuszku, výročie 200 rokov od jeho narodenia a ja som sa práve postavila na dosky Teatr Wielki, kde bola pred rokmi táto opera prvýkrát premierovaná. Ako sa vraví – „no pressure“. Netuším kde som nabrala toľko odvahy na takýto husársky kúsok, viete si predstaviť ako mi odľahlo, keď som si po búrlivom potlesku uvedomila, že som to zvládla absolútne bez chyby. Do druhej polovice koncertu som si vybrala Gounodovu Juliette Dieu! Quel frisson, takisto celkom ťažký oriešok. Nakoniec však všetko vyšlo lepšie, ako som očakávala.

Úroveň súťažiacich bola neuveriteľne vysoká a preto som neverila vlastným ušiam, keď spomedzi všetkých tých úžasných spevákov k 2. miestu vyhlásili moje meno. Bola to obrovská pocta a radosť akú si nedokážete predstaviť. Úžasná odmena za všetku doterajšiu drinu.

Medz. súťaž Stanisława Moniuszka v Poľsku, 2019,
Peter Mario Katona (Casting riaditeľ Royal Opera House), Slávka Zámečníková, 2. miesto,
foto: MSSM

Plánujete ešte ďalšie súťaže?

Nedávno som absolvovala predspievanie na Neue Stimmen a Belvedere, kde ma už oficiálne pozvali do finálových kôl. Môžem sa teda tešiť na ďalšiu dávku adrenalínu (smiech). Určite by som tiež chcela vyskúšať ďalšiu edíciu súťaží Francisco Viñas a Operalia, keďže doteraz som v ich termínoch nikdy nemala voľno.

Mladý spevák to má na začiatku veľmi náročné. Chce spievať, má guráž, energiu, chuť cestovať či spoznávať nové veci. Sama ste toho príkladom. Máte za sebou viaceré súťaže a už aj skúsenosti z divadiel. Ako sa na vaše doterajšie aktivity venované speváckej príprave pozeráte spätne?

Myslím, že sa veci doposiaľ vyvíjali tak dobre preto, lebo som sa tomu venovala naozaj naplno a s obrovským oduševnením. Nebudeme si klamať, že to bolo jednoduché. Keď sa za sebaobzriem, vidím hodiny strávené nekonečným cvičením, miesto vína neperlivú minerálku, miesto párty večerný koncert, miesto prázdnin majstrovské kurzy a miesto času stráveného s rodinou, hodiny presedené v lietadle. Vidím však aj nádherné zážitky z rôznych kútov sveta, úžasných ľudí, neuveriteľnú radosť po úspešnom predstavení a tiež šťastné tváre v publiku či svoju hrdú rodinu.

Niekedy si vravím, že by som si na chvíľu rada vyskúšala inú profesiu. Byť hudobníkom, konkrétne spevákom, sa ani nedá nazvať prácou. Je to v podstate hobby, ktoré sa zmenilo na životný štýl. Nekončí sa to príchodom domov. Nekončí sa to v podstate nikdy. Predtým, ako si človek vyberie túto cestu, myslím, že by mal prehodnotiť, či je tomu ochotný obetovať naozaj všetok svoj čas a energiu. Ja som svoje rozhodnutie nikdy neoľutovala. Je to beh na dlhé trate, preto som sa vždy snažila byť stopercentne pripravená a stanoviť si krátkodobé ciele čo pomaly vydláždilo cestu k tomu, že mám dnes tú česť nazývať hudbu mojou profesiou. Platí na to jednoduché pravidlo – Keď niečo chceš, rob to poriadne!

Medz. spevácka súťaž A. Dvořáka Karlove Vary, 2016,
S. Zámečníková, P. Dvorský, A. Dvořák (vnuk A. Dvořáka),
foto: Jan Borecký

Mení sa doba a aj ľudia. Čo by ste na základe vašich doterajších skúseností poradili nastupujúcej generácii operných spevákov, ktorá sa rozhliada v tomto prostredí?

Mať guráž, byť trpezlivý a nebáť sa nového. Človek môže ľutovať iba to čo nevyskúšal, nie to čo skúsil a neuspel. Po každom neúspechu sa treba postaviť na nohy a uvedomiť si, že z pádov sa naučíme viac ako z úspechu. Netreba sedieť doma a čakať na zázrak, ale vziať iniciatívu do vlastných rúk. Zaujímať sa o dianie okolo seba a čo je najdôležitejšie – vždy sa v konečnom dôsledku rozhodovať podľa seba a svojej intuície. Mám za sebou množstvo neúspešných predspievaní, trápení sa s technikou či podobných bežných speváckych „patálií“, ale iba vďaka tomu, že som to nevzdala sa mi podarilo uspieť. Treba si uvedomiť, že sme iba ľudia, rovnako ako tí, ktorí sedia oproti nám, aby nás hodnotili. Pokiaľ im dokážeme odovzdať zo seba čo najviac, nemôžeme neuspieť.

Čo bolo pre vás doposiaľ kľúčové? Boli to súťaže, operné štúdio alebo konkrétne stretnutia a spolupráce?

Bola to v podstate kombinácia všetkého, čo ste vymenovali. Ak mám však vybrať to, čo ma naštartovalo, boli to určite súťaže. Tam ma počuli vcelku dôležití ľudia, ktorí ma neskôr pozvali na rôzne predspievania. Vtedy sa to všetko začalo. Veľmi mi pomohlo tiež pôsobenie v Staatsoper Berlin. Nazbierala som veľa kontaktov, agenti či intendanti ma počuli na predstaveniach a následne mi ponúkli spoluprácu. Keď sa už človek raz dostane do tohto „kolotoča“, získať prácu už nie je tak náročné. V tom momente prichádza skôr iný problém – naučiť sa odhadnúť svoje možnosti a aj napriek prvotnému nadšeniu dokázať odmietnuť to, čo je zatiaľ nad jeho možnosti.

Poďme teraz k vašim najbližším aktivitám a plánom do budúcna. Ktoré divadlá o vás prejavili záujem? Pomohli k tomu napríklad aj výhry na spomínaných súťažiach?

Určite áno. Ako som už vravela, v porote poväčšine sedia intendanti rôznych divadiel. Inak tomu nebolo ani na Moniuszkovej súťaži, vďaka ktorej som tento týždeň absolvovala predspievanie do Wiener Staatsoper, kde mi ihneď ponúkli stále angažmán od sezóny 2020/2021. Konkrétne roly budú ešte upresnené. Rovnakým prípadom bola aj Bundeswettbewerb 2018, kde si ma všimol práve intendant Hessisches Staatstheater Wiesbaden a okamžite mi ponúkol angažmán na dva roky. V sezónach 2020-2022 by som sa tam teda mala predstaviť ako Pamina, Fioriligi, Donna Anna, Ilia, Contessa, Mimi, Arabella, Gräfin Mariza či Saffi. Čaká ma teda náročné rozhodnutie.

W. A. Mozart: Idomeneo, Hessisches Staatstheater Wiesbaden, 2019,
Slávka Zámečníková (Ilia), Kangmin Justin Kim (Idamante), zbor,
foto: Karl & Monika Forster

Taktiež mi prišli ponuky na hosťovanie v Staatsoper v Hamburgu, kde sa nám však, bohužiaľ, nepodarilo zladiť termíny. V berlínskej Staatsoper sa zato predstavím v hlavnej úlohe Lujzy v Prokofievovej opere Zásnuby v kláštore a na Osterfestspiele v Salzburgu ma budúcu sezónu čaká debut v role Tebalda (Don Carlo) pod taktovkou Christiana Thielemanna v koprodukcii so Semperoper Dresden. Veľmi sa teším na úžasné obsadenie na čele s hviezdami ako AnjaHarteros, Ildar Abdrazakov, Yusif Eyvazov či Ekaterina Semenchuk.

Aby som ale uspokojila aj slovenské/české publikum, 24. 6. tohto roku sa v pražskom Rudolfíne chystá recitál Štefana Kocána s Pražským komorným orchestrom, na ktorom vystúpim ako hosť. Taktiež sa s ním a mezzosopranistkou Štepánkou Pučálkovou ešte raz predstavím na spoločnom koncerte na festivale v Litoměřiciach 31. augusta.

Pricestujem aj do Bratislavy, kedy sa v produkcii agentúry Kapos predstavím 1. 12. na Adventnom koncerte v Slovenskej filharmónii a budúci rok tiež na koncerte v rámci cyklu „Veľké slovenské hlasy“, taktiež v Redute, kde agentúra uvádza známych slovenských spevákov pôsobiacich v zahraničí.

Preferujete stále angažmán alebo plánujete pôsobiť na voľnej nohe?

Všetko záleží od konkrétnych rolí, ktoré je divadlo ochotné ponúknuť. Ak by mi väčšie divadlo ponúklo iba malé postavy, takéto angažmán momentálne nemá žiaden zmysel, keďže v opernom štúdiu som si tým už prešla. Rozdiel je ak vám ponúknu hosťovanie v menšej role na prestížnom projekte či festivale. Vtedy je to dôležité z hľadiska kontaktov a zviditeľnenia sa. Pre mladého speváka je podstatné vybudovať si určitý repertoár a to presne plánujem nadchádzajúce dva roky vo Wiesbadene, kde mi ponúkli už spomínané krásne hlavné roly. Či ostanem dlhšie ako dva roky je ešte vo hviezdach, všetko záleží od ďalších ponúk.

Operné gala v Kežmarku, 2018, Slávka Zámečníková,
foto: Zdenko Hanout

Ktorý repertoár je pre vás smerodajný? Chceli by ste sa špecializovať na konkrétny?

Veľmi rada sa venujem klasickému a romantickému repertoáru, či už opernému alebo koncertnému. Ani barok mi nie je cudzí, avšak moderné diela ma veľmi nepriťahujú. Už som sa predstavila v niekoľkých dielach súčasných skladateľov ale nemôžem povedať, že by to bola moja šálka kávy. Preto by som sa najradšej pohybovala od Mozarta až po francúzsky romantizmus. Ďalej ma to príliš neláka, aj keď človek nikdy nevie, čo ho kedy prekvapí.

Mojím odborom je koloratúrny lyrický soprán. Pri výbere vhodného repertoáru sa teda vždy snažím čo najviac si tento odbor ustrážiť nielen z hľadiska hlasového rozsahu ale aj charakteru postavy. Jednoducho povedané – vyberať si postavy, ktorými by som sa aj v skutočnosti mohla stať. Aby som bola konkrétna – hoci by som podľa svojho odboru mohla spievať napr. aj Gildu (Rigoletto), typovo aj výzorovo sa na ňu nehodím. Rovnakým prípadom je tiež Figarova svadba. Susanna aj Contessa pre mňa obe teoreticky prichádzajú do úvahy, charakterovo mám však bližšie ku Contesse, aj z hľadiska temperamentu. Toto je smerodajné tiež pre divadlá, keď sa rozhodujú o obsadzovaní. Človek sa na konkrétnu rolu musí hodiť doslova od hlavy po päty.

V konečnom dôsledku aj v mojom budúcom angažmáne vo Wiesbadene berú tieto skutočnosti do úvahy. Veľmi sa teším na celý rad Mozartoviek, ktoré ma tam čakajú, keďže je to môj obľúbený repertoár, a ponúknuté postavy mi sedia po všetkých stránkach. Ak by som sa mala pozrieť do budúcnosti, určite by som neodmietla napr. Violettu (La traviata), Juliette (Romèo et Juliette), Giuliettu (I Capuletti e i Montecchi) či Adinu (L´elisir d´amore). O pár rokov sa snáď dopracujem aj k vysnívanej Tatiane (Eugen Onegin), na to si však ešte chvíľočku budem musieť počkať.

Rozprával sa: Ľudovít Vongrej

S. Zámečníková

Sopranistka Slávka Zámečníková, rodáčka z Bánoviec nad Bebravou, je absolventkou Konzervatória v Bratislave (Mgr. art B. Ferancová), Hochschule für Musik Hanns Eisler v Berlíne u A. Samuil a Operného štúdia Berlínskej Staatsoper Unter den Linden pod vedením svetoznámeho dirigenta a klaviristu Daniela Barenboima.

V súčasnosti pôsobí ako umelec na voľnej nohe, ale od sezóny 2020 bude členkou stáleho ansámblu opery Hessisches Staatstheater Wiesbaden, kde ju môžu diváci uvidieť aj v najbližšom čase ako Fiordiligi, Paminu, Donnu Annu, Contessu, Mimi či Grófku Maricu. Okrem Wiesbadenu hosťuje aj v Staatsoper Unter den Linden a Národnom divadle v Prahe.

V apríli 2020 ju čaká debut na renomovanom Osterfestspiele Salzburg v produkcii Verdiho Dona Carla, kde sa predstaví v role Tebalda pod taktovkou šéfdirigenta Staatskapelle Dresden Christiana Thielemanna a v réžii Very Nemirovej. Jej javiskovými partnermi budú hviezdy prvej ligy ako napríklad Ildar Abdrazakov, Yusif Eyvazov či Anja Harteros.

Slávka Zámečníková je laureátkou a absolútnou víťazkou viacerých významných medzinárodných súťaží. V roku 2016 sa stala absolútnou víťazkou Medzinárodnej súťaže Antonína Dvořáka v Karlovych Varoch, kde získala taktiež Cenu Pražského národného divadla, Cenu festivalu Pražské jaro, Cenu Antonína Dvořáka III. a tiež Cenu Josefa Hercla za najlepšiu interpretáciu barokového diela. Prvenstvo si odniesla aj z Medzinárodnej súťaže M. Schneidera-Trnavského 2017 a z Medzinárodnej súťaže Iuventus Canti 2015.

Na Viedenskej Medzinárodnej súťaži Otto Edelmann 2016 získala 3. Cenu, Cenu publika a Cenu Daegu Opera House v Kórei. V talianskom Portofíne sa stala finalistkou súťaže “Concorso lirico internationale di Portofino 2016“ a nositeľkou špeciálneho ocenenia Evy-Marie Wieser. Taktiež sa po úzkom výbere mohla zúčastniť súťaže Queen Sonja v nórskom Osle a súťaže Klaudia Taev v Estónsku.

K jej aktuálnym úspechom sa radí výhra na prestížnej nemeckej súťaži Bundeswettbewerb Gesang Berlin 2018, kde sa umiestnila na druhom mieste. Víťazstvo si odniesla aj z Medzinárodnej súťaže Accademia Belcanto 2018 v rakúskom Grazi, kde jej k prvej cene udelili aj Cenu Hamburgskej Kammeroper a Cenu festivalu Marie Callas v Sao Paole. V máji 2019 získala striebro na Medzinárodnej speváckej súťaži Stanisława Moniuszka v Poľsku.

(zdroj: www.slavkazamecnikova.com)

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár