Slovenská filharmónia v cykle Great Voices na pódiu viedenského Konzerthausu

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Po covidovom prerušení pokračoval vo viedenskom Konzerthause vo štvrtok 3. marca 2022 cyklus Great Voices (Veľké/skvelé hlasy). Večer, ktorého vokálnymi protagonistkami boli Pretty Yende a Nadine Sierra, mal osobitú príchuť prítomnosťou orchestra Slovenskej filharmónie.

Predstavovať obe sopranistky, preverené najprestížnejšími svetovými opernými domami Európy i zámoria, zorientovanejšej verejnosti (aj vďaka kinoprenosom z Metropolitan Opery) ani netreba. Čo viedenský koncert odhalil, bolo ich spoločné úprimné priateľstvo. Napriek tomu, že spievajú približne rovnaký taliansky hlasový odbor a tým pádom sú súčasne konkurentkami, si pripravili spoločný neštandardný program, naplnený áriami a duetami v širokom žánrovom rozpätí.

Viedenský Cyklus Great Voices nejde primárne po striktných tematických linkách a stáva sa pre širšie vrstvy publika atraktívnym skôr nápaditými a šablóny obchádzajúcimi repertoárovými náplňami. Na báze tejto voľnosti, znásobenej veselými a komunikatívnymi povahami oboch umelkýň, vznikol večer síce dramaturgicky pestrý, ba až trocha nesúrodý, no svoj účel naplnil do bodky.

Pretty Yande, Nadine Sierra, Pablo Mielgo, Slovenská filharmónia, Konzerthaus Wien, 2022, foto: Alexander Trizuljak / SF

Ako prvá vstúpila na javisko obrovskej sály Konzerthausu (žiaľ, s mnohými voľnými miestami v hľadisku) Slovenská filharmónia a hosťujúci španielsky dirigent Pablo Mielgo. Práve on zahlásil, že pred prvým oficiálnym číslom zaznie ukrajinská štátna hymna ako znak solidarity s ľudom, napadnutým ruskou vojenskou agresiou. Trocha ma prekvapilo, že na rozdiel od publika v slovenských hudobných inštitúciách, som spozoroval viacero ľudí, ktorí z neznámych dôvodov odignorovali úzus prijímať hymny v stoji.

Skôr než sa predstavili v prvom duete „Canzonetta sull´aria“ z Mozartovej Figarovej svadby Juhoafričanka Pretty Yende (Grófka) a Američanka Nadine Sierra, zaznela v podaní Slovenskej filharmónie populárna predohra k tejto opere. Pablo Mielgo jej síce mohol udať aj svižnejšie tempo „prskavky“, no na zahriatie to nebol zlý úvod. V mozartovskom duete dvoch sopránov zaujala Pretty Yende pozíciu dramatickejšej Grófky a Nadine Sierra lyrickejšej, no šťavnatej Zuzanky. Hlasy oboch zneli mäkko, vo farbách kontrastne, so zmyslom pre štýlové formovanie fráz.

Prvý vstup na háklivú pôdu Gioachina Rossiniho sa udial v duete Elisabetty a Matildy z u nás úplne neznámej (na Rossini Opera Festivale v Pesare minulé leto opätovne uvedenej), prvej zo série tzv. neapolských opier, s názvom Elisabetta regina d´Inghilterra (Alžbeta, kráľovná anglická). Obe ženské postavy v premiére roku 1815, keď mal Rossini dvadsaťtri rokov a bola to už jeho pätnásta opera, spievali sopranistky. Elisabettu legendárna Isabella Colbran. Neskôr sa stalo zvykom obsadzovať titulný part aj vyšším mezzosopránom. Pretty Yende a Nadine Sierra ho predniesli v súlade s belcantovými princípmi legatovej kultúry a odlišnosti v ich timbroch tvorili harmonický súlad.

