Slováci vo Viedenskej štátnej opere: Edita Gruberová

694 predstavení počas 45 sezón, 47 postáv v 40 tituloch – to je 45 rokov pôsobenia Edity Gruberovej vo Viedenskej štátnej opere, ktorá jej ako prejav vďaky v deň tohto okrúhleho umeleckého jubilea pripadajúceho na 7. február 2015, usporiada samostatný slávnostný Galakoncert. Portál Opera Slovakia pri tejto príležitosti spracoval pôsobenie Edity Gruberovej v svetovo uznávanom opernom dome „na Ringu“ a prináša fanúšikom podrobnejší prehľad jej pôsobenia.

Slovenská operná speváčka Edita Gruberová začala svoju kariéru vo Viedni 7. februára 1970 úlohou Kráľovnej noci. Získala stály angažmán, avšak až do roku 1976 spievala vo Viedni skôr menšie úlohy (Najádu, Barbarinu, Esmeraldu,…) – aj keď Kráľovnú noci si v roku 1973 pod taktovkou Herberta von Karajana zaspievala aj na festivale v Salzburgu. Prelom v jej medzinárodnej kariére nastal až s príchodom novej inscenácie Straussovej Ariadny na Naxe (v pôvodnej inscenácii účinkovala ako Najáda, dokonca päťkrát i ako Zerbinetta). Nová inscenácia a réžia priniesli obrovský úspech, Gruberová ako Zerbinetta pod hudobným vedením Karla Böhma svojim výkonom ešte väčšmi na seba upriamila pozornosť a začali prichádzať pozvania a angažmány z Metropolitnej opery, La Scaly, Covent Garden, Parížskej či Bavorskej opery.

Edita Gruberová sa neraz stretla na pódiu so svojimi krajanmi – Luciou Popp, Gabrielou Beňačkovou, Petrom Dvorským, Sergejom Kopčákom, Daliborom Jenisom, Miroslavom Dvorským, či Štefanom Kocánom.

Jej interpretačné umenie v Rakúsku nezostalo nepovšimnuté a v roku 1980 získala titul ,,Österreichische Kammersängerin“. O osem rokov neskôr sa stala čestnou členkou Viedenskej štátnej opery, ktorá – ako sa vyjadrila v nedávnom rozhovore – je pre ňu stále operným Olympom. Rozhovor s Editou Gruberovou na stránkach mesačníka Viedenskej štátnej opery Prolog si môžete prečítať v aktuálnom čísle od strany 14 TU…

Na tomto javisku sa predstavila v siedmich operách Richarda Straussa, v šiestich tituloch Gaetana Donizettiho a W. A. Mozarta, štyroch ,,verdiovkách“, v troch operách Vinceza Belliniho. Na konte má však aj diela Wagnera, Masseneta, Offenbacha, Rossiniho, Smetanu či Cherubiniho. Dirigovali ich Herbert von Karajan, Christoph von Dohnányi, Seiji Ozawa, Nello Santi, Alberto Zedda a mnohí iní.

Keby sme sa na jej štatistiky pozreli v absolútnych číslach počtov absolvovaných predstavení, dozvieme sa, že Donizettiho si zaspievala 170-krát, Straussa 145-krát, Mozarta 120-krát, Verdiho 79-krát, Belliniho 45-krát, Offenbacha a Rossiniho zhodne po 25-krát.

Pre ľahšiu orientáciu prinášame presnú tabuľku s uvedením všetkých jej operných predstavení vo Viedenskej štátnej opere, aj keď pre úplnosť treba dodať, že okrem nich sa tu vo svojej kariére predstavila aj na štyroch koncertoch (1979, dvakrát 2005, 2012), pričom ju v sobotu 7. februára 2015 čaká pri príležitosti tohto umeleckého jubilea piaty – tento krát samostatný Galakoncert, ktorému sa venujeme v článku TU…

Operné predstavenia Edity Gruberovej vo Viedenskej štátnej opere od roku 1970 k dátumu 31.1.2015.

Tabuľku vytvorila pre Opera Slovakia autorka článku na základe údajov z archívu Viedenskej štátnej opery.

Pozrime sa teda postupne (abecedne) na všetkých 40 titulov, v ktorých Edita Gruberová dostala na scéne Viedenskej štátnej opery priestor:

V lyrickej komédii Richarda Straussa Arabella sa Edita Gruberová v úlohe ,,maskota bálu“ Fiakermilli predstavila počas dvoch sezón (1976-78) celkovo 8 krát, pričom v roku 1976 s v jednej sérii trikrát stretla na pódiu s Luciou Popp, ktorá spievala Zdenku.

video: Edita Gruberová ako Fiakermilli

Ariadna na Naxe priniesla Edite Gurberovej hneď dve spevácke príležitosti – šesťkrát sa predstavila ako Najáda (sezóna 1972/73) a 97 krát!!! ako Zerbinetta, ktorú spievala v neuveriteľnom rozmedzí 36 rokov – od roku 1973 až do roku 2009. K zaujímavostiam patrí, že sa Edita Gruberová ako Najáda stretla na jednom javisku v roku 1973 s vtedy začínajúcou gréckou mezosopranistkou Agnes Baltsou a spolu sa v tejto inscenácii (a v mnohých ďalších) stretali celé desaťročia. Baltsa ako 26 ročná debutovala vo Viedenskej štátnej opere v úlohe Octaviana a krátko nato už spievala Skladateľa v Ariadne. Obe dámy spoločne účinkovali aj pri hosťovaní tejto produkcie v roku 1980 v Japonsku, kde bola Ariadna pod taktovkou Horsta Steina uvedená v Osake a v Bunka Kaikan v Tokiu. V roku 1991 a potom opäť v roku 1996 sa na jednom pódiu v Ariadne stretla Edita Gruberová s Gabrielou Beňačkovou ako Primadonou/Ariadnou. Počas neuveriteľných 97. uvedení, v ktorých Gruberová účinkovala, sa za dirigentským pultom vystriedali Hans Swarovski, Karl Böhm, Peter Schneider, Kirill Petrenko, v roku 2005 aj Friedrich Haider. V ostatných úlohách sa po jej boku vystriedali napr. Eberhard Wächter, Anne Sopie von Otter, Leonie Rysanek, Deborah Voigt, Angelika Kirchschlager. Edita Gruberová spievala Zerbinettu posledný krát 6. decembra 2009, pri okrúhlom – 155. uvedení tejto inscenácie.

video: Ariadna na Naxe, 12. mája 1997, Edita Gruberová ako Zerbinetta

Leo Nucci ako Figaro a Nicolai Ghiaurov ako Basilio spoločne s Editou Gruberovou ako Rosinou spievali v rokoch 1975-86 v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly. Svoj komický talent v ňom predviedla 25-krát.

video: Edita Gruberová ako Rosina z Viedne, 1982

K ďalším titulom Richarda Straussa, v ktorých Edita Gruberová dostala priestor, bolo Capriccio, ktoré bolo uvedené len trikrát a to v roku 1977 počas Dní Richarda Straussa. Spievala v ňom úlohu talianskej speváčky. O päť rokov skôr, v roku 1972, sa štyrikrát predstavila ako jedno z dvoch dievčat v tragédi Daphné.

Čarovná flauta W. A. Mozarta je pre Editu Gruberovú ďalší z titulov ,,rekordmanov“, keďže sa ako Kráľovná noci viedenskému publiku predstavila 69-krát!!! Po prvýkrát – 7. februára 1970 – išlo o jej viedenský debut a účinkovala v nej 14 rokov, až do roku 1980. Aj tu sa niekoľkokrát na scéne stretla s Luciou Popp ako Paminou (1976, 1977, 1979). Inokedy to bola zase Ileana Cotrubas, Eberhard Wächter, Jevgenij Nesterenko, či Mariana Lipovšek. Za dirigentským pultom stál v rokoch 1975-81 najčastejšie Christoph von Dohnányi, či Ralf Weikert.

video: Záznam rakúskej televízie z roku 1971, uskutočnený krátko po debute Edity Gruberovej vo Viedenskej štátnej opere:

V operete Der Zigeunerbaron – čiže Cigánsky barón – autora Johanna Straussa ml., sa Edita Gruberová predstavila raz – v decembri 1975 – keď si v nej zaspievala dcéru bohatého farmára Kálmána Zsupána Arsenu.

Menej známy opus Der Besuch der alten Dame – tragikomédia Gottfrieda von Einem, ktorý ju skomponoval na námet hry švajčiarskeho spisovateľa Friedricha Dürrenmatta, sa vo Viedni premiérovala v roku 1971 a Edita Gruberová sa v úlohe dcéry predstavila celkovo sedemkrát.

Verdiho Don Carlo (v taliančine) mal počas pôsobenia Edity Gruberovej vo Viedni premiéru dvakrát – najprv v réžii Otta Schenka, kde si zaspievala 21-krát Elisabettino páža Tebalda. Filipa II. vtedy spieval napr. Nikolaj Gjaurov, Elisabettu napr. Montserat Caballé (jún 1971) či Katia Ricciarelli (1974). Plácido Domingo sa ako Don Carlo predstavil v roku 1972. V tejto inscenácii potom spievala Edita Gruberová i ,,anjelský hlas“ – celkovo osemkrát. V absolútne dychberúcom obsadení sa však uvádzala premiéra v máji roku 1979 a Edita Gruberová so svojím skutočne anjelským hlasom v ňom nemohla chýbať. Inscenáciu, ktorú nielen dirigoval, ale aj režíroval Herbert von Karajan, by si dnes túžil pozrieť asi každý operný nadšenec: Ruggero Raimondi ako Filippo II., José Carreras ako Don Carlo, Mirella Freni ako Elisabetta, Agnes Baltsa ako Eboli a medzi šiestimi flámskymi vyslancami bol i Sergej Kopčák. V tomto famóznom obsadení odznel Don Carlo vo Viedni  trikrát.

Živú nahrávku z premiéry konanej dňa 6. mája 1979 vydalo vydavateľstvo Orfeo v edícii Wiener Staatsoper Live.
Mozartov Don Giovanni priniesol opäť príležitosť, aby sa dva veľké slovenské hlasy stretli vo Viedni v jednej inscenácii. Gruberová sa v rokoch 1986 – 2005 deväťkrát predstavila ako Donna Anna v réžii Franca Zeffirelliho (bol autorom aj scény a kostýmov). Práve v roku 2005 si v jeden večer po jej boku zaspieval Komtúra vtedy tridsaťdvaročný Štefan Kocán, Giovanniho spieval jeho rovesník poľský barytonista Mariusz Kwiecień, Zerlinu Angelika Kirschlager. Dirigoval Seiji Ozawa.

Norinu v Donizettiho buffe Don Pasquale si Gruberová zaspievala počas dvoch sezón 1977 – 1979 16-krát, pričom inscenácia absolvovala na turné po rakúskych spolkových krajinách, pričo ju uviedli napr. vo Villachu, Linzi, Badgasteine, Gmundene, a pod.

Osemkrát si Hermionu – dcéru krásnej Heleny a jej manžela Menelaa zaspievala Edita Gruberová v rokoch 1970-72 v ďalšej opere Richarda Straussa – Egyptská Helena.

Figarova svadba priniesla príležitosť Edite Gruberovej ešte v jej začiatkoch vo Viedni (1972 – 1975), zaspievala si v nej menšiu úlohu Barbariny – 12-krát.

Svoj komediálny talent uplatnila Edita Gruberová ako bábika Olympia v opere J. Offenbacha Hoffmanove poviedky – spievala ju 12-krát v rokoch 1970 – 1977.

26. januára 1973 sa len raz predstavila Edita Gruberová v Mozartovom Idomeneovi ako jedna z dvoch Kréťaniek. Gruberová sa objavila aj na nahrávke tohoto titulu v hlavnej úlohe s Lucianom Pavarottim, ktorá vznikla vo Viedni a je dodnes považovaná za pravdepodobne najlepšiu nahrávku tejto opery.

Dvakrát účinkovala Edita Gruberová v úlohe Prvej kňažnej v Gluckovej Ifigénii v Tauride – v roku 1972.

Janáčkova Její pastorkyňa sa vo Viedni uvádzala pod svetovo zaužívaným názvom Jenůfa, pričom z Gruberovej prvého predstavenia (spievala ju päťkrát) v úlohe pastiera Jana zo 16. októbra 1972 vyšla nasledujúca nahrávka:

V nesmrteľnom shakespearovskom príbehu milencov z Verony Kapuletovci a Montekovci Vincenza Belliniho sa Edita Gruberová v roku 1985 dvakrát ako Giulietta stretla opäť s Agnes Baltsou, ktorá spievala Romea, dirigoval Alberto Zedda.

Donizettiho Linda di Chamonix premiérovaná vo Viedni 19. októbra 1997 vznikala v koprodukcii Viedenskej štátnej opery a milánskej La Scaly. Edita Gruberová spievala v tejto inscenácii Lindu  17-krát, v novembri 2000 toto predstavenie trikrát vzhliadlo v rámci hosťovania aj publikum v Tokiu. V hudobnom naštudovaní Bruna Campanellu sa popri Edite Gruberovej objavil aj slovenskému publiku známy barytón Thomas Hampson, ktorý v roku 2013 na pozvanie agentúry Kapos koncertoval v Bratislave.

Od premiéry v marci 1978 až do júna 2009 – čiže v rozpätí 33 rokov – spievala Ediga Gruberová Donizettiho Luciu di Lamermoor v rovnomennej opere rekordných 88-ráz!!! Viac ako 20 krát sa s ňou v úlohe Edgarda stretol Peter Dvorský, inokedy zasa José Carreras (úvodné predstavenie sezóny v rokoch 1979, 1980), Franco Bonissoli, Alfredo Kraus (1986), Ramón Vargas (1999). K najsilnejším zostavám patrili tie v novembri 1980, kedy Enrica spieval Leo Nucci, Luciu Edita Gruberová a Edgarda Peter Dvorský, prípadne José Carreras. V sérii 4 predstavení v januári 1997 sa v úlohe Artura zasa predstavil Miro Dvorský a v júni 2003 Dalibor Jenis ako Enrico. Za dirigentským pultom stávali Nello Santi, Alberto Zedda i Friedrich Haider.

Koprodukčnou inscenáciou Viedenskej štátnej opery a opery v Zürichu bolo uvedenie Mozartovej opery Lucio Silla v roku 1991. Všetkých 7 predstavení nieslo podtitul „Hommage à Jean-Pierre Ponelle“. Edita Gruberová tak v úlohe Giunie vzdávala hold francúzskemu opernému režisérovi (1932 – 1988), s ktorým neraz spolupracovala vo Viedni a jeho réžiu dnes môžeme obdivovať vďaka mnohým vydaným DVD:

Massenet: Manon ♦ . Dirigent- Ádám Fischer, Chor und Orchestre der Wiener Staatsoper. Obsadenie: Edita Gruberová, Francisco Araiza, Pierre Thau, Hans Helm. DVD
Mozart: Così fan Tutte ♦. Dirigent – Nikolaus Harnoncourt, Vienna Philharmonic. Obsadenie: Edita Gruberová, Luis Lima, Ferruccio Furlanetto, DVD
Mozart: Die Zauberflöte ♦ Dirigent- James Levine, Chor und Orchestre der Wiener Staatsoper. Obsadenie: Ileana Cotrubas, Edita Gruberová, Peter Schreier, Walter Berry, Martti Talvela. DVD
Verdi: Rigoletto ♦ Dirigent- Riccardo Chailly, Wiener Philharmoniker und Konzertvereinigung Wiener Staatsopernchor. Obsadenie: Luciano Pavarotti, Edita Gruberová, Ferruccio Furlanetto.

V októbri 2010 spievala Edita Gruberová v premiérovom obsadení a opäť pod taktovkou Friedricha Haidera titulnú postavu v ďalšom Donizettiho titule – Lucrezia Borgia. V tejto sérii odspievala náročný part päťkrát, z obsadenia zaujme prítomnosť mladého českého barytonistu Adama Plachetku (tento týždeň debutuje v MET, slovenskému publiku sa predstavil v SND na jeseň 2014).

Vo veľmi bohatom repertoári Edity Gruberovej sa prekvapivo málo objavujú opusy Giacoma Pucciniho. Vo Viedni ju mali možnosť diváci vidieť len v úlohe Kate Pinkerton v Madama Butterfly, bolo to v sezóne 1971/1972 a spievala ju dovedna trikrát.

Manon Julesa Masseneta priniesla Edite Gruberovej postupne dve príležitosti. Najprv v rokoch 1974 – 1975 sa štyrikrát predstavila v menšej úlohe herečky Pousette, aby sa na scénu v rokoch 1983 -1985 pod taktovkou Adama Fischera ako predstaviteľka hlavnej úlohy – nazývanej kvôli svojej obtiažnosti aj „francúzska Isolda“ – Manon Lescaut. Tú stvárnila 9x.

Ďalšou premiérou, ktorej ozdobou bola Edita Gruberová, bola Donizettiho Maria Stuarda, ktorú uvádzala Viedenská štátna opera v dvoch sezónach – 1985/1986 a v jednej sérii v marci 1988. Edita Gruberová si postavu škótskej kráľovnej zaspievala 14-krát.

Verdiho Maškarný bál priniesol Edite Gruberovej v úlohe Oscara príležitosť štyrikrát – v roku 1976. Kráľa Gustava III. si zaspievali Carlo Bergonzi, Franko Bonissoli, Améliu Monstserat Caballé.

Cherubiniho Médea mala svoju premiéru v januári 1972. Opäť sa v nej stretli rodáčky – Lucia Popp ako Glauce – dcéra kráľa Kreona a Edita Gruberová ako jedno z dvoch dievčat (spievala ho šesťkrát v roku 1972) a potom ju viedenské publikum malo možnosť počuť  dvakrát aj v úlohe Glauce.

video: Edita Gruberová a Elina Garanča, Bellini: Norma – Mira, O Norma Si, fino all’ore

V komickej opere Die schweigsame Frau – Mlčanlivá žena – siahol Richard Strauss po smrti svojho dvorného libretistu Huga von Hofmansthala po librete Stefana Zweiga. Manželku Hernyho Morosusa Amintu si Edita Gruberová v rokoch 1978 – 1982 zaspievala deväťkrát.

Opereta Netopier Johanna Straussa ml. priniesla Edite Gruberovej dve príležitosti – najprv si v nej v rokoch 1972, 1973 a 1974 trikrát zahrala Adelinu sestru Idu, aby si potom 31-krát zaspievala samotnú Adelu. Počas celej tejto doby sa popri nej v úlohe Rosalindy objavovala Lucia Popp, v úlohe Princa Orlofskeho zasa Brigitte Fassbänder. Silvestrovské predstavenie v roku 1984 dirigoval Plácido Domingo a hovorenú rolu žalárnika Froscha v ich spoločnosti najčastejšie hrával Otto Schenk.

Belliniho Normu opäť premiérovala Edita Gruberová v hlavnej úlohe – päťkrát sa uvádzala v roku 2005 a šesťkrát v roku 2007 vo veľmi zaujímavom obsadení – José Cura ako Pollione, Dan Paul Dumitrescu ako Oroveso, Elina Garanča ako Adalgisa, Edita Gruberova ako Norma – pod taktovkou Friedricha Haidera.

video: Edita Gruberová a Lucia Popp v Netopierovi v roku 1980

V menej známom titule nemeckého autora Hansa Pfitznera Palestrina sa medzi 40 (!) postavami v úlohe jedného z troch anjelských hlasov v 4 predstaveniach v roku 1975 objavila aj Edita Gruberová.

V opusoch Richarda Wagnera sa Edita Gruberová objavila len dvakrát – najpv ako jedna zo šiestich dievčat v opere Parsifal v rokoch 1972 a 1973. V roku 1975 znel jej hlas 2x v úlohe ,,Stimme des Waldvogels“ v opere Siegfried. Zaujímavosťou je, že obe inscenácie režíroval Herbert von Karajan.

V sezóne 1972/1973 sa Edita Gruberová štyrikrát objavila v obsadení Smetanovej Predanej nevesty v úlohe komediantky Esmeraldy. Opera sa uvádzala v nemeckom jazyku.

