Slovenská filharmónia s Charlesom Olivierim-Munroe a Máriou Porubčinovou

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Slovenská filharmónia je jednou z kultúrnych a umeleckých inštitúcií, na ktoré platí slogan kampane Rádia Devín Umenie a kultúra žijú. V piatok 5. marca 2021 ponúkla online stream orchestrálneho koncertu takmer podľa pôvodného plánu. Dirigoval na Slovensku dobre etablovaný Kanaďan Charles Olivieri-Munroe a sólisticky sa prezentovala slovenská sopranistka Mária Porubčinová.

Z pôvodného programu prišlo k zmene v sólovej skladbe, namiesto skladby Gustava Mahlera (Päť piesní na slová Friedricha Rückerta) odznelo Päť básní Mathildy Wesendonckovej pre soprán a orchester Richarda Wagnera, známe ako Wesendonckove piesne. Program orámovali menej hrávané skladby českých majstrov – dojímavé Sláčikové kvarteto č. 1 e-mol Z môjho života v orchestrálnej verzii amerického skladateľa Georgea Szella od Bedřicha Smetanu a symfonická báseň Bohatierska pieseň, op. 111 Antonína Dvořáka.

Charles Olivieri-Munroe, Slovenská filharmónia, 2021, screen z prenosu: OS

Takýto výber, hlavne pokiaľ ide o českú provenienciu autorov, od Kanaďana, rodáka z Malty, natrvalo udomácneného v stredoeurópskom priestore, neprekvapuje. Jeho vzťah k českej hudbe je veľmi silný, rád žije v týchto končinách Európy. V roku 2015 sa Charles Olivieri-Munroe stal umeleckým riaditeľom a šéfdirigentom Krakovskej filharmónie, pričom je to v poradí už štvrté teleso v tomto priestore – po dvoch českých a jednom slovenskom, je teda umeleckým riaditeľom a dirigentom poľského orchestra. Verím, že nie iba geografickej blízkosti vďačíme za to, že je častým hosťom v Slovenskej filharmónii. Pre nás je však výhodou, že ani v čase pandémie to nemá k nám tak ďaleko ako domov za oceán.

Sláčikové kvarteto č. 1 e-mol „Z môjho života“ Bedřicha Smetanu je aj pre skúsených komorných hráčov náročným orieškom, pretože má priam symfonickú faktúru. Americký, pôvodne maďarský dirigent a skladateľ George Szell, ktorý mal silný vzťah k českej hudbe, zvýraznil špecifikum autobiografického diela českého majstra inštrumentáciou pre orchester. Urobil tak pre Clevelandský orchester, ktorého bol šéfom a odvtedy sa dielo hráva aj v orchestrálnej verzii.

Slovenská filharmónia, 2021, screen z prenosu: OS

V skladbe je silné prepojenie s ľudovou hudbou, znie polka, je melodicky krásna a hĺbavá. A je v nej stelesnený Smetanov osud. Skladateľ ju skomponoval v roku 1876 ako 52-ročný, o osem rokov neskôr zomrel. Nie je bezvýznamné, že pri premiére v roku 1978 hral violový part 37-ročný Antonín Dvořák.

Z pamätí Smetanu sa dozvedáme, že autora prenasledoval nepríjemný vysoký tón, ktorý mu znel v ušiach. Ako pred ním Beethoven, musel aj Smetana prežiť časť života bez možnosti počuť svoje diela pri tvorbe a ich prezentácii. Z môjho života reflektuje skladateľovu veselú mladosť, defilujú obrázky z prírody, ale skladba sa zahmlieva aj kvôli strate autorovej prvej manželky a aj keď v nej napriek všetkému zaznieva veľa chlácholivej krásy, záver naznačuje, aké bolo jeho utrpenie veľké. Dielo končí absolútnou rezignáciou, v tichu a bôľne.

Slovenská filharmónia sa oddala romantizmu a českej spevnosti. Českú hudbu má náš orchester v krvi a disponuje dobrými orchestrálnymi hráčmi i sólistami, ktorým aj takáto dramaturgia robí radosť. Vďaka detailným záberom na nich, ktoré v hľadisku Slovenskej filharmónie nie je možné docieliť, sa s nimi zoznamujeme, hoci iba vo virtuálnom svete. Počas koncertu som si všimla kvalitnú profesionálnu prácu niekoľkých z nich – Boris Bohó (koncertný majster a vedúci skupiny violončiel), Martin Ruman (vedúci skupiny viol) či Matúš Veľas (prvý hobojista aj vedúci skupiny).

Charles Olivieri-Munroe, Slovenská filharmónia, 2021, screen z prenosu: OS

Richard Wagner má v stredoeurópskom prostredí svoje opodstatnenie. Je súčasťou tejto kultúry a aj napriek špecifickým podmienkam, ktoré si uvedenie jeho diel vyžaduje, mali by byť v programovej ponuke výraznejšie zastúpené najmä opery. Je pozitívne, že sa dostáva na koncertné pódium v bratislavskej Redute (nedávno dokonca koncertná verzia 1. dejstva opery Valkýra z tetralógie Prsteň Niebelungov v senzačnej interpretácii Juraja Valčuhu), čo je istou náplasťou za manká Opery Slovenského národného divadla, ktorá ostáva Wagnerovi veľa dlžná.

V tomto kontexte ma potešil výber Piatich básní Mathildy Wesendonckovej pre soprán a orchester – ľúbostných piesní, ktoré skladateľ skomponoval počas svojho pobytu u priateľov Otta a Mathildy Wesendonckových v Zürichu (1857), keď sa ako revolucionár niekoľko rokov u nich skrýval pred vrchnosťou. Tam sa začal príbeh lásky medzi Wagnerom a Mathildou, ktorý poznačil Wagnerov život a tvorbu zásadným spôsobom.

Mária Porubčinová, Slovenská filharmónia, 2021, screen z prenosu: OS

Bolo to v čase prípravy opery Tristan a Izolda, ktorá je kľúčovým prelomovým dielom hudobnej histórie z hľadiska harmónie. Pôvodné piesne pre ženský hlas a klavír zinštrumentoval pre orchester Felix Mottl, pieseň Träume (Sny) zinštrumentoval sám Wagner. Z piatich básni Mathildy Wesendonckovej sú Im Treibhaus (V skleníku) a Träume (Sny) priamo spojené s operou Tristan a Izolda. Fascinuje ich harmónia, extatické úseky napätia a nekonečné melódie piesní.

Mária Porubčinová sa naposledy zjavila v role Aidy na scéne Slovenského národného divadla. Príležitosť dostala predtým aj v cykle Veľké slovenské hlasy v Redute, kde spievala v spoločnosti basistu Štefana Kocána (2015, produkcia agentúra Kapos, pozn. red.). Je o.i. laureátkou prestížnej Medzinárodnej speváckej súťaže Hans Gabor Belvedere, ale aj Competizione dell’Opera v Drážďanoch.

Porubčinová je v štádiu, kedy bol tento výber diela správne načasovaný. Disponuje vynikajúcou technikou, má krásne legáta, čisté výšky, dobre jej rozumieť, jej prejav je výrazovo sugestívny. Hlas jej dozrieva, je mlado-dramatický, nosný a farebne príjemne zaoblený. Ani si netrúfam odhadnúť, akou by bola Izoldou. V orchestri, citlivo riadenom Olivierim-Munroe, mala veľkú oporu a profesionálneho partnera. Obdivovala som, s akou gráciou viedla dialóg, ako krásne vyznieval príznačný motív, objavujúci sa neskôr v Tristanovi. Vyspievala príbeh o nekonečnej túžbe a láske krásnym hlasom a vrúcnym prejavom.

Mária Porubčinová, Charles Olivieri-Munroe, Slovenská filharmónia, 2021, screen z prenosu: OS

Odporúčam čitateľom, aby sa k dielu vrátili s textom v ruke (resp. aspoň tí, ktorí vedia precítiť alebo vytušiť nemecký text). Sama tak robím vždy, keď počúvam piesne, či inú vokálno-inštrumentálnu hudbu. A vďaka Slovenskej filharmónii a precíznej dramaturgickej práci sme si zvykli mať k dispozícii texty. Škoda, že to tentokrát tak nebolo (aspoň v origináli, pravdepodobne prístupnom väčšine publika). Chápem však, že mimoriadna situácia nedovoľuje zabezpečiť predošlý štandard.

Druhá polovica koncertu (tentokrát bez prestávky?) patrila symfonickej básni Bohatierska pieseň, op. 111 Antonína Dvořáka. Je to dielo zrelého majstra, ktoré s veľkým úspechom premiérovali Viedenskí filharmonici v roku 1898. Ich riaditeľ a dirigent Gustav Mahler sa vyjadril, že ho dielo nadchlo. A ono je naozaj krásne, dvořákovsky spevavé, svieže, má ťah, vnútornú gradáciu a dynamiku.

Charles Olivieri-Munroe, Slovenská filharmónia, 2021, screen z prenosu: OS

Slovenská filharmónia sa ho pod taktovkou Charlesa Olivieriho-Munroe ujala so všetkou zodpovednosťou, filharmonici excelovali. Tie dychy, tak kľúčové pre české muzicírovanie, sa prepletali, predbiehali, súťažili. Vyzneli nuansy, jemnôstky a vyžarovala dobrá energia. Bola to nádherná interpretácia (skvelý prvý klarinetista Jozef Eliáš).

Autor: Viera Polakovičová

písané z online prenosu 5. 3. 2021 na stream.filharmonia.sk
(záznam koncertu je k dispozícii online TU…)
pozn: fotografie v recenzii sú screeny vytvorené OS zo záznamu (SF koncert fotograficky nedokumentovala)

SMETANA / WAGNER / DVOŘÁK
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
5. 3. 2021, koncert bez prítomnosti divákov odvysielaný online

Slovenská filharmónia
Charles Olivieri-Munroe, dirigent
Mária Porubčinová, soprán

B. Smetana (upr. George Szell): Sláčikové kvarteto č. 1 e mol „Z môjho života“
R. Wagner (upr. Felix Mottl): Päť básní Mathildy Wesendonckovej pre soprán a orchester
Der Engel (Anjel)
Stehe still (Zastaň)
Im Treibhaus (V skleníku)
Schmerzen (Bolesti)
Träume (Sny)
A. Dvořák: Bohatierska pieseň, symfonická báseň, op. 111

www.filharmonia.sk | stream.filharmonia.sk

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Viera Polakovičová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku