Slovenská premiéra opery Brundibár otvorí Komornú operu Bratislava

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Bratislava – Novovzniknutá Komorná opera Bratislava (KOB) pripravila slovenskú premiéru opery Brundibár, ktorá je naplánovaná na 31. marca 2014 v Kultúrnom dome Zrkadlový háj. Predchádzať jej bude sláčikové trio G.Kleina s tanečným performance a Tri hebrejské zbory V. Ulmanna.

KOB vznikla kvôli umožneniu študentom umeleckých škôl presadiť sa na opernom javisku. Za znovuotvorením Komornej opery Bratislava stojí iniciatíva najmä generálneho riaditeľa KOB Romana Müllera Dis.art a hudobného riaditeľa Lukáša Kunst- Lederera.

Slovenskú premiéru a otváracie predstavenie opery Brundibár  hudobne naštudoval hudobný riaditeľ KOB Lukáš Kunst Lederer, réžia Tomáš Sloboda, scénografia Laura Štorcelová, kostýmy navrhla Anna Radeva a choreografia Renata Ptačín.

Z histórie diela

Detskú operu Brundibár napísal hudobný skladateľ Hans Krása a spisovateľ Adolf Hoffmeister v roku 1938. V polovici roku 1941 predstavenie naskúšal Rafael Schachter s niekoľkými priateľmi ako dar  k päťdesiatym narodeninám riaditeľa sirotinca v Prahe na Hagibore. Architekt František Zelenka vytvoril na javisku ohradu z dosiek, na ktoré umiestnil kulisy postáv zvieratiek s vyrezanými kruhmi pre tváre detí. V Prahe sa predstavenie uviedlo iba dvakrát a k tomu tajne, pretože kultúrna činnosť bola už v tej dobe Židom zakázaná. V auguste 1942 bol Hans Krása deportovaný do Terezína a neskôr aj jeho mnohí  spolupracovníci a deti.

Fotka z Terezínskej premiéry opery Brundibár

Fotka z Terezínskej premiéry opery Brundibár

Rudolf Freundfeld – Franěk priniesol do geta klavírny výťah a  začal hneď s nacvičovaním na pôde Drážďanských kasární. Do práce neustále zasahovali transporty. Detských  hercov odvlečených do koncentračných táborov na východe krajiny museli nahradzovať deti z nových transportov. Po viac než dvojmesačnom skúšaní sa 23. septembra 1943 uskutočnila premiéra opery v Magdeburských kasarniach.

Opera Brundibár mala veľký úspech. Do jesene 1944, kedy z Terezína odchádzali posledné transporty, sa odohralo asi 55 repríz. V priemere sa odohralo jedno predstavenie za týždeň.

Na jar 1944 sa terezínske geto chystalo na návštevu komisie Medzinárodného červeného kríža, ktorá mala zhodnotiť jeho funkciu „vzorového geta“, ktoré „ vodca daroval Židom“. Ako reprezentatívna vzorka geta bola vybraná detská opera Brundibár. Predstavenie sa presťahovalo do Velké sokolovny, mimo geta. Architekt Zelenka vytvoril podobnú scénu ako v Prahe. Vylepšenie kulís a kostýmov sa muselo stihnúť za jednu noc.  Záverečné scény Brundibára sa ešte v lete 1944 natočili pre propagandistický Theresienstadt ( známejší pod názvom: „ Vodca daroval Židom mesto“ ).

Lukáš Kunst Lederer

Lukáš Kunst Lederer

Dirigent: Lukáš Kunst Lederer

 ,,Keď si porovnáme hudbu R. Leovcavalla a G. Puccinniho v podstate ju vieme prekomponovať v jeden večer vďaka ich podobnej téme ako sú diela Komedianti a Gianni Schicchi. Tak sa to podarilo aj režisérovi Ondřejovi Havelkovi v Janáčkovej opere v Brne. V dielach terezínskych skladateľov to nie je až také možné po hudobnej stránke. Ale „skladateľské trio“ nám to umožňuje na základe ich podobných osudov a príbehov. Tvorba Sláčikového tria – G.Kleina nesie v sebe znaky 20. storočia. Skúsený poslucháč si v tejto hudbe nájde momenty, ktoré objasňuje melodická tematika. Menej skúsený poslucháč bude na chvíľu stratený. V. Ullmann preniesol vo svojom rukopise hebrejské zbory do doby polyfónie a začiatku kánonu. Pri prvom vypočutí si myslíme, že nie sme úplne v 20. storočí. A v tom spočíva kúzlo Ullmanna. Dokázal nájsť smer polyfónnej hudby a miestami ju kvalitne „zašpiniť“ kompozičnou technikou 20. storočia. H. Krása  sa často inšpiruje melodickou linkou ľudovej hudby, preto si poslucháč ľahko zapamätá melódie jeho detských pesničiek. Celok jeho opery pripomína skôr charakter operety, ale tým jeho dielo vôbec nezhadzujem. Ale naopak je viac ušľachtilé. Dbal na to, aby jeho „árie“ boli spevné predovšetkým pre deti, ktorým sa jeho partitúra dostala do rúk v koncentračnom tábore. Naša interpretácia siaha skôr po agresii než po detskej čistote. Je to preto, aby sme zdôraznili príbeh celého deja, ktorí sme predramatizovali.

Pri realizácií a formovaní KOB nám bolo kladených veľa polien pod nohy. Či už to bola ľudská hlúposť, závisť alebo ješitnosť konkrétnych ľudí, aby inštitúcia KOB vôbec nevznikla. Samozrejme som v očakávaní ako „novú“ KOB publikum príjme. Spevácke výkony vzhľadom na vek interpretov sú na vysokej úrovni. Na javisku uvidíte účinkujúcich od 13 do 25 rokov. Pôvodná vízia bola začať so starším interpretom, ale niektoré umelecké školy si nepriali spoluprácu a svojim študentom zakázali účinkovať v tejto inštitúcii. Preto som musel nadviazať spoluprácu aj so spevákmi, ktorí neštudujú na konzervatóriách. Ale, dúfam, že niektoré umelecké školy zmenia svoj názor a dovolia ich žiakom vystupovať na javisku a tak patrične získavať prax, ktorá je pre speváka a herca neskutočne dôležitá. A v tejto myšlienke nastolíme tradíciu všetkých veľkých európskych miest a ukážeme, že existencia KOB je dôležitá pre výchovu mladého publika, tak aj nastávajúceho profesionála.“

Tomáš Sloboda

Tomáš Sloboda

Režisér: Tomáš Sloboda

,,Opera Brundibár bude inscenovaná ako divadlo v divadle. Obraciame sa na historické poznatky a spôsob, akým sa táto opera dostala do Terezína – koncentračného tábora, ktorá bola naskúšaná deťmi, aby sa nesústredili na hrôzu okolo seba. Našou hlavnou ideou v tejto opere je Viera a Nádej o prežitie.

Na začiatku opery zomiera matka Pepíčka a Aninky, pod rukou vojakov. Keďže nevedia o jej smrti, sú hnaní bojovať o trošku mlieka v domnienke, že ich mamička je chorá a vylieči sa. Celý príbeh sa odohráva na dvoch scénach súčasne. Ľudia sú umiestnení v koncentračnom tábore kde na vyčlenenom mieste hrajú operu Brundibár. Všetci účinkujúci stvárňujú náznakovými symbolmi priestor, kde sa skutočne nachádzajú, ale pri tejto opere zabúdajú na reálnu skutočnosť. Účinkujúci postupne počas opery zomierajú a odspievavajú tento príbeh stroho a s nadhľadom, pretože na všetko sa už pozerajú z druhej strany.

Jediní ktorí prežijú tento príbeh, sú Aninka a Pepíček, ktorým počas opery pomáha ich zosnulá mamička, cez alegorické postavy zvieratiek. Hlavný dôvod ich prežitia bola Viera a Nádej, že sa im podarí zachrániť mamičku, že všetko brali ako obyčajnú hru a silná láska matky k deťom.

 Mojim cieľom je zobraziť silu viery dvoch nosných postav a to Aninka a Pepíčka. Ich viera, že sa im podarí zohnať peniaze na mlieko, ktoré uzdraví ich mamičku, je tak silná, že zabúdajú na vlastný holý život a ženie ich vpred. Všetko vidia detským pohľadom, teda „naivným myslením“. Neuvedomujú si čo sa naozaj deje a čo ich môže postrehnúť a na tejto jednoduchej detskej nevinnosti, sa im podarí ako jediným prežiť. Prežili preto, lebo verili, že dokážu spraviť čokoľvek pre záchranu matky. Nezahasili túžbu bojovať za svoj cieľ a žiadna smrť nedokáže zabiť silu materinskej lásky, či lásku v akomkoľvek inom zobrazení.“

Choreografka: Renáta Ptačín

,,V choreografii som sa snažila priblížiť pocitom hudby, jemne a citlivo pracovať s emóciu a pohybom. Silným inšpiračným motorom pri mojej práci mi práve bola hudba Gideona Kleina, ktorý veľmi emotívne pretavuje svoje pocity z koncentračného tábora vo svojich dielach. Celý tvorivý proces prebiehal cez improvizáciu. Z mojej doterajšej skúsenosti je takáto cesta pre moju tvorbu najefektívnejšia a najdôslednejšia, tak aby pripravované dielo žilo hlavne po obsahovej stránke.“

Scénografka: Laura Štorcelová

,,Scénografia k opere Brundibár vznikala behom intenzívneho týždňa príprav, práce s textom a hudbou, zbierania a štúdia materiálov a diskusií s režisérom a kostýmovou výtvarníčkou. Na základe vtedy načrtnutej režijnej koncepcie bol vytvorený minimalistický priestor pracujúci s témou plotu, vyvýšenej platformy, čierno – bielych plôch a ich spoločného pôsobenia, či pôsobenia voči sebe. Plot vyčleňuje priestor, ovplyvňuje pohyb, tvorí hranicu. Naopak vyvýšené pódium je kontraste miestom pre deklarovanie osobnej slobody a neobmedzený prejav jasne viditeľný, vyčlenený. Scénografia pracuje s kontrastom, vymedzením a tieňom ako hlavnými vizuálnymi výrazovými prostriedkami. Dokončená je až v momente, keď zaznejú prvé tóny a na scénu vstúpi herec, spevák i tanečník.“

Kostymérka: Anna Radeva

,,Snažili sme sa prepojiť kostýmovú výtvarnú zložku na réžijnú v čo najväčšej miere. Spolupráca s Tomášom bola veľmi obohacujúca a zaujímavá. Myslím, že so mnou budú súhlasiť aj ďalší. Snaží sa pozerať na veci z rôznych uhlov pohľadu a má výtvarné cítenie, takže to bol plodný dialóg. Dúfam, že budem mať možnosť opäť s ním na nejakom projekte pracovať. Účinkujúci boli ochotní a milí aj napriek podmienkam. Myslím že všetci zúčastnení urobili čo bolo v ich silách a výsledok už zhodnotíte sami.“

Slovenská premiéra

K téme sa vyjadril hudobný riaditeľ Lukáš Kunst Lederer a generálny riaditeľ Roman Müller:

Lukáš Kunst Lederer: „ KOB je súčasťou kultúrneho prostredia na Slovensku. Vytvára prostredie pre mladých operných spevákov a inštrumentalistov. Vzniká úzka spolupráca so školami k výchove nového publika k dnešnej opere. Plánujeme uvádzať menšie operné a operetné tituly. Klasické muzikály, hudobno – dramatické produkcie a produkcie súčasných autorov.“

Roman Müller: ,,Čaká nás veľký krok k uvedeniu detskej opery Brundibár od Hansa Krásy na Slovensku. Toto dielo malo premiéru v roku 1941 v Prahe. Táto opera bola napísaná a uvádzaná v nešťastnej vojnovej i povojnovej dobe. Ale opäť sa vraciame k skutočnosti do geta v Terezíne. Brundibár sa objavoval a stále objavuje na menších i väčších zahraničných javiskách v Prahe, Viedni a Budapešti. V príbehu sa objavuje silná stránka lásky k matke, ale aj sila ovplyvnenia davu. Deti Aninka a Pepíček  potrebujú mlieko pre nemocnú mamičku, ale vrecká majú prázdne a nemajú z čoho to mliečko zaplatiť. Snažia sa nájsť spôsob ako si privyrobiť peniaze. A tak začnú spievať. Flašinetár sa na javisku ukazuje ako pánom sveta a je symbolom zlej energie v opere. Nakoniec sa za pomoci zvieratiek podarí deťom prespievať flašinetára  a získať peniaze na mliečko…….

Záverečný verš autora A. Hoffmeistera znie: „Kdo má rád maminku s tatínkem a naší rodnou zem, je náš kamarád a smí si s námi hrát.”  Erik A. Saudek pre prevedenie opery v terezínskom gete prepísal záver na „kdo má právo rád a při něm obstojí a nic a nic se nebojí…”  Finále sa stalo akousi terezínskou hymnou. Herci a diváci si veľmi dobre uvedomovali čo tieto slová  v skutočnosti znamenajú.“

Hans Krása : Brundibár

Opera v dvoch dejstvách v českom jazyku

Slovenská premiéra 31.3.2014

Komorná opera Bratislava

Inscenačný tím

Hudobné naštudovanie : Lukáš Kunst Lederer

Dirigent : Lukáš Kunst Lederer

Réžia : Tomáš Sloboda

Scéna : Laura Štorcelová

Choreografie : Renata Ptačín

Kostýmy : Anna Radeva

Osoby a obsadenie

Aninka : Valéria Kašperová

Pepíček : Marek Tokoš

Brundibár : Roman Muller

Policajtka : Erika Szabóvá

Zmrzlinár : Marek Škrabák, Erik Žibek

Pekárka : Natália Košová, Blažena Lenghartová

Mliekárka : Kateřina Killarová, Barbara Braunová

Vrabec : Lenka Jombíková, Nikola Ďuricová

Mačka : Zuzana Onderešinová, Katarína Macková

Pes: Adam Nádler

Matka: Andrea Gabrišová

Spoluúčinkuje zbor a orchester KOB

predpredaj vstupeniek v sieti Ticketportál

Informovala: Kateřina Killarová

 

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

redakcia

Zanechajte komentár