Dnes je: nedeľa, 19. 8. 2018, meniny má: Lýdia, zajtra: Anabela

Slávnostným koncertom vyvrcholila jubilejná Košická hudobná jar (KHJ)

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Podnetom na zaradenie diel L.van Beethovena do programu záverečného koncertu 60. Košickej hudobnej jari bolo súčasne uctenie si 70. výročia ukončenia II. svetovej vojny. Koncert (17.5.) tak získal na význame, aktuálnosti a atraktivite.

Orchester Štátnej filharmónie Košice pod taktovkou svojho hlavného hosťujúceho dirigenta Leoša Svárovského (ČR) s hosťujúcim Slovenským filharmonickým zborom, zbormajstrom Jozefom Chabroňom z Bratislavy a sólistami Adrianou Kohútkovou, Terezou Kružliakovou, Józsefom Mukkom z Maďarska a Petrom Mikulášom spoločne pripravili pre slávnostne naladenú preplnenú koncertnú sálu košického Domu umenia nezabudnuteľný umelecký zážitok. Tóny Beethovenovej predohry Egmont a hlavne Symfónie č. 9 d mol, op. 125 s „Ódou na radosť“ vyzneli ako gigantický odkaz dnešku i budúcim generáciám o potrebe mieru, lásky a radosti pre všetkých ľudí, pre celé ľudstvo.

Košická hudobná jar 2015, foto: Jaroslav Ľaš

Košická hudobná jar 2015,
foto: Jaroslav Ľaš

Už v úvodnej skladbe orchester zaujal kompaktným zvukom, plnosťou farieb v každej nástrojovej skupine, dramatizmom a dynamickou tvárnosťou, presnosťou. Výber sólistov v Schillerovej Óde bol vedený citlivým uchom: prierazný soprán A. Kohútkovej a farebne blízky, krásnym legatom vedený hlas T. Kružliakovej tvorili súhru s tenoristom J. Mukkom, jeho otvoreným tónom a jasným prejavom. V sólach dominoval hlavne P. Mikuláš s barytónovým pôsobivým partom. L. Svárovský viedol orchester a zbor k zreteľne tvarovaným témam, úsekom, dynamicky odstupňovaným, vzájomne stavaným, prelínajúcim sa a spoločne či zvlášť gradovaným, pôsobivo oddeleným, až magicky útočným alebo rozžiareným úsekom, frázam, témam. Dirigentova koncepcia bola zrejmá v stavaní myšlienok, ich prepájaní, ale rovnako v ich výrazovom vyjadrení, obsahu a podstate stvárnenej jedinečným hudobným dianím. Prekvapivé boli „mäkké“ harmónie lesných rohov, drsné až hrozivé vstupy bicích, aj drobné zaváhania intonačného rázu a nie vždy dokonalá súhra súhra dychov, ale prevážila nádherná lyrika tmavých sláčikov, perfektné zvládnutie každej gradácie, každého kontrastu, rovnováha a hudobný „obraz“ všetkých zložiek veľkého diela vzdorovitého bojovného génia Beethovena.

Z histórie

Na Košickej hudobnej jari nezaznela po prvý raz, poslucháči ju počuli v rámci uplynulých šiestich desaťročí najmenej osemkrát. Svoj význam pri rozvíjaní hudobnej kultúry v Košiciach zohrala Beethovenova 9. symfónia už r. 1952 na historicky dôležitom koncerte orchestra a zboru Slovenskej filharmónie pod taktovkou Václava Talicha v Košiciach, ktorý posmelil kultúrnu verejnosť pri požiadavkách na vytvorenie pravidelného koncertného cyklu a vlastného symfonického telesa v  meste, ktoré v tom čase disponovalo jedine divadelným a rozhlasovým orchestrom – teda telesami, ktoré nestačili popri svojich povinnostiach plniť aj úlohu tvorcu hudobného života v Košiciach a na východe Slovenska. Boli to predovšetkým rozhlasoví tvorcovia, Košický rozhlasový orchester, dirigenti Jan Šefl a Vojtech Adamec, ktorí prispeli k vzniku Košickej hudobnej jari. Nedostatok symfonického orchestra vyriešili spojenými telesami z rozhlasu a divadla pod taktovkou L. Holoubka a V. Adamca 24. a 26.apríla 1956. Zo sólistov boli pri kolíske festivalu hlavne slovenskí umelci, Ladislav Slovák, Miloš Váňa, Tibor Gašparek, Michal Karin, Zita Frešová-Hudcová a ďalší. Od r.1956 paletu orchestrov rozšíril Košický komorný orchester, ktorý založil Roman Skřepek. Bol nielen jeho dirigentom, ale hlavne invenčným dramaturgom a „dušou“ súboru. Pozýval na hosťovanie významné osobnosti interpretačného umenia hlavne z Čiech, dodnes mnohí spomínajú napr. na koncert s čembalistkou Zuzanou Růžičkovou. Pravidelne tu hosťovali orchestre, ktoré zvyšovali túžbu Košičanov po vlastnom symfonickom telese. Okrem Slovenskej filharmónie dvakrát účinkovala Česká filharmónia s legendami Karlom Ančerlom (1961) a Václavom Neumannom (1965), Janáčkova filharmónia Ostrava, Gewandhausorchester z Lipska, Durínsky symfonický orchester z Nemecka, Moskovská filharmónia, Symfonický orchester Birmingham, St. Olaf Symphony Orchestra Minnesota z USA, reprezentatívne orchestre zo Švédska, Maďarska, Litvy, Rumunska. Bohato navštívené boli aj komorné koncerty huslistu Jozefa Suka klaviristu Ivana Moravca, violončelistu Miloša Sádla, basistu Eduarda Hakena a i. Zo zahraničných špičkových sólistov hosťovali Monique de la Brucholerie z Francúzska, Carolyn Stanford z USA, Myriam Pascal z Belgicka, z domácich umelcov Imrich Jakubek, klavírne duo Ludmila Kojanová s Pavlom Novotným, Peter Toperczer, Ivan Sokol. Zásadná zmena v koncepcii a dramaturgii festivalu nastala po r. 1963, keď sa presťahovali z bývalého Slovanu (Schalkház) do nových priestorov Domu umenia. Vznik Štátnej filharmónie Košice a jej prvý reprezentatívny koncert 16. apríla 1969 znamenali nielen pre ďalšiu existenciu KHJ ale hlavne pre rozvoj hudobnej kultúry na Slovensku prenikavý význam. O rok neskôr jej prvý riaditeľ Ľ. Čížek v bulletine k  XV. KHJ zdôraznil:

,,Začíname spĺňať túžby mnohých milovníkov hudobného umenia. Začíname náročné dielo medzinárodného hudobného festivalu a vďačne spomíname na tých, ktorí v minulých rokoch v ťažkých podmienkach pripravovali prvé ročníky Košickej hudobnej jari. Začíname realizovať jej novú koncepciu a pritom vedome nadväzujeme na všetko dobré z minulých rokov.“

Bol to skutočne začiatok dlhej, dnes už 46 ročnej cesty orchestra od prvých tónov k dnešnému výkonu. Bol to vtedy záväzok, ale aj prísľub hudobnej verejnosti Košíc o ďalšom napredovaní a umeleckom raste Štátnej filharmónie pod vedením jej vtedajšieho šéfdirigenta Bystríka Režuchu ako aj priblíženiu sa k ideálom a čo možno najvyššej úrovni koncertov festivalu KHJ. Okrem domáceho orchestra, hlavného piliera každoročne sa opakujúceho medzinárodného hudobného festivalu organizátori, vedenie filharmónie, ponúkali pravidelne zaujímavé a náročné podujatia. K najúspešnejším patrili koncerty zahraničných súborov, ako boli koncerty Moskovských virtuózov s Vladimírom Spivakovom, Pražského komorného orchestra bez dirigenta, Sukovho tria, súboru Vienna flautists z Rakúska, Stamicovho kvarteta a ďalších sme takmer každoročne vítali Slovenský komorný orchester s B. Warchalom, neskôr súbory Musica aeterna, Musica Antiqua z Prahy a pod. Bohatá je paleta jednotlivcov, ktorí tu mali recitály, sólistov, ktorí spoluúčinkovali s ďalšími umelcami. Nemožno nespomenúť klaviristov F. Raucha, M. Lapšanského, E. Andžaparidze, E. Auera, R. Orozca, S. Cherkassky, huslistov I. Bezrodného, I. Oistracha,, E. Grača, V. Hudečka, I. Kalera, V. Treťjakova, P. Šporcla, J. Fischer, J. Čižmaroviča, I. Ženatého, alebo organistov E. Dzemjanovú, P. Hurforda, H. Haselbőcka, F. Klindu, J. Reinbergera… Zaskveli sa aj mená a umenie spevákov Marty Krásovej, A. Polákovej, M. Hajóssyovej, Nao Higano, I. Kirilovej, E. Kittnarovej, K. Laky, S. Kopčáka, P. Dvorského, Š. Margitu, J. Simándyho, V. Soukupovej, V. Stracenskej a iných.

