Akadémia umení v Banskej Bystrici v tomto roku oslávila 25. narodeniny. Oslavy jubilea tejto univerzitnej vysokej školy vyvrcholili 27. októbra 2022 slávnostným koncertom v Cikkerovej sieni na banskobystrickej Radnici.
Zrod inštitúcie sprevádzali rôzne emócie, nadšenie, pozitívna kreativita ale aj negatívny skeptický prístup. AU vznikala v čase, keď obraz slovenských dejín maľovali divoké 90. roky vo farbách napätej spoločensko-politickej situácie. Toto rozporuplné prostredie a kontext už existujúcej omnoho staršej Vysokej školy múzických umení v Bratislave spôsobovali nemalé peripetie, s ktorými sa zakladajúca generácia AU musela vyrovnávať.
Oslavy ,,mladej dámy“ poňalo súčasné vedenie školy veľkoryso. Prebiehali v podstate od februára 2022 pod oficiálnym názvom „Open Days“ a participovali na nich všetky tri fakulty, hudobná, divadelná a výtvarná. Program osláv – workshopy, výstavy, koncerty, besedy, divadelné produkcie – mal osloviť rovnako študentov akadémie, ktorí sa na ňom aktívne podieľali, ako aj širokú verejnosť.
Slávnostný koncert Fakulty múzických umení sa konal 27. októbra 2022 v Cikkerovej sieni na Radnici v Banskej Bystrici a bol posledným zo série koncertov konajúcich sa pri príležitosti osláv. Bezmála trojhodinový večer by sa dal rozdeliť na dva žánrové celky. V jednom zaznievala klasická – vážna, akusticky reprodukovaná hudba a v druhom jazzovo – muzikálová, ozvučená produkcia, zavŕšená dielom Astora Piazzollu. Dramaturgiou koncertu rezonovala myšlienka predstaviť umelecký potenciál interpretačne aktívnych pedagógov Akadémie umení, ktorá zaručila nespochybniteľnú vysokú a profesionálnu úroveň jednotlivých výkonov.
Po úvodných slovách dekana FMU doc. Petra Špiláka a slávnostnom príhovore rektora AU prof. Michala Murína zaznela 1. časť Allegro con brio Septeta č. 2 C dur, Op. 114, Military Jána Nepomuka Hummela. Predstavili sa Eva Varhaníková (klavír), Ivica Gábrišová (flauta), Ronald Šebesta (klarinet), Andrej Sontág (trúbka), Jolanta Ewa Sosnowska (husle), Jozef Lupták (violončelo), Ján Krigovský (kontrabas). Hummelova hudba znela príjemne v radostnom odľahčenom, zvukovo a farebne vyrovnanom tóne a otvorila bránu nasledujúcej hudobnej exhibícii.
Dupák od Jána Cikkera pre štvorručný klavír brilantne zahrali Peter Pažický a Aleš Solárik. Ich interpretácia bola strhujúca a naplnila všetky očakávania a atribúty kompozície – efektné tempo, ťah, napätie smerujúce k vrcholom a farebnosť. Po prestavbe pódia nastúpil orchester AU Camerata Novisoliensis, posilnený výpomocami, pod vedením dirigenta Pavla Tužinského. V jeho podaní zaznela pôvodná kompozícia Vojtecha Didiho Vraciam sa k tebe, kolíska moja pre cimbal – Martin Budinský a sláčikový orchester, ária Rusalky z rovnomennej opery Antonína Dvořáka so sopranistkou Máriou Porubčinovou a napokon ária dona Basilia z Rossiniho opery Barbier zo Sevilly so skvelým Štefanom Kocánom.
Didiho zvukomalebná impresia necháva priestor sólovému cimbalu s výraznými ornamentálnymi figuráciami vytvárajúcimi alúzie na folklór, ktoré kulminujú do razantného rytmu. Skúsený, technicky vybavený Martin Budinský, etablovaný najmä vo folklórnom žánri vdýchol dielu potrebnú nostalgiu v retrospektívnych pasážach, ale aj živelnosť v rýchlych, rytmicky náročných úsekoch.
Mária Porubčinová so svojím tmavšie zafarbeným zamatovým hlasom, zaspievala áriu Rusalky nežne citlivo s krásnymi mäkkými výškami (as2, b2). Vrcholom orchestrálneho bloku však bolo vystúpenie Štefana Kocána. Jeho suverénny prejav v sebe snúbil rovnováhu speváckej a hereckej zložky a pokiaľ jedného či druhého bolo viac, pôsobilo to prirodzene, nenútene a presvedčivo. Kocán na seba strhol celú pozornosť, koketoval s publikom a ponúkol mu plnohodnotný a nezabudnuteľný zážitok.
