Slávka Zámečníková nenechala nikoho na pochybách, že patrí na svetové scény

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Kratučko pred ďalším plošným zastavením hromadných podujatí sa 28. septembra 2020 uskutočnil odložený recitál Slávky Zámečníkovej, nášho najväčšieho sopránového talentu od čias Lucie Popp a Edity Gruberovej. Pôvodne z portfólia Agentúry Kapos pochádzajúci koncert pragmaticky prešiel pod hlavičku Bratislavských hudobných slávností a našťastie sa ho aj po zrušení festivalu podarilo Slovenskej filharmónii zachrániť.

Meno Slávky Zámečníkovej, dvadsaťosemročnej absolventky bratislavského Konzervatória z triedy Boženy Ferancovej a berlínskej Hochschule für Musik Hanns Eisler (pedagogické vedenie Anny Samuil), je známe viac v zahraničí než doma. Opera Slovenského národného divadla šancu na jej debut – ako zvyčajne – premeškala. Už spomenutá súkromná agentúra jej vystúpením vyzdobila už vlaňajší Adventný koncert. V pondelok však dostala celovečerný priestor na koncertnom pódiu Slovenskej filharmónie a v partnerstve s klavírnym virtuózom Matthiasom Samuilom predstavila časť svojho piesňového a operného repertoáru.

Koncert z programu Bratislavských hudobných slávností, 2020, Slávka Zámečníková, foto: Ján Lukáš

Slávka Zámečníková má za sebou laureátske tituly a víťazstvá z viacerých prestížnych medzinárodných speváckych súťaží, absolvovala majstrovské kurzy u veľkých osobností, ktoré ju obohatili o nové dimenzie umeleckého profilu. Na berlínske štúdium nadviazalo členstvo v Opernom štúdiu tamojšej Štátnej opery Unter den Linden a v rámci neho, i po ňom, účinkovanie na tejto svetovej scéne. V naštudovaniach Daniela Barenboima, Zubina Mehtu, Simona Rattlea či Oksany Lyniv. Od aktuálnej sezóny sa stala sólistkou Viedenskej štátnej opery, kde vystúpi v celom rade postáv. Medzi nimi aj prvého odboru, ako je Donizettiho Norina, Brittenova Helena zo Sna noci svätojánskej, Pucciniho Musetta či Monteverdiho titulná Poppea.

Bratislavský recitál rozčlenila umelkyňa na piesňovú a opernú polovicu. Prvú z nich otvorila baladicky ladená Die Lorelei od Franza Liszta, na slová Heinricha Heineho. Vokálne a výrazovo v nej odkryla príbeh o smrtonosnej vodnej víle. S celou škálou emócií – od počiatočného napätia, cez voľnú lyrickú tému, dramatické vlnenia, stavy úzkosti až po záverečnú, trocha melancholickú náladu. Rovnocenným partnerom sopranistky bol klavirista Matthias Samuil, pod rukami ktorého akoby skutočne tiekol Rýn.

Koncert z programu Bratislavských hudobných slávností, 2020, Slávka Zámečníková, Matthias Samuil, foto: Ján Lukáš

Výber štyroch piesní Richarda Straussa pochádzal z dvoch cyklov. Z opusu 10 Die Nacht (Noc)Zueignung (Venovanie), vyjadrujúce chvenie, túžbu, trápenie a odkaz vďaky milovanému. Druhá dvojica, Morgen! (Ráno!)Cäcilie (Cecília) je extraktom z cyklu štyroch piesní, venovaných ako svadobný dar skladateľovej manželke. Slávka Zámečníková preukázala vzácnu dispozíciu pre výrazové tvarovanie textu piesní, pre formovanie štýlových legatových oblúkov, modelovanie plastickej dynamiky, mäkkosti pián ale aj kontrolovaných prieraznejších tónov – a to všetko v príkladnej artikulácii. Opäť obrovská opora v klaviristovi.

Odklon k Nikolajovi Rimskému-Korsakovovi (Nie vietor povievajúci z výšky a Zvučnejšie než spev škovránka, obe op.43), Piotrovi Iľjičovi Čajkovskému (Šialené noci, op.60) a Sergejovi Rachmaninovi (Jarné vody, op.14) nás zaviedol do odlišnej poetiky ruských piesní a romancí. Aj v nich bola Slávka Zámečníková úplne doma. Nežne opojnú lyriku striedal rytmicky úderný temperament, v Čajkovskom vybudovala veľký dramatický, emóciou nabitý oblúk a Rachmaninova populárna romanca bola nielen dôstojnou bodkou za ruskou kapitolkou, ale ukázala možnosti sólistky aj v týchto repertoárových vodách.

Koncert z programu Bratislavských hudobných slávností, 2020, Matthias Samuil, Slávka Zámečníková, foto: Ján Lukáš

Päť operných árií nastavilo presné, ba až optimálne zrkadlo momentálneho stavu vývoja mladého hlasu Slávky Zámečníkovej. Od koloratúry, cez lyriku, až po hranicu mladodramatického odboru. Od Mozarta k belcantu. Skvelá voľba! Grófku z Figarovej svadby od Wolfganga Amadea Mozarta (Dove sono i bei momenti) má v súčasnom repertoári, len pred pár dňami ju stvárnila v nemeckom Wiesbadene. Už výstavba recitatívu ukázala, ako naladiť poslucháča na atmosféru árie, v ktorej uplatnila predovšetkým skvelú techniku a zmysel pre štýl. Áno, už to bola mladodramatická kvalita, ale vďaka skvelej rezonancii hlasu v každom registri a ich plynulom prepojení, vďaka kultúre frázovania, nikdy nepodľahla potrebe tón forsírovať a mohla si áriu i mierne obohatiť ozdobami.

Mozartova Donna Anna a recitatív a ária Non mi dirDona Giovanniho spája lyriku, drámu i ťažkú koloratúru v závere. Divadlá ju obsadzujú hlasmi rôznych, aj krajných „fachov“, no Zámečníková predstavuje ten optimálny stred. Nie však kompromis! Svoj tón vie zafarbiť tmavšie, ovláda finesy „filar il tuono“ („pradenie“), má v zásobe dramatické gradácie a s koloratúrami nemá najmenšie technické problémy.

Koncert z programu Bratislavských hudobných slávností, 2020, Matthias Samuil, Slávka Zámečníková, foto: Ján Lukáš

V postave Noriny z opery Don Pasquale od Gaetana Donizettiho čaká o pár dní Slávku Zámečníkovú debut vo Viedenskej štátnej opere. Jej Norina nie je ľahká subreta (občas býva takto obsadzovaná, nie však v aktuálnej viedenskej inscenácii), ale obsažným tónom a rafinovaným výrazom vie vytvoriť aj na ploche jedinej árie ilúziu, aká prešibaná, no nie zlomyseľná jej Norina bude. Spevácky do árie vložila opäť bohatú dynamiku, belcantovú štýlovosť a krásne znejúci tón v každej polohe.

Nanettu vo Falstaffovi, poslednej opere Giuseppeho Verdiho, formovali počas berlínskeho angažmánu dve veľké osobnosti. Ako „cover“ ju študovala pod dohľadom Daniela Barenboima a v nasledujúcej sezóne ju spievala pod taktovkou Zubina Mehtu. Ária z 3. dejstva Sul fil d´un soffio etesio mala poetické čaro, opojnú mäkkosť, príkladné frázovanie a ľahkú, koncentrovanú korunu vo výške.

Koncert z programu Bratislavských hudobných slávností, 2020, Matthias Samuil, Slávka Zámečníková, foto: Ján Lukáš

Z iného cesta je formovaná scéna, ária a cabaletta Amalie z opery I Masnadieri (Zbojníci) Dall´infame banchetto. Je typické ranoverdiovské číslo, kde má interpretka priestor pre voľbu farieb a nuáns, zrkadliacich duševný stav postavy a korunovanie razantnou, virtuózne spracovanou cabalettou. Toto je parketa, ktorá tvorí momentálnu hraničný terén, kde sa Slávka Zámečníková, vzhľadom na jej mladodramatické dispozície, voľne znejúci, pohyblivý hlas a jadrnú vysokú polohu, ešte cíti absolútne konformne.

Rovnako ako v piesňovej časti aj v opernej, bolo pôžitkom sledovať klavírnu spoluprácu Matthiasa Samuila. Jeho formovanie árií malo exaktnú, a pritom s dychom sólistky (ešte dopĺňam, že Zámečníkovej technika je založená práve na práci s dychom) plne zladenú rytmickú a výrazovú štruktúru. Vedel podfarbovať, tvoriť dialóg, ale aj nahrádzať orchester. V dvoch sólových predeloch medzi speváckymi číslami, v Elégii Sergeja RachmaninovaNokturne cis mol, op. posth. od Fryderyka Chopina, demonštroval, že je nielen skvelým partnerom, ale aj sólistom s obrovskou škálou nuáns vo výraze, dynamike, tvorbe nálad.

Koncert z programu Bratislavských hudobných slávností, 2020, Matthias Samuil, Slávka Zámečníková, foto: Ján Lukáš

Pred začínajúcim sa „kultúrnym“ pôstom, v dôsledku druhej vlny pandémie vnúteným rozhodujúcimi orgánmi slovenskej verejnosti, bol večer Slávky Zámečníkovej udalosťou, ktorá nás ešte bude dlhý čas nasycovať zážitkom a optimizmom. Celý oficiálny program, ako aj dva piesňové prídavky – Když mne stará matka zpívat učívala z pera Antonína Dvořáka a Vtedy sa mi prisnijú od Mikuláša Schneidera-Trnavského, ostávajú v ušiach i srdciach divákov prítomných v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie i sledujúcich koncert vo forme streamu, ktorého záznam je v archíve TU….

Autor: Pavel Unger

písané z koncertu 28. 9. 2020

Recitál Slávky Zámečníkovej
Koncert z programu zrušených Bratislavských hudobných slávností 2020
Realizáciu koncertu prevzala Slovenská filharmónia/BHS od agentúry KAPOS.
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
28. septembra 2020

Slávka Zámečníková, soprán
Matthias Samuil, klavír

F. Liszt: Die Lorelei / Lorelei, S. 273, 1. verzia
R. Strauss: Die Nacht / Noc, op. 10 č. 3
Zueignung / Venovanie, op. 10 č. 1
Morgen! / Ráno!, op. 27 č. 4
Cäcilie / Cecília, op. 27 č. 2
S. Rachmaninov: Elégia z Morceaux de fantaisie, op. 3 č. 1, klavír sólo
N. Rimskij-Korsakov: Ne veter veja s vysoty / Nie vietor povievajúci zvýšky, op. 43 č. 2
Zvonče žavoronka penie / Zvučnejšie než spev škovránka, op. 43 č. 1
P. I. Čajkovskij: Noči bezumnyje, noči bessonnyje / Šialené noci, op. 60 č. 6
S. Rachmaninov: Vesennije vody / Jarné vody, op. 14 č. 11

W. A. Mozart: „E Susanna non vien! … Dove sono i bei momenti“, recitatív a ária Grófky z opery Figarova svadba, KV 492
„Crudele! … Non mi dir, bell‘ idol mio“, recitatív a ária Donny Anny z opery Don Giovanni, KV 527
G. Donizetti: „Quel guardo il cavaliere … So anch’io la virtù magica“, kavatína Noriny z opery Don Pasquale
F. Chopin: Nokturno cis mol, op. posth. (Lento con gran espressione)
G. Verdi: „Sul fil d’un soffio etesio“, romanca Nanetty z opery Falstaff „Dall’ infame banchetto… Tu del mio Carlo“, scéna a ária Amálie z opery I Masnadieri / Zbojníci

www.filharmonia.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Pavel Unger

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku