Slovenská filharmónia mala počas 53. ročníka medzinárodného festivalu Bratislavské hudobné slávnosti (28. 9. – 15. 10.) štyri koncerty. Okrem otváracieho – so šéfdirigentom Jamesom Juddom (28. 9), vystúpila s dirigentom Lawrenceom Fosterom a mimoriadnym klavírnym virtuózom Jevgenijom Kisinom (4. 10.), nasledoval operný galavečer s americkým tenoristom Lawrenceom Brownleeom a talianskou dirigentkou Speranzou Scappucci (9. 10.) a napokon odznel záverečný koncert BHS (15. 10.) so slovenským, v Taliansku pôsobiacim, pritom po celom hudobnom svete hosťujúcim dirigentom Jurajom Valčuhom.
Záverečný koncert BHS v podaní Slovenskej filharmónii (15. 10.) odznel bez finálnych Cikkerových fanfár, ktoré by určite slávnostnejšie vygradovali búrlivý záverečný potlesk BHS. Takto sa obecenstvo rozpačito rozchádzalo – ako po abonentnom koncerte.
53. Bratislavské hudobné slávnosti teda skončili, ich 54. ročník je v základných kontúrach zrejme načrtnutý hlavným usporiadateľom – Slovenskou filharmóniou, ako inštitúciou, poverenou Ministerstvom kultúry SR, pripraviť ďalší jesenný maratón hudby. Hoci sme neočakávali až toľko veľkých zážitkov z práve skončeného ročníka, určite nás jeho priebeh prekvapil kvalitou a mimoriadnymi udalosťami.
Bratislavské hudobné slávnosti, 2017,
Juraj Valčuha, Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor,
foto: Ján Lukáš
Okrem svetoznámych Wiener Phipharmoniker so Zubinom Mehtom zasvietili aj ďalšie koncerty: Slovenská filharmónia skvele hrala Bartókov náročný 2. klavírny koncert s ruským klaviristom Jevgenijom Kisinom; hľadaním koreňov domova bol spevácky komorný koncert so západoslovenských piesní; dramaturgický objav ponúkla Messiaenova symfónia Turangalîla, kde exceloval nielen Tonkünstler-Orchester Niederösterreich z Rakúska, ale aj skvelý klavirista „novej hudby“ Roger Muraro. K tomu treba priradiť Štyri symfonické meditácie pre orchester od O. Messiaena v podaní Symfonického orchestra Mariinského divadla s dirigentom Valery Gergievom. Komorná slovenská klavírna tvorba bola venovaná A. Albrechtovi, I. Hrušovskému, M. Novákovi, J. Hatríkovi a H. Domanskému. Podľa ohlasov bol skvelý Octet Singers, ktorý je zostavený z kvalitných mužských členov Slovenského filharmonického zboru pod vedením aktívneho zbormajstra Jozefa Chabroňa. Osobne vo mne zanechal silný duchovný i hudobný zážitok Petr Eben a jeho dielo Labyrint světa a ráj srdce v podaní organistu Mareka Vrábela a recitátora Mareka Ebena. Milovníci virtuózneho spevu sa mohli vyžiť na rossiniovsko-donizettiovsko-belliniovskom koncerte amerického tenoristu Lawrencea Brownleea, čím sa potvrdilo, že aj operné večery majú svoje miesto na BHS. Chvíľu zdanlivého pokoja, no v podstate neustáleho barokového pulzu sme prežívali na koncerte nášho skvelého sólistu na barokovom violončele – Michala Sťahela a iránskeho čembalistu Mahana Esfahaniho, a to v ich virtuóznom dialógu počas Troch sonát pre violončelo a čembalo od J. S. Bacha. Prínosom BHS je využitie krásnej, hoci akusticky z ulice rušenej Stĺpovej siene SF. Mimoriadny zážitok poskytol koncert Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu počas sprievodu a hry slovenského Paganiniho – huslistu Milana Paľu. Hral Ladislavovi Bulasovi k významnému životnému jubileu jeho Hudbu pre husle a orchester. Tak virtuózne to už sotva kedy počujeme! Lisztova Dantovská symfónia v podaní Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu a Slovenského filharmonického zboru pod taktovkou Maria Košíka bola romantickým pohladením duše v životnom behu – ale aj uvedomením si Danteho myšlienok o Raji a Očistci. Okrem SOSR sa na tomto koncerte predstavil aj SFZ a Detský spevácky zbor Slovenského rozhlasu so zbormajstrami Jozefom Chabroňom a Adrianom Kokošom. Koncert SOSR bol dramaturgickým a umeleckým zážitkom, vrátane zážitku z hudobne charakteristického, rytmicky bohato členeného diela Musica concertante od nedávno zomrelého Mariána Vargu. Kremerata Baltica a náš Štátny komorný orchester Žilina ponúkli v Koncertnej sieni SF komornejší, ale dramaturgicky vyhranený a výborne interpretovaný program. Kremerata Baltica hrala dva klavírne koncerty Haydna a Mozarta so sólistom Lucasom Debarque, Šostakovičovu Sinfoniettu c mol a Bartókovo Divertimento pre sláčikový orchester. ŠKO Žilina a spevácky zbor Lúčnice uviedli zasa neprávom zabúdané mená staršej slovenskej generácie: J. N. Hummela a novodobú premiéru Missa in C pre sláčikové nástroje, miešaný zbor a organ od Alexandra Albrechta, na záver aj Reformačnú symfóniu F. Mendelssohna – Bartholdyho. Široko sme v Opera Slovakia komentovali významný Symfonický orchester Mariinského divadla s dirigentom Valery Gergievom skutočný vrchol 2. polovice BHS. Tým prvým veľkým dojmom festivalu bol koncert Wiener Philharmoniker so Zubinom Mehtom. V závere stručnej bilancie 53. ročníka je iba hodnotiaca bodka za posledným koncertom 15. 10. (poznámka redakcie: o koncertoch Bratislavských hudobných slávností si prečítate TU…)
Bratislavské hudobné slávnosti, 2017,
Juraj Valčuha, Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš
Po Debussyho Faunovom neskorom popoludní v ideálnom tlmočení hudobníkov z Petrohradu, zazneli na záverečnom koncerte v interpretácii Slovenskej filharmónie ďalšie dve Debussyho skladby: Ibéria – 2. časť zo symfonického triptychu Images/Obrazy a Fantázia pre klavír a orchester toho istého autora. Nebola to najšťastnejšia voľba po zrelom, uvážlivom, do detailov prežívajúcom Debussym dirigentom Valery Gergievom a jeho petrohradským orchestrom. Juraj Valčuha, ktorého naše publikum vždy víta s otvorenou náručou, v prednese Debussyho Ibérie – s tromi obrazmi španielskeho života – hudobne neoživil vône a obrazy horúceho malomesta z juhu Španielska. Iberia zaznela bez dostatočne jemných, zmyslovo-obrazových predstáv a tónov. Ďalšie dielo – Debussyho Fantázia pre klavír a orchester L.73, je prakticky trojčasťovým klavírnym koncertom 28-ročného skladateľa, vo svojej dobe známeho aj ako výborného pianistu. Taliansky klavirista južanského zjavu Roberto Cominati je dobre zavedený práve interpretáciou a nahrávkami diel Debussyho, Čajkovského, Schumanna a Ravela. Od začiatku zaujal ľahkosťou hry, delikátnym zvukom klavíra, v pianissime vypracovanými pasážami úvodného Andante, resp. prežitých oblúkov hudby v Lento e molto espressivo. V sprievode našich filharmonikov nenašiel dynamický súzvuk. SF hrala skôr so slovanskou šťavnatosťou, rozhodne nie francúzskou delikátnosťou. Až záverečné Allegro vyznelo ako súzvuk dvoch rovnocenných partnerov: sólistu a orchestra.
Bratislavské hudobné slávnosti, 2017,
Roberto Cominati, Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš
Druhá časť koncertu však vniesla do sály SF nadšenie z interpretácie kantáty Sergeja Prokofieva Alexandra Nevského. Žiaľ, bulletin ani slovom neobjasnil veľkosť a osobitosť tejto postavy ruských dejín a záchrancu pravoslávneho náboženstva proti mongolským a nemeckým výbojom. Viac sa zaoberal pripomienkami k rovnomennému Ejzenštejnovému filmu, ku ktorému napísal Prokofiev hudbu. Pochopiť obsah a pátos kantáty však možno väčšmi v súvislosti s osudom centrálneho hrdinu kantáty. Alexander Nevský (1220 – 1263) bol novgorodské knieža, neskôr veľkoknieža vladimírske, jedna z najvýznamnejších osobností ruských dejín, bojovník proti nebezpečným mongolským nájazdom do Ruska – ale aj proti výbojným Švédom, ktorých pri rieke Neva r. 1240 porazil. Od tejto slávnej bitky používal prívlastok Nevský. Oveľa tvrdšou skúškou bol útok nemeckých križiakov na územie Ruska v roku 1242, kedy Nemci dobyli staroslávne kupecké mesto Pskov. R. 1242 – na zamrznutom Čudskom jazere ich Alexander so svojím vojskom porazil. Toto grandiózne víťazstvo mu zaistilo slávu – a Rusku na dlhé roky pokoj od nemeckej agresie. Alexander Nevský bol v závere života mníchom a neskôr vyhláseným svätcom ruskej pravoslávnej cirkvi. Ani počas stalinského obdobia a 2. svetovej vojny sa na jeho osobnosť nesiahlo: zostal symbolom záchrany Ruska pred akýmikoľvek dobyvateľmi.
Bratislavské hudobné slávnosti, 2017,
Ketevan Kemoklidze, Juraj Valčuha, Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor,
foto: Ján Lukáš
Sedem častí Prokofievovej kantáty vychádza z pôvodných 27 čísel hudby k rovnomenného filmu geniálneho ruského režiséra Sergeja Ejzenštejna. Sergej Prokofiev filmovú hudbu prepracoval na kantátu pre orchester, miešaný zbor a altové sólo. Z histórie života Alexandra Nevského sa odvíjajú aj názvy častí kantáty: I. Rus pod mongolským jarmom – II. Pieseň o Alexandrovi Nevskom – III. Križiaci v Pskove – IV. Povstaňte, národ ruský – V. Ľadová bitka – VI. Mŕtve pole – VII. Príchod Alexandra do Pskova. Sólový part – spev nad mŕtvymi po ľadovej bitke – spievala nádherným mezzosopránom, v hlbokom precítení a pochopení žalospevu, mladá, pôvabná gruzínska mezzosopranistka Ketevan Kemoklidze, ktorá má skvelý operný aj koncertný životopis. Slovenský filharmonický zbor bol „údernou silou“ kantáty, s akcentom na odhodlanie a bojové scény ruského ľudu. Poslucháčov v tej chvíli mrazila veľkosť a sila hudby. Prokofiev písal kantátu tonálne, pričom je v nej veľa nápevov a štylizácií na ruské chóry. SFZ naštudoval dielo pod vedením svojho zbormajstra Jozefa Chabroňa. Pamätníci pritom spomínali aj na uvedenie tejto kantáty s Claudiom Abbadom vo viedenskom Musikvereine, s paralelnou projekciou úryvkov z Ejzenštejnovho filmu. Aj v novom naštudovaní mladšej generácie SFZ s Jozefom Chabroňom bol SFZ najsilnejším zážitkom z koncertu.
Bratislavské hudobné slávnosti, 2017,
Jozef Chabroň, Ketevan Kemoklidze, Juraj Valčuha, Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor,
foto: Ján Lukáš
Orchestrálna partitúra kantáty má v sebe inštrumentálnu plnosť zvuku, pátos, podporený všetkými nástrojovými skupinami. Juraj Valčuha vložil do diela Prokofieva a výrazu Slovenskej filharmónie všetku energiu, slovanskú vrúcnosť, precíznosť i jednotu naštudovania početných účinkujúcich. Prokofievovou kantátou potvrdil povesť dirigenta, ktorý do interpretácie dáva maximálnu oduševnenosť, energiu i strhujúce gesto. Slovenská filharmónia v Alexandrovi Nevskom vygradovala dojem z koncertu i z práve skončeného festivalu.
Autor: Terézia Ursínyová
písané z koncertu 15. 10. 2017
o programe 53. ročníka BHS sme písali TU…
Slovenská filharmónia – Záverečný koncert 53. ročníka BHS
Bratislavské hudobné slávnosti 2017
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
15. októbra 2017
Slovenská filharmónia
Slovenský filharmonický zbor
Juraj Valčuha – dirigent
Jozef Chabroň – zbormajster
Roberto Cominati – klavír
Ketevan Kemoklidze – mezzosoprán
program koncertu
Claude Debussy
– Ibéria, 2. časť zo symfonického triptychu Images/Obrazy
Fantázia pre klavír a orchester L. 73
Sergej Prokofiev – Alexander Nevský, kantáta, op. 78