Otvárací koncert 14. ročníka KHJ, Bystrík Režucha, dirigent

Otvárací koncert 14. ročníka KHJ,
Bystrík Režucha, dirigent

Hudobný festival KHJ a jeho koncepcia, dramaturgický zámer vytvoriť prehliadku významných interpretov súčasnosti bola vnímaná ako udalosť, ktorá je vyvrcholením pravidelného celoročného hudobného života. Na otváracom koncerte festivalu často uvádzali nové diela slovenských skladateľov. L. Holoubek, E. Suchoň, I. Zeljenka, T. Salva, J. Grešák, J. Podprocký, N. Bodnár zaznamenali mimoriadne úspechy v uvádzaní premiér ich tvorby. Zo svetovej hudobnej literatúry odzneli závažné diela, ako Brittenovo Vojnové requiem, 3. husľový koncert A. Šnitkeho, z českej tvorby Vox clamantis Petra Ebena, ,,Albert Einstein“ L. Fišera, skladby B. Bartóka, S. Prokofieva, D. Šostakoviča a mnohé ďalšie. Súčasťou festivalu bol od r. 1970 aj Medzinárodný organový festival, ktorého dramaturgom a zakladateľom bol Ivan Sokol. Od roku 1991 sa oddelil od jarnej časti a odvtedy sa koná na jeseň. Pribudli aj pravidelné vernisáže obrazov slovenských výtvarníkov, koncerty sa uskutočňujú aj v ďalších mestách východného Slovenska. Predstavenia divadla boli vždy súčasťou programovej ponuky festivalu.

60. KHJ

Medzinárodný hudobný festival sa v Košiciach uskutočňuje plných šesť desaťročí, môžeme už hodnotiť aj posledný z nich, jubilejný ročník z viacerých hľadísk. Predovšetkým pozornosť, akej sa mu dostalo od obyvateľstva, vyvoláva predstavu o vysokej kultivovanosti a adekvátnej spätnej odozve publika. Nebolo podujatia, ktoré by nesplnilo očakávania prítomných, reakcie poslucháčov boli vskutku radostné. Organizátori po každej stránke pripravili príjemné prostredie a umelecký zážitok, postarali sa o bohatú propagáciu. Už pri vstupe do Domu umenia znela vo foyeri hudba, štýlovo a obsahovo diferencovaná, hrali poslucháči konzervatória na klavíri, na cimbale, husliach, alebo v džezovej formácii. Pred otváracím koncertom (15. 4.) pozýval riaditeľ Július Klein na vernisáž výstavy obrazov výtvarníka a filozofa Vladimíra Kaderu, zo sveta hudby zazneli prvé tóny v podaní 1. čelistky ŠFK T. Čisárikovej. Symbolicky to nemohlo byť iné dielo ako hudba večného J. Bacha! (Sarabanda z 3. Cello suity, BWV 1009) Symbolicky naznačili myšlienkový zámer, ciele a smerovania festivalu. Dramaturgicky nadviazal slávnostný recitál svetoznámeho Eugena Indjiča z diel W. A. Mozarta, L. van Beethovena a F. Chopina. V Košiciach je tento svetobežník, rodák z Belehradu (1947), dnes jeden z najvýznamnejších klaviristov sveta viacnásobným hosťom, tentokrát zaujal nesmiernym čarom a krásou diel F. Chopina, hoci i sonáty majstrov klasicizmu hral bezchybne, spamäti, s nadhľadom, ale sucho, príliš rezervovane. Chopinove Mazurky, Impromptu, Fantasie-Impromptu cis mol, op. 66, Balady F dur a g mol, všetky zneli s hĺbkou citu, perfektne, náruživo, noblesne, na hranici triezveho muzicírovania, bez sentimentu. Tento koncert na vzácnom klavíri Steinwey bol aj krásnou spomienkou na časy ,keď v koncertnej sieni Schalkházu v začiatočných ročníkoch KHJ znel len staručký Petrof v oveľa skromnejších podmienkach.

Košická hudobná jar 2015, Július Klein, príhovor riaditeľa ŠFK, foto: Jaroslav Ľaš

Košická hudobná jar 2015,
Július Klein,
príhovor riaditeľa ŠFK,
foto: Jaroslav Ľaš

Samotný otvárací koncert festivalu (16. 4.) privítal ako sólistu opäť Eugena Indjiča, orchester Štátnej filharmónie dirigoval jej šéf Zbyněk Müller. Úvodnou skladbou večera boli Spomienky Jána Cikkera. Dielo vyznievajúce ako protest voči vojnovému besneniu je osobným protestom skladateľa a v tomto duchu vyznela takto exponovaná virtuózne zahraná 3. časť. V Müllerovom naštudovaní mohlo byť viac zdôraznené melodické myslenie skladateľa, asociácie na slovenskú tematiku, pregnantnejšia tanečnosť. Väčšie sústredenie sme očakávali aj v sprievodnom „parte“ orchestra v Ravelovom Klavírnom koncerte G dur, op. 88. Sólista hral spamäti a najmä v komplikovanej strednej časti dokázal udržať celý hudobný prúd v rozvážnom napätí. Na programe bola aj mimoriadna ponuka, vyše hodinu trvajúca Symfónia č. 2 e mol op. 27 S. Rachmaninova, ktorá v Košiciach zaznela prvýkrát. Monument, ktorý sa pre svoju náročnosť zrejme hráva len málokedy presvedčil o vyspelých kvalitách orchestra, ktorý dielo zvládol s veľkou úctou. Dirigent staval na neustále plynúcich melódiách bohatého zvukového „ohňostroja“ nápadov, exponoval novoromantizmus pripomínajúc až Wagnerovskú lyriku striedajúcu sa s epickým hudobným myslením.

Košická hudobná jar 2015, Eugen Indjic, foto: Jaroslav Ľaš

Košická hudobná jar 2015,
Eugen Indjic,
foto: Jaroslav Ľaš

Ďalší orchestrálny koncert (23. 4.) poznačila výmena programovanej sólistky S. Jaffé, ktorá pre chorobu neprišla a zastúpil ju rovnocenne vynikajúci huslista Sergej Malov. Dirigent S. Vavřínek naštudoval s orchestrom premiéru slovenskej skladby L. Borzíka Annuntio for orchestra, Koncert pre husle a orchester d mol a Suitu Kráľ Kristián z tvorby J. Sibelia na počesť 150. výročia narodenia tohto fínskeho skladateľa.

Hosťujúci Štátny komorný orchester Žilina (27. 4.) sa predstavil premyslenou dramaturgicky pôsobivou skladbou programu. Mozartova Malá nočná hudba bola adekvátnym vstupom brilantne zahraného diela pod taktovkou výnimočnej osobnosti Simona Chalka z Veľkej Británie. Dvojkoncert pre gitaru, bandoneon a sláčiky od A. Piazzollu sme počuli po prvý raz, sólové party v podaní M. Rodriguez-Brűllovej (gitara) a akordeonistu A. Yasinského z Bieloruska vyzneli v súhre s orchestrom v harmonickej zhode, v zaujímavých latinsko-amerických rytmoch, účinne. 1. symfónia G. Bizeta bola prekvapením večera so skvelou kompozičnou stránkou mladíckeho diela Gounodovho žiaka.

Operný galakoncert, Košická hudobná jar 2015, Miroslav Dvorský, Štefan Kocán, foto: Jaroslav Ľaš

Operný galakoncert,
Košická hudobná jar 2015,
Miroslav Dvorský, Štefan Kocán,
foto: Jaroslav Ľaš

Orchester ŠFK sa zaskvel aj na koncerte Opera Gala (29. 4.) s hosťujúcimi „hviezdami“ Miroslavom Dvorským a Štefanom Kocánom pod taktovkou mladého bulharského dirigenta Yordana Kamdzhalova. Verdi, Puccini, Rossini zneli v prvej časti koncertu s obrovským úspechom. Obdivovali sme nielen pohotovosť, súzvuk, sólové vstupy spevákov, zaujal hlavne mimoriadne talentovaný dirigent, s výnimočným zmyslom pre sprievod. O jeho kvalitách sme sa presvedčili aj v po prestávke znejúcom programe, ktorý gradoval každou skladbou. M. Dvorského Lenskij „Kuda, kuda…“ a Kocánova ária Gremina boli úžasným vrcholom večera. Na svoje si prišli milovníci opery aj áriami z Dvořákovej Rusalky, ale Smetanova Predaná nevesta s Jeníkom a Kecalom v záverečnom „Znám jednu dívku“, ktorú museli opakovať bude ešte dlho rezonovať u prítomných poslucháčov. Orchestrálne predohry, ba aj symfonickú literatúru pod taktovkou tohto dirigenta by sme si radi vypočuli aj v budúcnosti.

Komorné koncerty spestrili paletu jarných koncertov v Košiciach, hlavne tým, že sa konali v rôznych objektoch kultúry. Súbor Camerata Janáček (21. 4.) so sólistami L. a J. Rokytovcami (cimbal, zobcová flauta) už v názve koncertu predznamenali, že pôjde o program s klasickým, ľudovým, ba až kaviarenským charakterom, na trase Budapešť, Viedeň, Bukurešť. Koncert sa uskutočnil v „sklenenej“ sále rekonštruovaného Vsl. Múzea s mimoriadnou akustikou. Sláčikové nástroje, cimbal a Panova flauta tu krištáľovými tónmi ohromili publikum. Od L. Weinera, cez B. Bartóka, až k Montiho Čárdášu a upravenej Lisztovej Uhorskej rapsódii č. 2 sme s výhradami voči úpravám prijali vcelku zaujímavý a invenčný výkon skvelých hudobníkov.

Košická hudobná jar 2015, Camerata Janáček, foto: Jaroslav Ľaš

Košická hudobná jar 2015,
Camerata Janáček,
foto: Jaroslav Ľaš

Koncert, nazvaný Barokový majáles umiestnili do adekvátneho priestoru Dominikánskeho kostola. Účinkoval domáci Vokálny súbor Gregoriana s umeleckým vedúcim M. Kleinom, ktorý už dosiahol medzinárodné uznanie a je často navštevovaným súborom košických chrámov. Hosťujúci súbor starej hudby Ritornello s dirigentom M. Pospíšilom z ČR (4. 5.) svojím programom načreli do najstarších čias, hudby 16. a 17. storočia. Program, ktorý sprevádzali slovným výkladom naplnil priestory chrámu, ale chýbajúce ozvučenie ubralo koncertu na účinku.

Košická hudobná jar 2015, Ritornello, Gregoriana, foto: Jaroslav Ľaš

Košická hudobná jar 2015,
Ritornello, Gregoriana,
foto: Jaroslav Ľaš

K mimoriadnym umeleckým zážitkom treba rátať aj koncert jubilujúceho 40-ročného Moyzesovho kvarteta (14. 5.) v priestoroch Východoslovenskej galérie s chvályhodným programom. Mozartovo Sláčikové kvarteto G dur (KV 156) predstavilo jednotlivcov i celok, štýlovú a zvukovú kvalitu kvarteta. Zvlášť očakávané bolo uvedenie 4. sláčikového kvarteta Alexandra Moyzesa op. 84 vytvorené pre „kvarteto môjho mena“ z roku 1983, krátko pred úmrtím skladateľa. Je to výpoveď o sebe, o hudbe, odkaz o vážnosti a potrebe krásy v živote človeka. Spomínam na vždy usmievavú tvár a pevné zaujatie pre hudbu u majstra Moyzesa, neobyčajný talent a prísny vzor pre celé generácie tvorcov. Moyzesovci svojím výkonom naplno odovzdali vlastné i majstrovo umenie. Doposiaľ málo hrané dielo A. Dvořáka Cypřiše je doteraz známe z jeho pôvodne pre spev písaných piesní. Prezrádzajú mladícku sviežosť, žhavé city a typicky dvořákovský zápal. Napriek tomu až 12 častí tohto netypického kvarteta pôsobilo zjavne aj únavne.

Košická hudobná jar 2015, Moyzesovo kvarteto, foto: Jaroslav Ľaš

Košická hudobná jar 2015,
Moyzesovo kvarteto,
foto: Jaroslav Ľaš

Pre úplnosť uvádzam aj titulky koncertov, ktoré sa mi nepodarilo navštíviť, hlavne koncert ŠFK s maďarským dirigentom Tamásom Gálom, na ktorom zazneli okrem Mozartovej Symfónie č.41 „Jupiterská“ aj Planéty G. Holsta (7. 5.) Takisto literárno-hudobný večer so zameraním na úvahy „O umení a bytí“ s účinkujúcim hercom Františkom Kovárom, spevákom a inštrumentalistom R. Saafim a klaviristom P. Pažickým (11. 5.).

Labutie jazero, Balet ŠD Košice, foto: ŠDKE

Labutie jazero, Balet ŠD Košice,
foto: ŠDKE

Súčasťou festivalu bolo aj predstavenie Čajkovského baletu Labutie jazeroŠtátnom divadle v Košiciach (16. 5.) Programované predstavenie opery R. Straussa Ariadna na Naxe sa neuskutočnilo.

Autor: Lýdia Urbančíková

KHJ_A1_

Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lýdia Urbančíková

muzikologička, dramaturgička, hudobná kritička, hudobná historička a publicistika

Zanechajte komentár