Prostredníctvom priameho prenosu koncertu Slovenskej filharmónie bez prítomnosti divákov (23. 4. 2021) a následne aj jeho záznamu na stream.filharmonia.sk, si mohli poslucháči vypočuť ďalší z koncertov neúnavného, aj v čase pandémie umelecky tvoriaceho orchestra Slovenskej filharmónie (v archíve SF je množstvo záznamov ďalších koncertov všetkých telies našej prvoradej hudobnej inštitúcie). Tentokrát koncert zaznel pod taktovkou šéfdirigenta Daniela Raiskina a na klavíri sa predstavila Jordana Palovičová.
V programovej ponuke bola ucelená „slovanská“ dramaturgia, zostavená z orchestrálnych diel českého romantika Antonína Dvořáka, slovenského „národného“ skladateľa Jána Cikkera a z mladistvej symfonickej tvorby ruského romantického skladateľa Alexandra Glazunova.
Opusom s charakterom 9-minútovej koncertnej predohry bol Dvořákov Môj domov, koncertná predohra, op. 62. Túto brilantnú skladbu napísal Antonín Dvořák (1841 – 1904) ako zrelý a uznávaný skladateľ na požiadanie pražského Prozatímního divadla v roku 1882. Predohra vznikla ako súčasť scénickej hudby k vlasteneckej hre Františka Ferdinanda Šamberka s názvom Josef Kajetán Tyl. Obsah hudby vychádza z výraznej témy českej národnej hymny, ktorej text – ako je známe – napísal do hry „Fidlovačka“ Josef Kajetán Tyl.
Dvořákova predohra je hudobnou poctou českému národovcovi i národnej hymne, ktorej materiál Dvořák cituje a variuje. I kvôli vyslovene národnému hudobnému charakteru predohry je zrejmé, prečo Dvořák toto dielo dirigoval aj v Amerike, kde ho spolu s Ôsmou symfóniou a tromi Slovanskými tancami uviedol v rámci Českého dňa na Svetovej výstave v Chicagu r. 1893.
S českou hudbou bol kompozičným štúdiom u Vítězslava Nováka v Prahe spätý Ján Cikker (1911 – 1989). Jeho hudba k prvému slovenskému klavírnemu koncertnému dielu – Concertinu, op. 20 je však výrazne slovenská: motívmi, náladou, tanečnými rytmami, pohyblivosťou, živosťou diela, jeho jasom, k čomu sa pripájajú nároky na virtuozitu sólistu a bohatosť orchestrálneho spracovania. V partitúre cítiť kompozičný profesionálny základ Novákovej školy, ale už aj osobitosť mladého autora, najmä jeho slovenskú melodickú invenciu, temperament a tiež lyrickosť.
Ján Cikker bol výborný klavirista, a tak požiadavky na sólistu vložil do Concertina pre klavír a orchester v maximálnej miere sólového virtuóza. V diele sú však kontrastne zakomponované aj jemné náladové obrazy a paralelné farby Cikkerovej hudobnej inštrumentácie, rytmická pregnancia vyvážená hudobnou poéziou, znejúcou občas v priam akvarelových farbách.
Ján Cikker o Concertine napísal: „Touto skladbou som zachraňoval mladosť svojho srdca pred životom: prijmite ju tou istou detsky úprimnou a čistou radosťou, akou som ja na nej pracoval“.
Jordana Palovičová, ktorá sa zanietene venuje šíreniu umeleckého odkazu nášho národného umelca, za čo jej v roku 2016 udelili Cenu Jána Cikkera, patrí do strednej generácie našich vynikajúcich klaviristov. Nie raz na koncertnom pódiu Slovenskej filharmónie uchvátila šírkou a nárokmi svojho repertoáru, umeleckými kvalitami, hodnými európskych parametrov.
I tentokrát zahrala Cikkerovo Concertino – náročné na akordické pasáže mužného charakteru i virtuózne behy, ozdoby, najmä však na celkový temperament, mladistvú živosť a priam slovenský tanečný charakter, obohatený chvíľkami poeticko-ľúbostných obrazov – virtuózne a strhujúco. Približne 20-minútová skladba sa stala sólisticko-orchestrálnou „korunkou“ koncertu.
Ale bolo to nielen pre výkon sólistky (možno si mnohí ešte pamätajú na jej otca, Ivana Paloviča, rovnako oddaného interpreta – klaviristu pôvodnej slovenskej hudby), ale aj pre strhujúce podanie diela Slovenskou filharmóniou. Tá sa pod vedením šéfdirigenta Daniela Raiskina stotožnila s charakterom, vnútornou energiou, nástrojovou pestrosťou a celkovými nárokmi Concertina svojou interpretačnou dokonalosťou. V Cikkerovi SF podčiarkla svoj hudobný autograf: bohatosťou farieb všetkých nástrojových skupín, ohnivosťou podania a interpretačnou vybrúsenosťou.
Pocta patrí pritom zvlášť šéfdirigentovi SF Danielovi Raiskinovi, ktorý koreňmi vrastený do slovanskej hudby precízne vystihol podstatné znaky hudby slovenskej – a v nej dielo mladého Cikkera, ktorého 110. výročie narodenia (*1911) si tohto roku pripomíname. S klaviristkou si dirigent a orchester navyše ideálne porozumeli.
Symfónia č. 1 E Dur ,,Slovanská“, op. 5 od Alexandra Glazunova (1865 – 1936) zavŕšila Slovenská filharmónia „slovanský večer“. Dielo iba 16-ročného autora, rozvíjateľa hudobných ideí Mocnej hŕstky, neskôr však ovplyvneného estetikou romantických skladateľov (Čajkovskij, Liszt, Wagner), bolo ukážkou z bohatého kompozičného odkazu tohto velikána ruskej hudby (napísal 8 symfónií, symfonické básne, poémy, fantázie, veľké sólové koncerty, 7 sláčikových kvartet, balet Rajmonda a i.), v závere žijúceho v Paríži.
Štyri časti Glazunovovej mladistvej Symfónie č. 1 E dur „Slovanskej“, napísal autor v klasickom štýle a poradí častí (Allegro – Scherzo – Allegro – Adagio – Finale – Allegro). Symfónia zaznela prvýkrát pod taktovkou Milija Balakireva v roku 1882 v Petrohrade. Zožala úspech, najmä keď sa na pódium prišiel pokloniť chlapec v školskej uniforme! Skladbu inšpirovanú slovanskými motívmi a prírodnými dojmami, ktoré Glazunov načerpal počas letných mesiacov v litovskom letovisku Druskininkai, dirigoval o dva roky neskôr vtedy už svetoznámy Franz Liszt na koncerte vo Weimare.
Približne polhodinová symfónia vygradovala svojím pátosom a romantizmom celkový dojem z koncertu troch slovanských autorov. Glazunovova skladba upútala jednak veľkolepým nástupom úvodnej časti, lyrikou adagiových úsekov, vystriedaných tanečnými obrazmi s evidentne ruskou inšpiráciou. Z odkazu veľkého ruského symfonika sa azda v budúcnosti zoznámime v Redute aj s niektorým z vrcholných opusov Glazunova.
Prečítajte si tiež:
Daniel Raiskin: Nikdy nezistíte, aká vlastne hudba je, ak ju neuvediete v najlepšej možnej kvalite
Daniel Raiskin na čele Slovenskej filharmónie nás každopádne nalákal na bohatý odkaz jedného z menej uvádzaných géniov ruskej hudby z prelomu 19. a 20. storočia. Bol to jeho ôsmy koncert so SF (od septembra m. r.). Okrem toho realizoval s orchestrom nahrávku CD z orchestrálnej tvorby J. L. Bellu (prvú časť, pokračovanie sa plánuje).
Nedá mi nespomenúť a oceniť kultúrnu misiu, ktorú plní Slovenská filharmónia systematicky aj v náročných časoch pandémie. Nielen pokračovaním koncertnej činnosti svojich telies, ale aj pravidelným obohacovaním a sprístupňovaním svojho video archívu. V celkovo rezignovanom kultúrnom prostredí našich umeleckých inštitúcií (česť udalostiam a výnimkám…) to treba zvlášť pripomenúť.
Autor: Terézia Ursínyová
písané z online prenosu 23. 4. 2021 na stream.filharmonia.sk
(záznam koncertu je k dispozícii online TU…)
Dvořák / Cikker / Glazunov
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
23. 4. 2021, koncert bez prítomnosti divákov odvysielaný online
Slovenská filharmónia
Daniel Raiskin, dirigent
Jordana Palovičová, klavír
A. Dvořák: Môj domov, koncertná predohra, op. 62
J. Cikker: Concertino pre klavír a orchester, op. 20
A. Glazunov: Symfónia č. 1 E Dur Slovanská, op. 5
www.filharmonia.sk | stream.filharmonia.sk
Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.