Koncert cyklu Slovenskej filharmónie – Hudba troch storočí (21.- 22.11.)- vyznel štýlovo romanticky, hoci autori, ktorých diela tentokrát zazneli, žili v rozmedzí dvoch storočí. Dirigoval Daniel Raiskin.
Na úvod sme sa poslucháčsky vďačne oboznámili s jednou skladbou kompozične neobyčajne plodného Mieczysława Weinberga (1919 – 1996), na osudoch ktorého možno sledovať tragédiu presunov židovského obyvateľstva z Varšavy do moldavského Kišiňova, odtiaľ (na začiatku druhej svetovej vojny) – v nádeji o záchranu pred postupujúcim fašizmom – do náruče sovietskeho impéria.
Tu však utečencov nevítala Moskva alebo kultúrny Petrohrad, ale „bezpečie“ uzbeckej metropoly Taškent, kde sa mladý Weinberg našťastie spoznal s D. D. Šostakovičom. Ten (napriek vtedajším vlastným umeleckým starostiam) zabezpečil talentovanému, rodom poľskému skladateľovi štart na sovietskej hudobnej scéne. Zakrátko však Weinberga v Moskve uväznili z dôvodu šírenia tzv. ideológie „židovského buržoázneho nacionalizmu“ – aby vo väzení „natvrdo“ zakúsil dôsledky perzekúcie umelcov v mocnej ruskej ríši.
Pod rôznymi pseudonymami, po smrti Stalina r. 1953 už pod vlastným menom však produkoval húževnatý a nadaný Weinberg opäť početné skladby. Staršia generácia si určite pamätá film, odmenený v Cannes Žeriavy tiahnu. Aj k tomuto sovietskemu filmu napísal hudbu Mieczysław Weinberg, o čom už vie málokto. Aké dielo veľké a neobyčajne pôsobivé dielo (podnes v celistvosti neznáme) zanechal tento mimoriadne talentovaný skladateľ poľsko-moldavsko-židovského pôvodu, sa hudobná verejnosť postupne dozvedá iba po čiastočnom uvádzaní diel Mieczysława Weinberga. I preto je dobré, že v podaní Slovenskej filharmónie zaznela z Weinbergovho opusu 47 (ktorý obsahuje štyri skladby) aspoň Rapsódia na moldavské témy č. 1.
Je to dielo priam dýchajúce výraznými rytmami a melodickým bohatstvom nám málo známej hudobnej moldavskej kultúry, ktorá má v sebe odkazovo skryté mnoho i z nekonečnej voľnosti a hudobnej sviežosti susediaceho rumunsko-ukrajinského etnika. Bol to dobre vybraný vstup do koncertného programu. Orchester pod vedením Daniela Raiskina zahral Rapsódiu na moldavské témy ako vyslovenú chuťovku pred ďalším programom koncertu.
Jeden z veľkých ruských klaviristov strednej generácie víťaz súťaže Gézu Andu v Zürichu – rodom Petrohradčan Alexej Volodin, po svojom recitále v Malej sále Reduty (19. 11. 2019 – s dielami Beethovena, Skriabina, Chopina, Mozarta a Schumanna), uviedol po Weinbergovej Rapsódii veľký orchestrálno-klavírny opus Rachmaninova. V spolupráci so sústredene hrajúcou a výborne spolupracujúcou Slovenskou filharmóniou, pod taktovkou tiež z Petrohradu pochádzajúceho dirigenta Daniela Raiskina, zaznel v podaní Alexeja Volodina Koncert pre klavír a orchester č. 2 c mol, op. 18 od Sergeja Rachmaninova (1873 – 1943).
Z celkovo štyroch klavírnych koncertov Rachmaninova je „druhý“ azda najpopulárnejší, strhávajúci obecenstvo jednak pátosom, ale aj lyrikou, bohatstvom melódií a virtuóznych figurácií. Koncert Rachmaninov napísal r. 1901, štyri roky po neúspešnej premiére Prvej symfónie d mol, na ktorú boli reakcie kompozičných kolegov až hanebne ironické. Rachmaninov sa z depresie a presvedčenia o svojej kompozičnej nemohúcnosti dostal až za pomoci psychológa a psychiatra Nikolaja Dahla, ktorý mu prostredníctvom hypnóz vrátil chuť komponovať. I tu vidieť, ako môže necitlivá kritika poškodiť ego, talent, ba ďalší osud umelca.
Rachmaninov, sám vynikajúci klavirista, napísal v Koncerte pre klavír a orchester č. 2 c mol, op. 18 akoby vlastný, dovtedy neúspešný umelecký príbeh. Dielo otvára mohutnými akordmi 1. témy, ktorú skladateľ uspôsobil jednak pre svoje mohutné rozpätie rúk, jednak pre zvýraznenie pocitov vlastnej tragédie. Pasáže a figurácie, nasledujúce po patetickom úvode, postupne odľahčujú úvod koncertu, nehovoriac o vyslovenej lyrike, speve v druhej, kontrastnej téme. Okrem dominantnej techniky, ktorú skladateľ s interpretom môžu dokonale prezentovať v 1. časti (Moderato), znie nasledujúce Adagio sostenuto vyslovene introvertne a dojímavo – najmä zádumčivou náladou. Virtuózne finále (Allegro scherzo) strháva poslucháča striedaním vášnivých melódií s trochu drsnými rytmami a úsekmi s neobyčajnou citovosťou. Tá občas dojala poslucháča k slzám hudobnou opravdivosťou, vygradovanou ešte klavírnymi efektmi – zvlášť v kóde – ako aj patričnou demonštráciou lesku a súladu nástrojových skupín orchestra.
Alexej Volodin zaujal v Rachmaninovom 2. klavírnom koncerte nielen skvelou, ničím nenarušenou technikou, ale aj maximálnym rozložením rozvahy a srdca v náročnom, ale aj efektnom koncertnom opuse. Slovenská filharmónia s Danielom Raiskinom zasa predviedla v Rachmaninovovi vrchol svojho emočného a hráčsky zjednoteného prejavu.
Čajkovského Symfónia č. 3 D dur, op. 29 Poľská nepatrí medzi vrcholné symfonické diela ruského majstra. Hoci P. I. Čajkovskij (1840 – 1893) ich napísal celkovo šesť, prvé tri sú skôr veľkou orchestrálnou rozcvičkou a symfonickým hľadaním – aspoň tak pôsobia – než výrazom veľkolepej (ba rozorvanej) duše majstra. V tom istom čase Čajkovským komponovaný balet Labutie jazero akoby „vysal“ z geniálneho skladateľa aj mnohoraké melodické kontrasty a invenciu.
Symfónia č. 3. D dur tak pôsobí vo svojich piatich častiach viac stroho, než strhujúco, viac premyslene než citovo. Hoci orchester bol naštudovaním diela dirigentom Danielom Raiskinom nadšený viac než publikum, myslím si, že jedna i druhá časť sály reagovala podľa svojich reálnych dojmov a dôvodov. Hoci sa Raiskin snažil maximálne vdýchnuť dušu do rozsahom veľkého, viac suitovo než symfonicky pôsobiaceho diela, s únavným, priam bezbrehým Finale, vrcholom koncertu Slovenskej filharmónie a mimoriadne impulzívneho, pritom stále elegantného dirigenta Daniela Raiskina bol (na koncerte 21. 11.) skôr citovo bohatý Rachmaninov, než výrazovo strohý, ku klasicizmu v „Tretej“ symfónii inklinujúci Čajkovskij.
Autor: Terézia Ursínyová
písané z koncertu 21. 11. 2019
Weinberg, Rachmaninov, Čajkovskij
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie, 21. a 22. novembra 2019
Slovenská filharmónia
Daniel Raiskin, dirigent
Alexei Volodin, klavír
Mieczysław Weinberg: Rapsódia na moldavské témy, op. 47 č. 1
Sergej Rachmaninov: Koncert pre klavír a orchester č. 2 c mol, op. 18
Piotr Iľjič Čajkovskij: Symfónia č. 3 D dur, op. 29 Poľská
