Dnes je: sobota, 22. 9. 2018, meniny má: Matúš, zajtra: Móric

Slovenská filharmónia nezamrzla

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Hoci počasie koncom minulého týždňa vyvrcholilo nevšednou zimou, početných návštevníkov cyklu koncertov s názvom „Hudba troch storočí“ to neodradilo (píšem o koncerte 1. marca 2018). Prišli si vypočuť nie hudbu z troch storočí, ale len jedného – romantického, a to pod taktovkou šéfdirigenta Opery SND a stáleho hosťujúceho dirigenta Slovenskej filharmónie Rastislava Štúra.

Na úvod zaznela novodobá premiéra koncertnej árie „Jaroslav a Laura“ od slovenského skladateľa Jána Levoslava Bellu (1843 1936). Je to vlastne operný fragment na text českého buditeľa Václava Poka Poděbradského, ktorý bol v kontakte aj so slovenskými národnými buditeľmi. Prečo si Bella vybral práve tento staromilský text, napísaný vo veršovanej češtine, pripomínajúcej Kollárovu Slávy dcéru, môžeme len tušiť: autor textu istý čas pôsobil v Banskej Bystrici, kde zanechal svoje intelektuálne stopy. O niečo neskôr tu pôsobil aj Ján Levoslav Bella. Stopy obrodeneckej, navyše slovanofilskej idey zapôsobili na umelecky a osobnostne sa hľadajúceho J. L. Bellu a to smerom k zamýšľanej národnej opere. V danom prípade však z nej zostal len fragment: koncertná tenorová ária Jaroslava s orchestrom. Tá má skôr heroický, než ľúbostný charakter.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2018,
Ľudovít Ludha, Rastislav Štúr, Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš

Prehľadnú hudbu interpretačne hravo zvládla nielen Slovenská filharmónia, ale aj náš popredný dramaticko-lyrický (tu viac dramatický) tenorista Ľudovít Ludha. Okrem objavnosti a tým aj novodobej premiére fragmentu (bola niekedy aj nejaká pôvodná premiéra?  to sa nedozvedáme), prvé číslo koncertu zanechalo iba matný obraz o mladom diele Jána Levoslava Bellu. Neprinieslo ani zvláštny umelecký zážitok. Obdivovali sme však suverenitu v interpretácii priehľadnej orchestrálnej partitúry a vokálne bezproblémový, dramaticky vypätý, textovo (občas) i zrozumiteľný spev dielu oddaného Ľudovíta Ludhu.

Viac romantického vzruchu sa očakávalo od propagovaného, u nás ešte neznámeho rusko-amerického huslistu Michaila Ovrutskeho, ktorý uviedol za sebou až dve náročné husľové diela: Poému pre husle a orchester, op. 25 od francúzskeho skladateľa Ernesta Chaussona (1855 1899) a Koncert pre husle a orchester č. 5 a mol Grétry, op. 37 od francúzsko-belgického skladateľa Henriho Vieuxtempsa (1820  1881). Hoci ani jeden autor nemal nejaké nedožité jubileum (čo tiež býva dôvodom na zaradenie diela), dramaturgia v tomto prípade vyhovela asi ponuke virtuóza. Ten sa mohol v oboch skladbách prezentovať ako brilantný virtuóz a umelec s dušou hudobného básnika.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2018,
Mikhail Ovrutsky, Rastislav Štúr, Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš

Michail Ovrutsky je síce rodákom z Moskvy, ale ako 11-ročný sa s rodinou presťahoval do USA. Je nositeľom viacerých ocenení zo svetových interpretačných súťaží, pričom dominantné je laureátstvo z prestížnej Súťaže kráľovnej Alžbety v Bruseli (r. 2005). Je to umelec strednej generácie, ktorý hrá na husliach, zostrojených Giofredom Cappom v Turíne približne v r. 1700. Ich nosný, pritom lahodný zvuk bol základom prvého i posledného dojmu z hudby, ktorá sa niesla z pódia. Michail Ovrutsky je étericky pôsobiaci sólista, ktorý navyše prezentuje ležérnu líniu oblečenia, takže sa zdalo, že na koncertné pódium Reduty prišiel priamo zo skúšobne – v košeli s vyhrnutými rukávmi. To bol však vonkajší dojem. Podstatným bola jeho hra, ktorá znela najintímnejšími tónmi, pričom v kadenčných častiach ju umelec zdobil brilantnými, rýchlo „sypanými“ ozdobami a celok zasa bezproblémovou viachlasou hrou. Éterické pianissima v jeho hre boli dominantou celkovo virtuózneho hry huslistu. Ten akoby unikal i pred potleskom a uznaním publika.

Ak v skladbách Chaussona a Viextempsa prejavila Slovenská filharmónia s dirigentom Rastislavom Štúrom prispôsobivosť k sólistovej jemnej hre a hrala s romantickou noblesou, prislúchajúcou francúzskej hudbe 19. storočia, Čajkovskij bol skúška ohňom najmä pre Rastislava Štúra. Veď Slovenská filharmónia hrala toto dielo veľakrát s rôznymi dirigentskými osobnosťami, ktoré do neho vnášali svoje interpretačné zvláštnosti. Predposledná Čajkovského Symfónia č. 5 e mol, op. 64 prináša veľa pátosu, búrok, drámy, salónnej lyriky i zdôraznenia ruskej ľudovej melodiky. Neustále zdôrazňovanie ľudskej a kompozičnej „psychohygieny“ v Čajkovského tvorbe, je nadbytočným vnášaním „atraktívnosti“ do jeho symfónií. Najmä tri posledné Čajkovského symfónie počúvame vždy nanovo s hlbokým umeleckým dojmom a ľudským rozochvením. Zdvihy a pády vážne ladenej hlavnej témy 1. časti, s krásnym pianissimom klarinetového sóla, striedajúceho sa s fagotom, lyrické nálady hudby v sláčikových skupinách – to všetko ústi k majestátnemu a triumfálnemu Maestosu 4. časti. Je to oslobodenie – nielen od ťažoby, ale aj variačnej mnohosti a kompozičného majstrovstva tejto symfónie.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2018,
Rastislav Štúr, Mikhail Ovrutsky, Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš

Rastislav Štúr pochopil dielo svojimi vybrúsenými dirigentskými pokynmi celkovo triezvejšie, tempovo prudšie a bez nadmerného sentimentu, no s patričným zvukovým rozmachom a entuziazmom v hre Slovenskej filharmónie. Tá hrala profesionálne zohrato, navyše so slovanskou citovosťou. Sú diela, ktorých hĺbky a tajomstvá sa odokrývajú celý život. Sem patrí aj Čajkovského Piata. Rastislav Štúr sa jej hudobného obsahu a interpretačnej zložitosti zhostil kvalitne dokonalou prípravou a ambíciou, dokázať, že je čoraz zaujímavejšou osobnosťou nielen v operných inscenáciách, ale aj ako orchestrálny dirigent veľkých opusov. Neznamená to, že druhýkrát nebude Čajkovského náročné dielo v jeho koncepcii ešte hlbšie. Napokon človek celoživotne dozrieva.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertu 1. 3. 2018

Bella Chausson Vieuxtemps Čajkovskij
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
1. a 2. marca 2018

Slovenská filharmónia
Rastislav Štúr – dirigent
Ľudovít Ludha – tenor
Mikhail Ovrutsky – husle

program koncertu

Ján Levoslav Bella: Jaroslav a Laura, koncertná ária
Ernest Chausson: Poéma pre husle a orchester, op. 25
Henri Vieuxtemps: Koncert pre husle a orchester č. 5 a mol Grétry, op. 37
Piotr Iľjič Čajkovskij: Symfónia č. 5 e mol, op. 64

www.filharmonia.sk


Ak vás tento článok zaujal a chceli by ste byť informovaní o novinkách na webe Opera Slovakia, prihláste sa na odber pravidelného týždenného newslettera.

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár