Slovenská filharmónia a muška iba zlatá – „Palingenia“ od Ľubice Čekovskej

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Zaužívalo sa hovoriť, že šťastie je „muška iba zlatá“. S „muškou“, pomenovanou botanicky „Palingenia“, sa predstavila na dvojici koncertov Slovenskej filharmónie cyklu A/B slovenská skladateľka Ľubica Čekovská (19. a 20. apríla 2018). Novú slovenskú skladbu naštudoval s naším orchestrom šéfdirigent Slovenskej filharmónie James Judd. Skladbu pre symfonický orchester skomponovala skladateľka síce na objednávku Essenskej filharmónie, kde zaznela v premiére už roku 2015, ale uvedenie v abonentnom cykle SF bola slovenská premiéra skladby. Znela symbolických 24 minút – symbolicky, ako trvá 24 hodín život Palingenie.

Ľubica Čekovská na okraj skladby povedala: Palingenia (podenka) je hudobný príbeh nenápadného hmyzu, žijúceho 24 hodín na brehu Dunaja. Ráno sa prebúdza, svoj život prežíva ako súvislý nádherný tanec v kŕdli s ostatnými podenkami a ku koncu dňa biele telíčka upadajú v tvare veľkého bieleho kvetu na hladinu Dunaja a miznú v kolobehu striedania života a smrti.”

V Ottovom náučnom slovníku sa zasa dočítame, že v Európe žije jeden druh Palingeniay – „longicauda“. Je to najväčšia európska podenka, ktorej telíčko je 23 – 29 mm. Jej krídla sú žlto-šedé, hruď žltá s pozdĺžnymi prúžkami. Tento európsky druh sa vyskytuje v prírode v obrovskom množstve zvlášť v júni – okolo sv. Jána. V okolí rieky Tisa ju nazývajú „kvet Tisy“. Skladateľka do názvu podenky nebodaj zašifrovala povestnú „mušku zlatú“ – t. j. ľudské šťastie, ktorého krásu a vzácnosť si často uvedomíme až vtedy, keď ho niet…

Koncert Slovenskej filharmónie, 2018,
Ľubica Čekovská, Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš

Tak či onak, skladba Ľubice Čekovskej opäť dokázala, že táto naša skladateľka je nielen obdivuhodná žena, ktorá si vie budovať svoje životné šťastie, ľudský a osobnostný pôvab i šarm, ale najmä je to všestranná umelkyňa. Iba deň pred premiérou v Slovenskej filharmónii (18. 4. 2018) vystúpila vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu ako pohotová klaviristka, sprevádzajúca svojho (rovnako všestranného) brata Mariána Čekovského pri speve tanečnej piesne – na koncerte jubilujúceho kompozičného nestora, 90-ročného Pavla Zelenaya… O umení skladateľky a pianistky viacerých žánrov by sa dalo povedať veľa pochvalného. No väčšine hudobného publika stále rezonuje najmä ako autorka úspešnej opery Dorian Gray (na námet slávneho románu Oscara Wilda – „Portrét Doriana Graya“. Opera mala premiéru v SND r. 2013).

Vrátim sa však ku skladbe Palingenia (recenzujem koncert z 20. 4. 2018). Možno ju chápať všeobecne – ako symfonickú skladbu, ktorá je premysleným dielom, s využitím všetkých nástrojových skupín a farieb, s dynamickým, pritom vyváženým vlnením napätia a uvoľnenia hudobného prúdu, s premyslene vystavanou formou, ktorá má svoj vrchol uprostred skladby – aby postupne zhasínala, neustále sa však vzpínajúc k životu, až (s poslednými tónmi) vyčerpane „padne“ na hladinu smrti. Možno by „Palingenii“ svedčal aj prívlastok symfonická báseň či hudobný obraz – pre hudobno-magickú obraznosť – a v podtexte filozofický odkaz o ľudskej existencii a jej okamihoch šťastia… Ľubica Čekovská tak „čujných“ poslucháčov viedla nielen zamysleniu sa nad bytím podenky – ale aj existenciou šťastia v ľudskom živote. Za jej hudbu i odkaz patrí vďaka.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2018,
James Judd, Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš

Slovenská filharmónia Čekovskej skladbu predviedla – pod taktovkou šéfdirigenta Jamesa Judda s oddanosťou a pochopením kompozičných obrazov, majstrovstva inštrumentácie a dynamických vlnení. Skladba vyznela väčšinou vo zvukovej jemnosti až krehkosti. Osobitosť a členenie dodávali dielu najmä výrazné pizzicatove úseky strunových nástrojov (a ich farebných skupín), stručné, ba prudko znejúce repetičné motívy, tvorené ráznym ťahmi sláčikov. Kontrapunktom v hudobnom celku boli mäkké, občas i prierazné farby drevených a plechových nástrojov a celá farebná škála bicích. Po prvom počutí je ich síce ťažko odhaliť všetky, no výrazne zazneli jemne rozvibrované tympany, malé bubienky, vibrafón, činely, triangel, zvony – všetko v neobyčajne filigránskom kontraste s celkom.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2018,
Ľubica Čekovská, James Judd, Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš

Hneď po zvukovo vypracovanej skladbe Ľubice Čekovskej zaznela nečakane symfónia. Hoci býva obyčajne umiestnená na záver koncertov, tu mala obsahovú nadväznosť na predchádzajúcu skladbu: v Beethovenovom prekonaní záľuby v osudovosti a bojovom odhodlaní a hľadaní radosti i šťastia. V Beethovenovej 8. symfónii F dur, op. 93 – napriek zložitým osobným i vonkajším okolnostiam života – totiž znie hudba, v ktorej niet takmer žiadnej tragiky. Táto rozsahom „malá“ symfónia (iba 26 minút), bola napísaná s radostnou náladou a priam klasicky priezračnou formou. V 1. časti vychádza Beethoven z ländlerovej ľudovosti (Allegro vivace); v 2. časti zo žartovného scherzanda (Allegretto); v 3. časti pretvoril Menuet z dvorského tanca na haydnovský typ hudby – a v záverečnom Finale 4. časti (Allegro vivace) rozpútal svoj temperament v radostnom charaktere hudby. Žiaľ, nič z ľahkosti hudby, resp. jej úsekov sme v podaní Slovenskej filharmónie nepočuli. James Judd symfóniu predviedol s naplno znejúcim orchestrom, svojimi veľkými vonkajšími gestami, no orchester najmä v 1. časti nie vždy presne nasadzoval témy a motívy. Celkovo neznela hudba ľahko, od začiatku po záver nasadená vo forte fortissimo – akoby Beethoven inú dynamiku nepoznal. Ohlušujúci charakter diela potvrdil Juddovu záľubu v preexponovanom zvuku a tempe (čo predviedol aj na koncerte Slovenskej filharmónie 12. a 13. apríla 2018 v Schubertovej Omši č. 5 As dur, D 678).

Záver dobrý – všetko dobré. Rachmaninovov Koncert pre klavír a orchester č. 1 fis mol, op. 1 mal vynikajúceho sólistu: anglického klaviristu Stephena Hougha. Ten bezproblémovo splnil všetky technické nároky mladého, nespútaného Rachmaninova, ktorý sám bol virtuózom klavíra. Najmä veľká kadencia v 1. časti koncertu bola ukážkou brilantného, pritom umelecky absolútneho muzikantského výkonu. Písať v tomto prípade o akordickej bezúhonnosti, údernej a výrazovej sile umelca a jeho rúk, či logike vo výstavbe dynamicky premenlivej hudby, prípadne o úžasných farbách, ktoré klavirista vyčaril v melodicky krásnych úsekoch diela, by bolo iba zmnožovaním chvály. Tú predstavuje už umelecký životopis umelca a jeho svetové renomé. Slovenská filharmónia bola disciplinovaným, inšpirovaný a rovnocenným orchestrálnym partnerom majstra.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2018,
Stephen Hough, James Judd, Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš

Koncert Slovenskej filharmónie, 2018,
James Judd, Stephen Hough, Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš

Čo dokáže umelec veľkosti Stephena Hougha, boli dva prídavky: po virtuóznej hudbe ruského autora zazneli dve éterické drobnosti: známe Chopinovo Nocturno Es dur, zahraté v majstrovskom odhalení všetkých detailov – a nadšenému publiku darovaná ďalšia poetická skladba: Svit luny (Clair de Lune) – 3. časť z Debussyho výsostne impresionistickej Suite bergamasque. Poslucháč sa priam bál dýchať, aby nenarušil vlasový, pianissimovo málokedy počutý zvuk tónov, aké v Debussyho Svite luny vylúdil anglický klavirista na filharmonickom Steinwayi.

Aj táto chvíľa koncertu bola „muška iba zlatá“.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertu 20. 4. 2018

Čekovská Rachmaninov Beethoven
Slovenská filharmónia
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
19. a 20. apríla 2018

Slovenská filharmónia
James Judd, dirigent
Stephen Hough, klavír

Ľubica Čekovská: Palingenia (slovenská premiéra)
Ludwig van Beethoven: Symfónia č. 8 F dur, op. 93
Sergej Rachmaninov: Koncert pre klavír a orchester č. 1 fis mol, op. 1

www.filharmonia.sk


 

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár