Najmä v posledných rokoch si inštitúcie, ktoré prezentujú ozajstné (vážne) umenie uvedomili, že v konfrontácii s umením zábavným, ktorému lepšie svedčí označenie zábavný priemysel, ťahajú za kratší koniec. V talianskej Brescii založili v roku 2012 podujatie Festa dell’Opera, vynakladajúce pozoruhodnú úsilie popularizovať operné umenie.
Na Slovensku sme síce zdedili dômyselný systém základných umeleckých škôl i systém výchovných koncertov pre dospievajúcu mládež a v nedávnej minulosti napríklad Opera Slovenského národného divadla uvádzala osobitný program pre mladého diváka (hravo komentované ukážky z opier moderátora Martina Vaneka), v poslednej sezóne ho však do istej miery nahradili predpoludňajšie predstavenia, na ktorých sa popri dôchodcoch zúčastňuje aj naša mládež, pričom tvoria desatinu všetkých operných predstavení. V umeleckej výchove detí a mládeže však stále v globále zaostávame za krajinami Západu.
Pri svojich návštevách Talianska a Francúzska po roku 2003 som sa vo viacerých renomovaných galériách (v Turíne, Bologni, Bergame, Paríži a inde) pred slávnymi obrazmi stretol so školskou mládežou, počúvajúcou odborný výklad pedagóga. Z dostupných materiálov som sa zasa dozvedel, že napríklad vo Florencii alebo francúzskom Toulouse pred opernými premiérami s medzinárodným obsadením domáci sólisti v sprievode klavíra uvádzajú ukážky z pripravovaných opier v rôznych kultúrnych zariadeniach mesta, doplnené komentárom, oboznamujúc publikum s historickým kontextom operných diel.
Čosi podobné, avšak pre zasvätené publikum, robil svojho času Jaroslav Blaho na predpremiérových matiné alebo v programoch cyklu Kontinuity v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. V niektorých zahraničných divadlách tiež umožňujú školskej mládeži, aby sa zúčastnila skúšobného procesu pred premiérou alebo sa oboznámila so zákulisím a jednotlivými divadelnými profesiami. A toto sa deje v krajinách, ktoré majú (na rozdiel od Slovenska) bohatú opernú tradíciu.
Pred časom som získal informácie o mimoriadne zaujímavom podujatí propagujúcom operu. V talianskej Brescii založili v roku 2012 festival Festa dell’Opera. Je to projekt divadla Teatro Grande. V priebehu jedného dňa resp. čiastočne aj deň pred ním sa s operou môžete stretnúť na ktoromkoľvek mieste tohto severotalianskeho mesta. Každý z ročníkov má svoju ústrednú tému. Napríklad v roku 2013 to bola tvorba Giuseppeho Verdiho, ktorý by sa v tom roku dožil dvestoročnice.
Tentokrát (2023) sa festival niesol v znamení hesla opera a literatúra, čo sa prejavilo v dramaturgii koncertov (ukážky z operných prepisov diel Shakespeara, Prévosta, Beaumarchaisa, Molièra, Vegu, Murgera, Gozziho, Danteho, Scotta, Dumasa ml., Thomasa Manna, Ariosta a ďalších majstrov pera).
Prenesené do jazyka opery diváci teda počúvali árie a duety z Macbetha, Otella, Hamleta, Manon, Barbiera zo Sevilly, Figarovej svadby, Sedliackej cti, Bohémy, Turandot, Francescy da Rimini, Lucie di Lammermoor, Traviaty, Alciny atď.
V niektorých prípadoch šlo aj o porovnávanie rôznych opier podľa rovnakej literárnej predlohy (Monteverdiho a Cavalliho Orfeus, Romeo a Júlia podľa Gounoda i Zandonaia). Niekedy dostali poslucháči okrem zážitku z hudby aj stručný odborný výklad. V tomto ročníku organizátori zaradili do programu aj uvedenie Orffovej kantáty Carmina Burana a opakované predvedenie „miniopery“ mága filmovej hudby Nina Rotu Scuola di guida (Príručka pre sprievodcov).
Čo však robí toto podujatie výnimočným, je lokalizácia viac než štyridsiatich koncertov do jedného dňa od skorých ranných po neskoré večerné hodiny, pričom minutáž operných vystúpení sa pohybovala od pätnástich minút po dve hodiny.
A rovnako sú zaujímavé aj miesta koncertných vystúpení, ktoré sa pohybujú od palácov mesta (ich záhrad, terás aj interiérov), cez námestia, menšie divadelné sály (Teatro Sociale, Teatro San Carlino), kláštor, kostoly, po najväčšie divadlo Teatro Grande a záverečný koncert v ruinách rímskeho chrámu Tempio Capitolino. Kuriozitou je krátky koncert na stanici Metra, ako aj „hudobný autokar“, ktorý jazdí po meste a vyhráva opernú hudbu.
Súbor interpretov tvoria mladí speváci, ktorí sa po skončení štúdií uplatňujú na menších operných javiskách (Luca, Piacenza, Cagliari, Parma, Como, Rovigo, francúzske Saint-Étienne, rakúsky Innsbruck, francúzske Lille a i.), v niektorých prípadoch aj v renomovanejších operných divadlách (Teatro Comunale di Bologna, Teatro Carlo Felice di Genova, La Fenice di Venezia).
Väčšinou ide o Talianov, ale sú medzi nimi aj mladí speváci z Čile, Ruska, a z Ďalekého východu (Kórea). Na záverečnom koncerte sa k nim pripojil medzinárodne známy tenorista Stefano Secco (na Zámockých hrách zvolenských kedysi spieval Rodolfa v Bohéme a videl som ho v Paríži ako Dona Carlosa či v Toulouse ako Adorna v Simonem Boccanegrovi). Jeden z koncertov zabezpečili aj poslucháči Konzervatória Luca Marenziu z Brescie a Donizettiho konzervatória z Bergama.
Brescia so svojimi dvestotisícmi obyvateľmi nie je pre zahraničných turistov taká atraktívna ako mnohé iné talianske mestá severu (Bergamo, Verona, Padova, Vicenza), takže podujatie sa zdá byť prednostne orientovaným na domáce publikum, ktoré aj v krajine, kde sa opera zrodila, podlieha diktátu zábavnej hudby.
Spomínané pomerne veľké talianske mestá majú kratšiu opernú sezónu než naša Banská Bystrica. Platí to aj o Brescii s plánovanými štyrmi premiérami v budúcej sezóne, no len s obmedzeným počtom repríz. Projekt Festa dell’Opera z Brescie (www.festadellopera.it) je mimoriadne zaujímavý. Chýbajú mi však poznatky, či je naozaj účinný a či pomáha prebudiť väčší záujem o divadelný druh, v ktorom sa nerozpráva, ale spieva.
Autor: Vladimír Blaho
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.