Pablo Mielgo, Slovenská filharmónia, Konzerthaus Wien, 2022, foto: Alexander Trizuljak / SF

Z tvorby Gioachina Rossiniho zaznela aj predohra k Semiramide, ktorá – na rozdiel od väčšiny čísel počas večera – nebola pre našich filharmonikov novinkou, keďže občas sa hrá koncertne. Po trocha váhavom nástupe plechov, aj vďaka gradujúcim tempám a svižne hrajúcim sláčikom, dostala predohra kontúry blízke povestnému rossiniovskému „ohňu“.

Sólistickými číslami pre Pretty Yende v prvej polovici večera boli Čardáš Rosalindy z Netopiera od Johanna Straussa ml. a ária titulnej hrdinky z Beatrice di Tenda od Vincenza Belliniho. Netopier bol zrejme špeciálnym darom viedenskému publiku a hoci sólistka sa v ňom necítila až tak komfortne, opereta osviežila. V Bellinim preukázala dva póly svojej aktuálnej formy. Na pozitívnej strane stojí estetická afinita k čistému belcantu (frázy, koloratúry, farba tmavého zamatu), na druhej neprehliadnuteľné nedostatky v intonácii. Nie je to pritom u tento umelkyne novinka.

Pretty Yande, Pablo Mielgo, Slovenská filharmónia, Konzerthaus Wien, 2022, foto: Alexander Trizuljak / SF

Nadine Sierra sa mohla zablysnúť ako Norina v Donizettiho buffe Don Pasquale a Violetta Valery z Verdiho La traviaty. Jej stále ešte lyrický, nie však „biely“ koloratúrny soprán upútal v sólových číslach krásnou, vrúcnou farbou hlasu predovšetkým v strednej a hlbokej polohe. V nich má jej tón ideálnu rezonanciou, znie voľne, ľahko, priebojne. Z tejto kvality sa troška vymykla najvyššia poloha, ktorú síce rozsahovo zvláda, no ak v nich začne špekulovať s dynamikou (pianissimo v ozdobách, či decrescendo v záverečnom Es v La traviate), tak sa ozvú aj o niečo suchšie tóny.

Prvú časť uzavrelo príkladne, aj vo virtuóznych momentoch korektne prednesené dueto Normy (Nadine Sierra) a Adalgisy (Pretty Yende) z Normy od Vincenza Belliniho, dokladajúce blízky vzťah oboch k predverdiovskej romantickej opere a technickej náročnosti pohyblivých partov. Pre Slovenskú filharmóniu to boli všetko nehrávané čísla, no sprevádzali plasticky, v diferencovanej dynamike a podľa tempových predstáv dirigenta.

Nadine Sierra, Pablo Mielgo, Slovenská filharmónia, Konzerthaus Wien, 2022, foto: Alexander Trizuljak / SF

Predohra k Veselým paničkách windsorským od Otta Nicolaia (pre rakúsku metropolu zvlášť významného aj ako zakladateľa Viedenských filharmonikov) v podaní Pabla Mielga sa síce v práci s motívmi trocha zlievala, bola však preladením do odlišne koncipovanej druhej polovice. V Offenbachových Hoffmannových poviedkach si Pretty Yende trocha uplietla bič, keď v Barkarole prevzala mezzosopránový part Nicklaussa a vzápätí sa pustila do koloratúrne virtuóznej Olympie. Ukázala, že jej hlas má veľký rozsah a pokúša sa aj polohu mimo jej fachu naplniť obsažnou farbou. Na druhej strane ako Olympia presvedčila, že sa nestráca ani v spleti ekvilibristických ozdôb. Bolo to jedno z čísel, keď ako bábika na automat mohla uplatniť (za asistencie dirigenta a hráča z orchestra) svoj veľký zmysel pre humor.

Do operetného druhu prešaltovala program Nadine Sierra, keď s veľkým šarmom, ale aj tónovou a výrazovou kultúrou predniesla Pieseň o ViljiVeselej vdovy od Franza Lehára.

Posledný blok tvorili čísla z geniálneho skladateľského odkazu Leonarda Bernsteina. Slovenská filharmónia na čele s Paolom Mielgom doňho vhupla s nesmiernou energiou, zanietením a rozohrala rytmický a farebný ohňostroj. V skladbe Mambo, inšpirovanej kubánskym tancom z West Side Story, doslova zažiarili obzvlášť dychy a perkusie, no celý orchester hral s úžasnou energiou. V dvojspeve Anity a Marie z toho istého muzikálu muzikálov obe umelkyne prejavili svoju hudobnú a výrazovú mnohostrannosť.

Bernsteinov blok prerušila vtipom nabitá pieseň z pera amerického skladateľa a írskeho rodáka Victora Herberta Art is calling for me/I want to be a Primadonna z diela The Enchantress, kde sa Pretty Yende vyšantila exhibíciou techniky a rafinovaného výrazu.

Pretty Yende, Nadine Sierra, Pablo Mielgo, Slovenská filharmónia, Konzerthaus Wien, 2022, foto: Alexander Trizuljak / SF

Bodkou za oficiálnym programom bola pieseň Marie z West Side Story, v aranžmáne umožňujúcom po hlavnej linke v podaní Nadine Sierry, vstúpiť do skladby aj jej kolegyni a javiskovej spoluhráčke Pretty Yende. Pred prídavkom, duetom Lakmé a Maliky z Lakmé od Léa Delibesa, obe umelkyne krátkym príhovorom vyjadrili svoj humánny občiansky postoj k vojnovým hrôzam na Ukrajine. Kultivovane, v plastickej dynamike predniesli známy dvojspev, pričom v jeho konci postupne opúšťali pódium a dokončili ho za dverami sály.

Ako som v začiatku recenzie spomenul, koncert bol vzácnou príležitosťou prezentácie Slovenskej filharmónie na pôde renomovaného viedenského Konzerthausu. Na jeho prípravu, aj vzhľadom na paralelne uskutočnený abonentný koncert v Redute v komornejšej zostave, nebol čas nazvyš. Napriek tomu a podčiarkujem, v repertoári v drvivej väčšine pre orchester nehranom, uspel náš reprezentatívny orchester veľmi dobre a opäť upozornil na svoje mnohostranné a univerzálne použiteľné kvality.

Autor: Pavel Unger

písané z koncertu 3. marca 2022

Great Voices: Pretty Yende / Nadine Sierra
Veľká sála Konzertkausu vo Viedni
3. marca 2022

Slovenská filharmónia
Pretty Yende, soprán
Nadine Sierra, soprán
Pablo Mielgo, dirigent

W. A. Mozart: Predohra k opere Figarova svadba
Sull’aria … che soave zefiretto
duet Grófky a Zuzanky z opery Figarova svadba
G. Rossini: Non bastan quelle lagrime
duet Elisabetty a Matilde z opery Elisabetta, regina d’Inghilterra
G. Donizetti: Quel guardo il cavaliere
cavatina Noriny z opery Don Pasquale
J. Strauss ml.: Klänge der Heimat
čardáš Rosalindy z operety Netopier
G. Rossini: predohra k opere Semiramide
V. Bellini: O mie fedeli … Ma la sola ahimé? Son io
ária Beatrice z opery Beatrice di Tenda
G. Verdi: È strano … Ah, fors‘ è lui … Sempre libera
scéna a ária Violetty z opery La traviata
V. Bellini: Mira, o Norma
duet Normy a Adalgisy z opery Norma
O. Nicolai: predohra k opere Veselé paničky windsorské
J. Offenbach: Belle nuit, o nuit d’amour
Barcarola z opery Hoffmannove poviedky
F. Lehár: Nun lasst uns aber daheim
Pieseň o Vilji z operety Veselá vdova
J. Offenbach: Les oiseaux dans la charmille
ária Olympie opery Hoffmannove poviedky
L. Bernstein: Mambo (West Side Story)
A boy like that (West Side Story)
Victor Herbert Art is calling for me (The Enchantress)
L. Bernstein: I feel pretty (West Side Story)

prídavok

L. Delibes: Sous le domé epais
kvetinový duet z opery Lakmé

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár