Slávnostná Žena bez tieňa vo Viedni

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Viedenská štátna opera oslavuje 150. narodeniny. Ako zlatý klinec osláv zaradil intendant Dominique Meyer Ženu bez tieňa od Richarda Straussa. Pre mnohých možno prekvapujúca voľba, toto dielo je viac temné ako slávnostné. Christian Thielemann dirigoval novú produkciu režiséra Vincenta Hugueta.

Hugo von Hofmannsthal koncipoval svoju komplikovanú mysterióznu a symbolistickú novelu – rozprávku Die Frau ohne SchattenŽena bez tieňa (knižne v slovenskom preklade Jána Belnaya Žena bez tône, Tatran 1981) i libreto k rovnomennej opere Richarda Straussa, ako stret protikladov so šťastným koncom. Víla a obyčajná bezmenná pozemská žena, cisár a farbiar, palác a dedinská chalupa, svet duchov a svet ľudí.

Základným motívom je predaj tieňa, ktorý je podmienkou ženskej plodnosti, kde Pestúnka preberá úlohu Mefista – diabla. Všetko sa ale nakoniec dobre skončí, na začiatku vzpurné ženy sa prispôsobia patriarchálnemu poriadku: Cisárovná zvládne skúšky svojho otca Kráľa duchov a zistí, že byť ľudskou bytosťou znamená aj trápiť sa a starnúť. Za odmenu môže mať deti. Farbiarke sa vráti tieň a sa stane poslušnou ženou svojho milujúceho muža Baraka. Zakliaty Cisár sa prebudí k životu. Nenarodené deti vedia, že sa dostanú na svet a všetci vedno spievajú v harmonickej apoteóze.

R. Strauss: Žena bez tieňa, Viedenská štátna opera, 2019,
Camilla Nylund (Cisárovná),
foto: Michael Pöhn

Richard Strauss sa vo svojej opere ešte raz a naposledy vrátil k svojmu expresionistickému štýlu (Salome, Elektra) s obrovským orchestrom, brilantnou inštrumentáciou, komplikovanou symbolikou, neustále oscilujúc medzi ilúziou a realitou. Tento operný kolos trvajúci takmer štyri hodiny je tvrdým divadelným orieškom – napriek tomu má, najmä v nemeckej jazykovej oblasti, pomerne bohatú inscenačnú tradíciu. Režisérske koncepcie sa zvyčajne uspokoja s bohatou ponukou symbolov a košatej dejovej línie a zriedka sa púšťajú do iných vôd.

Ani nová produkcia Viedenskej štátnej opery zrejme po scénickej stránke nevyvolá žiadny veľký rozruch. Pri príležitosti svojich narodenín ponúkol stopäťdesiatročný operný dom storočnú Ženu bez tieňa (svetová premiéra sa tu konala 10. októbra 1919) v pietnom, takmer klasickom prevedení ako symbolistickú rozprávku v expresívnom háve. Francúzsky režisér Vincent Huguet sa opiera najmä o atmosférické chápanie celého komplexného príbehu. Z tohto konceptu sa vymyká snáď len scéna s mŕtvymi vojakmi v druhom dejstve, zrejme ako narážka na čas vzniku opery počas hrôz Prvej svetovej vojny. Režisérovi sa zrejme zdalo príliš riskantné prísť k tak významnému výročiu s výraznejším odklonom od kvalitného prerozprávania príbehu smerom k vlastnej reinterpretácii.

R. Strauss: žena bez tieňa, Viedenská štátna opera, 2019,
foto: Michael Pöhn

Scéna Aurélie Maestre je globálne takmer nemenná, predstavuje exteriér kameňolomu, alebo prírodnej horskej kamennej scenérie. Je Farbiarovým príbytkom, vchodom do sveta duchov i projekčnou plochou. Môže byť tiež odkazom na romantický obraz Ostrov mŕtvych od Arnolda Böcklina, rovnako ako poctou slávnym operným inscenáciám: Prsteň Nibelungov Patrica Chéreaua alebo Elektra Götza Friedricha. Scénické riešenie poskytuje postavám adekvátny priestor, takmer permanentne pracuje s celoplošnými digitálnymi projekciami, menej s „analógovými“ divadelnými efektmi, živými obrazmi a symbolmi.