V Belliniho Puritánoch excelovala Edita Gruberová už v premiérovom obsadení 2. mája 1994, ktoré dirigoval Plácido Domingo. Elvíru si slovenská diva zaspievala v rokoch 1994 – 2010 celkovo 32-krát, viackrát napr. s Dmitrijom Chvorostovským (vo svete i u nás uvádzaným ako Hvorostovským) či Carlosom Álvarezom v úlohe Sira Riccarda Fortha, v roku 2006 aj pod taktovkou Friedricha Haidera.

video: Edita Gruberová ako Elvíra a Dmitrij Chvorostovskij vo Viedni v roku 1994

Len nedávno malo vo Viedenskej štátnej opere po viac ako 30 rokoch premiéru nové prevedenie Verdiho Rigoletta, v hlavnej úlohe s Piotrom Beczałom ako vojvodom z Mantovy. Informovala o ňom aj Opera Slovakia (TU…) a nezabudli sme pripomenúť, že v premiérovom obsadení v roku 1983 sa ako Gilda osemkrát predstavila práve Edita Gruberová. Partnerov na javisku jej vtedy robili Franco Bonisolli ako vojvoda z Mantovy, Renato Bruson ako Rigoletto, dirigoval Ricardo Mutti.

video: Edita Gruberová spieva Caro Nome vo filmovom spracovaní opery v réžii Jean-Pierra Ponella (1983)

7. decembra 2000 sa vo Viedenskej štátnej opere vôbec po prvý raz uvádzala Donizettiho opera Roberto Devereux a úlohu kráľovnej Elisabetty zverili do rúk Edite Gruberovej. Predstavila sa v nej 30-krát, pričom jej sekundovali napr. Carlos Álvarez či Renato Bruson v úlohe vojvodu z Notinghamu, v titulnej úlohe zasa Ramón Vargas a v roku 2006 i Joseph Calleja, ktorý sa na samostatnom koncerte predstaví slovenskému publiku 16. júna 2015 (agentúra Kapos).

Der Rosenkavalier – Ružový gavalier Richarda Straussa – priniesol Edite Gruberovej opäť dve rôzne postavy, v sezóne 1971/1972 sa šesťkrát predstavila v menšej úlohe modistky – raz spoločne s Luciou Popp ako Sophie, následne v rokoch 1975 – 1977 sa štyrikrát sama predstavila ako krásna Sophie. Poľnú maršálku si s ňou zaspievali napríklad Christa Ludwig (1972) alebo rakúska speváčka českého pôvodu Leonie Rysanek (1975).

Verdiho Traviata mala za účasti Edity Gruberovej vo Viedni premiéru aj 25. decembra 1971, v ktorej v réžii Otta Schenka spievala 12-krát (1971 – 1974) Floru Bervoix a neskôr ešte 23-krát Violettu Valéry (1980 – 1990). V roku 1980 sa po jej boku objavil napríklad José Carreras ako Alfredo Germont, Giorgia Germonta stvárnil Leo Nucci. S Petrom Dvorským ako Alfredom sa spoločne stretli v jednej sérii v októbri 1984 a potom ešte v júni 1986.

video: Edita Gruberová ako Violetta Valéry vo Viedenskej štátnej opere, 1985

Postavu Konstanze v Mozartovom Únose zo Serailu spievala Edita Gruberová dovedna 22-krát, pričom s touto inscenáciou hosťovala v októbri 1980 aj v tokijskej Bunka Kaikan.

Bilancia kráľovnej belcanta a koloratúry na pôde Viedenskej štátnej opery je uchvacujúca. Ktovie, ako by nakoniec vyzerala v spojitosti s jej účinkovaním na ostatných svetových scénach – v londýnskej Covent Garden, Bavorskej štátnej opere, milánskej Scale, Metropolitnej opere, v operách v Paríži a Zürichu. Málokomu sa podarí udržať sa na jednej z našpičkovejších scén sveta – vo Viedenskej štátnej opere – v špičkovej forme nepretržite celých 45 rokov.

Pripravila: Natália Dadíková

zdroj: archív Viedenskej štátnej opery