Po prestávke nastúpili na pódium zbory. Miešaný spevácky zbor Canzona Neosolium s dirigentom Štefanom Sedlickým zaspieval Ave verum nemeckého skladateľa Alwina Michaela Schronena a Libera me Lajosa Bardosa. Zbor pod rukami dirigenta pôsobil tvárne, pekne formoval zvukovo plné a pianové plochy. Pomyselnú korunku výkonu dodala premyslená výstavba skladieb.
Canzona Neosolium Women priniesla odlišnú zvukovosť, než na akú sme zvyknutí pri ženských zboroch. V zbore sa stretávajú študentky muzikálového spevu a klasického spevu, čo vytvára naturálnejší vokálny výsledok. Dirigentka Veronika Veverková s týmto faktom vedome pracuje a okrem choreografických prvkov, ho tiež využíva pri kreovaní interpretačnej predstavy. V podaní ženského zboru zazneli Išli hudci horou od slovenskej autorky Márie Jašurdovej a Las Amarillas od Stephena Hatfielda. Ich vystúpenie plynulo prepojilo prvý blok koncertu s druhým.
Krzysztof Falkowski – Burning bars pre jednu marimbu a štyroch hráčov je zvukovo aj vizuálne príťažlivé dielo, ktoré uviedli študenti Matej Smutný, Tibor Rusnák a Martin Zajac so svojím pedagógom Istvánom Szabóom. Postupné žánrové odľahčenie pokračovalo, keď na pódium vystúpili Juraj Bartoš, Andrej Sontág (trúbka), Albert Hrubovčák a jeho študent Martin Panák (pozauna). Odzneli tri spirituals for brass quartet, The battle of Jericho, Nobody knows… a Swing low, sweet chariot. Neskrývaná radosť z hry, práca s detailom, rovnaké cítenie a frázovanie – ,,fajnšmekerstvo“ muzikantov rozžiarilo pódium a vytvorilo druhý vrchol koncertu.
Vynikajúco vyzneli aj študentmi interpretované piesne z muzikálov s klavírnym sprievodom Ľubomíra Richtera. Marta Ďumbalová a Denis Sendrei vyčarili úsmev na tvárach publika, keď výrazovo aj spevácky presvedčivo zaspievali duet Dotýkat se hvězd z muzikálu Kdyby tisíc klarinetů a Laura Kollegová zas podala emóciou nabitý výkon v piesni Etty James z muzikálu Cadilac Records.
Záverečnými číslami koncertu boli už v úvode avizované diela Astora Piazzollu – Fuga y misterio, Zima z cyklu Štvoro ročných období v Buenos Aires a napokon známe Libertango. Na pódiu sa stretli interpreti, z ktorých niektorí účinkovali v predchádzajúcich číslach a k nim pribudli ďalší. Fuga y misterio a Zima zazneli v podaní Evy Varhaníkovej (klavír), Michala Červienku (akordeón), Ivice Gabrišovej (flauta), Imricha Farkaša (husle), Miriam Rodriguez Brüllovej (gitara), Jána Krigovského (kontrabas) a Petra Solárika (bicie) nástroje.
Efektné kompozície, zahrané s rovnakým nábojom prirodzene vygradovali do záverečného finále večera. Posledné Libertango bolo čerešničkou na slávnostnej torte 25-ročnej oslávenkyne. Ocitlo sa plne v réžii Silvie Lelkes Sklovskej, ktorá v rytme tanga pritancovala na pódium, naplno odkryla komerčnú clonu a s energiou sebe vlastnou zaspievala pomyselné ,,živió“. Zostavu siedmich hudobníkov doplnili Peter Pažický a Aleš Solárik (klavír), Ronald Šebesta (klarinet) a Andrej Sontág (trúbka).
Slávnostný koncert bol skutočnou exhibíciou umeleckých osobností slovenskej kultúry. Zaslúžil by si kapacitne veľkorysejší koncertný priestor, ktorý by poskytol možnosť zúčastniť sa aj početnejšej verejnosti. Takým však mesto Banská Bystrica bohužiaľ nedisponuje. (Kritická poznámka smeruje k vedeniu mesta.) Želám Akadémii Umení veľa ďalších kvalitných a úspešných rokov.
Autor: Katarína Koreňová
písané z koncertu 27. októbra 2022
video
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.