Kostýmy Clémence Pernaud sú civilné, jednoduché, funkčné a slúžia najmä na rozlíšenie postáv a ich sociálneho statusu. Režisér presunul veľkú časť drámy do detailne prepracovanej hereckej akcie a urobil to excelentne. Dostal sa v demonštrácii svojej naliehavej psychologizácie postáv k mimoriadne sugestívnym štúdiám, predovšetkým ústrednej ženskej trojice. Mužské postavy vyzneli plochejšie.

R. Strauss: Žena bez tieňa, Viedenská štátna opera, 2019,
Evelyn Herlitzius (Pestúnka), Camilla Nylund (Cisárovná), Nina Stemme (Jeho žena),
foto: Michael Pöhn

Hudobné naštudovanie slávilo veľký triumf. Dirigent Christian Thielemann sa mohol spoľahnúť na výnimočnú kompetenciu orchestra Viedenskej štátnej opery. Opojná plnosť zvuku na jednej strane i schopnosť jemného stíšenia, meditácie, dokonalá súhra a zmysel pre drámu i pátos (záverečná apoteóza) vytvorili silný zážitok, podobne ako tradične strhujúci výkon zboru a detského zboru.

Nová viedenská produkcia mala aj špičkové spevácke obsadenie. Dominovala mu Camilla Nylund ako Cisárovná, plná ženskej krásy a dôstojnosti, ktorej akoby klamlivo jemné zafarbenie inak veľkého hlasu nesmierne vyhovuje tejto úlohe. Skvele sa vyrovnala s mohutnou gradáciou, ktorou jej postava prechádza, od koloratúrnych pasáží v úvode opery až po vysokodramatické monológy a melodrámu v záverečnom dejovom zlome. Nina Stemme ako Farbiarova žena si napriek veľkej expozícii svojej úlohy dokázala obdivuhodne udržať kontrolu nad svojim hlasom i hereckým prejavom.

R. Strauss: Žena bez tieňa, Viedenská štátna opera, 2019,
R. S. Green, S. Hasselhorn (Ozbrojeneci), T. Ebenstein (Bucklige), W. Koch (Barak),
foto: Michael Pöhn

Diabolská Pestúnka Evelyn Herlitzius sa s nadhľadom, eleganciou a bravúrou vyrovnala s takmer nespievateľnou úlohou. Hrejivo ľudská interpretácia Wolfganga Kocha v postave Farbiara Baraka je postavená predovšetkým na mimoriadne poctivom speváckom remesle starej školy. Stephen Gould sa s extrémne ťažkými Cisárovymi áriami sympaticky potrápil, ale darilo sa mu držať krok s ostatnými a miestami ponúkol aj lyrické kvality.

Radosť počúvať, radosť pozerať – na zdravie, Viedenská štátna opera!

Autor: Jozef Červenka

písané z reprízy 2. 6. 2019

Richard Strauss: Die Frau ohne Schatten
Viedenská štátna opera
Premiéra 25. mája 2019

Hudobné naštudovanie a dirigent: Christian Thielemann
Réžia: Vincent Huguet
Scéna: Aurélie Maestre
Kostýmy: Clémence Pernaud
Svetlo a videoprojekcie: Bertrand Couderc
Dramaturgia: Louis Geisler

osoby a obsadenie 2. júna 2019

Cisár: Stephen Gould
Cisárovná: Camilla Nylund
Pestúnka: Evelyn Herlitzius
Barak, farbiar: Wolfgang Koch
Jeho žena: Nina Stemme
Posol duchov: Sebastian Holecek
Hlas sokola a Strážca chrámového prahu: Maria Nazarova
Hlas mladíka: Benjamin Bruns
Hlas zhora: Monika Bohinec

www.wiener-staatsoper.at

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Jozef Červenka

hudobný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár