Bratislava – Opera Slovenského národného divadla pozýva na premiéru opery Ermanna Wolfa-Ferrariho Šperky Madony (I gioielli della Madonna). Toto dielo talianskej opernej literatúry zaznie v slovenskej premiére v hudobnom naštudovaní Friedricha Haidera a v réžii Manfreda Schweigkoflera.
Svetová premiéra opery Šperky Madony sa konala 23. decembra 1911 v divadle Kurfürstenoper v Berlíne a dirigoval ju nemecký dirigent Selmar Meyrowitz (1875 – 1941). Ermanno Wolf-Ferrari (1876 – 1948) počas svojho života cestoval medzi Talianskom a Nemeckom a v Berlíne v roku 1911 dokončil aj svoj prvý veľký operný opus vážneho žánru, drámu Šperky Madony. Jej úspech, ešte búrlivejší než triumfy predchádzajúcich komediálnych opusov, bol absolútnym vrcholom skladateľskej kariéry Ermanna Wolfa-Ferrariho.
Len pre ilustráciu treba dodať, že v tom istom roku premiéroval s veľkým úspechom v Metropolitnej opere aj jeho komédiu Zvedavé ženy, ktorej autorom hudobného naštudovania bol veľký obdivovateľ jeho tvorby slávny dirigent Arturo Toscanini (1867-1957).
Scéna z 1. dejstva,
foto: Jozef Barinka
Šperky Madony je opera z neapolského ľudového života v troch dejstvách v talianskom jazyku. Libreto napísali Enrico Golisciani a Carlo Zangarini na námet skutočnej udalosti z vtedajšej čiernej kroniky. Atmosférou talianskeho juhu presiaknutý a skutočnými udalosťami inšpirovaný príbeh je pretavený do bohatej, farbistej a emóciami nabitej partitúry. Do slovenčiny libreto preložil Vladimír Zvara. Príbeh opery sa odohráva v Neapole, pred prvou svetovou vojnou.
Obsah opery si môžete prečítať TU…
Ermanno Wolf-Ferrari sa narodil v Benátkach v roku 1876 v rodine maliara a bol veľmi ovplyvnený výtvarným umením, ktorému sa aj aktívne venoval. Tento autor taliansko-nemeckého pôvodu bol vo svojom období známy predovšetkým svojimi opernými komédiami skomponovanými na námety talianskeho dramatika a tvorcu talianskej komédie Carla Goldoniho (1707-1793).
Patril k autorom, ktorí vstúpili do hudobného života na prelome 19. a 20. storočia, teda v období, ktoré bolo v dejinách opery veľmi pestré. Slávni skladatelia ako napr. Puccini, Strauss… premiérujú skvosty svetovej opery a v tomto období patril Wolf-Ferrari medzi šiestich najhranejších operných autorov. Postupne sa jeho diela prestali hrávať a o dôvodoch dnes môžu odborníci len polemizovať.
Jeho tvorbe sa už dlhé roky systematicky venuje dirigent Friedrich Haider (v súčasnosti je hudobným riaditeľom Opery SND), medzinárodne uznávaný odborník na dielo Ermanna Wolfa-Ferrariho. Ako povedal na tlačovej konferencii k premiére opery Šperky Madony, verí, že premiéra v SND naštartuje znova uvádzanie opernej tvorby Wolfa-Ferrariho na operných javiskách. Keďže sa v súčasnosti toto dielo nehráva nikde vo svete, na premiéru v SND sú pozvaní mnohí dramaturgovia a odborníci zo sveta opery a účasť potvrdili aj viacerí medzinárodní kritici. Medzi hosťami by sa mala objaviť aj príbuzná Ermanna Wolfa-Ferrariho.
Operné diela Wolfa-Ferrariho na Slovensku
Na Slovensku sa hrali len jeho tri opery z celkovo trinástich. Najviac sa u nás uvádzala opera Zuzankino tajomstvo. Zo štyroch uvedení sa dvakrát premiérovala v SND (1922, 1949) jedenkrát na banskobystrickej opernej scéne (1989) a naposledy v Štátnom divadle Košice v roku 2011. Nasleduje opera Štyria grobiani, ktorá sa na Slovensku uviedla trikrát z toho v rokoch 1934 a 1944 v SND a v roku 1976 ju uviedlo Štátne divadlo Košice. Tretím operným titulom Wolfa-Ferrariho uvedené na Slovensku bola opera Zvedavé ženy, ktorej premiéra sa konala v roku 1937 v Slovenskom národnom divadle.
Slovenská premiéra opery Šperky Madony
Slovenská premiéra opery Šperky Madony sa uskutoční 29. a 30. mája 2015 v Sále opery a baletu v novej budove Slovenského národného divadla v Bratislave. Autorom hudobného naštudovania opery Šperky Madony je dirigent, hudobný riaditeľ Opery SND a medzinárodne uznávaný odborník na dielo Ermanna Wolfa-Ferrariho Friedrich Haider. Inscenačnú podobu dali dielu režisér Manfred Schweigkofler, scénu navrhol Michele Olcese, kostýmy Concetta Nappi, choreografie zostavil Jaroslav Moravčík, zbory pripravili – Pavol Procházka (zbor Opery SND), Gabriel Rovňák (Bratislavský chlapčenský zbor) a Janka Rychlá (Pressburg Singers). Spoluúčinkujú tanečníci LUK.dance.
Ako pre Opera Slovakia odôvodnil výber nového operného titulu Friedrich Haider, vedenie Opery SND uvažovalo najskôr o inom titule. ,,Pôvodne sme mali na mysli jednu z jeho komických opier. Dramaturgický plán Opery SND si však vyžadoval o niečo „náročnejší“ taliansky titul, takže z toho nakoniec vzišli „Šperky“.
Zaujímavosťou je, že partitúra predpisuje pre operu nezvyčajné nástroje ako je napríklad gitara, mandolína či akordeón, ale aj zopár neapolských ľudových nástrojov. ,,Keďže sme ich v našich končinách nemohli zohnať, vyrobil ich náš bubeník Igor Repka podľa obrázkovej predlohy! To je podľa mňa úžasné! Zoznámime sa teda s napríklad s nástrojom „putipù“ či „triccaballacche“. “, dodal Fiedrich Haider, medzinárodne uznávaný odborník na Ferrariho tvorbu, ktorý hodnotí operu Šperky Madony ako majstrovské dielo. ,,Je to absolútne majstrovské dielo, ktoré okamžite uchváti každého diváka! O tom som pevne presvedčený. Táto hudba preniká do srdca – a aj do našich zmyslov a nervov…!“.
Šperky Madony je dielo s veľkým sólistickým obsadením, zborom aj orchestrom a z tohto dôvodu to bolo pre Friedricha Haidera jedným z najnáročnejších hudobných naštudovaní. ,,Skúšanie bolo extrémne náročné. Dielo je z organizačného hľadiska jedno z najťažších, aké som kedy dirigoval. Pre spevákov, ktorí musia popritom zvládnuť ešte aj hrať alebo tancovať, je to taktiež veľká výzva.“, povedal pre Opera Slovakia Friedrich Haider. Celý rozhovor v ktorom približuje Friedrich Haider pripravovanú operu ako aj svoj pohľad na Ferrariho tvorbu si prečítate TU…
Zinscenovať takmer zabudnutú operu je pre režiséra pomerne neobvyklá situácia vyžadujúca si istý osobitý prístup. ,,Otázka, ako nájsť správny spôsob stvárnenia určitého diela, tu vždy existovala a je veľmi stará. Sú diela, v ktorých môžete urobiť takmer všetko. Napríklad Shakespearova fabula je tak pevná, že operu na jeho námet sa dá umiestniť do moderných čias, na psychiatriu alebo na Divoký západ a stále to pôjde. Avšak nie každá opera sa dá stvárniť akokoľvek.
Veľmi dlho som rozmýšľal, pretože pri práci s javiskom práveže nemám rád naturalistický verizmus, ale uprednostňujem iný obraz scény. Uvažujúc som prišiel na to, že jedine takmer realistický prístup je správny pre operu Šperky Madony. Ideou teda bolo doniesť na scénu naozaj „Napoli dei mille colori“ – Neapol tisícich farieb. Pretože si myslím, že ak sa to takto neurobí, nedokážete vyjadriť ducha Ermanna Wolfa-Ferarriho. Naozaj chcel ukázať živý Neapol – krik, deti bežiace po ulici, žartujúcich a nahnevaných ľudí. Myslím, že toto je ten duch. Naozaj nedokážem priniesť iný pohľad, než podať túto operu akýmsi realistickým spôsobom využijúc isté metafory. Takže som povedal svojmu scénografovi „Prosím ťa, nerob realistický Neapol, ale akýsi hyperrealistický idealizovaný Neapol“. Myslím, že toto by mohol byť ten prístup a to isté platí aj pre kostýmy. Nie sme historicky verní ale stvárňujeme, čo by mohlo byť historické. Je to istý druh staromódneho hyperrealizmu.“ , povedal o svojej novej inscenácii v Opere SND režisér Manfred Schweigkofler, ktorý touto réžiou zároveň debutuje na javisku Opery SND. Celý rozhovor s režisérom si prečítate TU…
Bratislavskú inscenáciu hudobne naštudoval Friedrich Haider v originálnej verzii bez škrtov.
Slovenské národné divadlo sa prvýkrát v histórii pustilo aj do špeciálnej teasingovej reklamnej kampane k dlhoočakávanej premiére opery Ermanna Wolfa-Ferrariho Šperky Madony. Viac o tejto kampani sme písali TU…
Pripravil: Ľudovít Vongrej
Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!
Ermanno Wolf-Ferrari: Šperky Madony
Slovenská premiéra 29. a 30. mája 2015 v Sále opery a baletu,
nová budova SND
inscenačný tím
Hudobné naštudovanie: Friedrich Haider
Dirigenti: Friedrich Haider, Pavol Tužinský
Réžia: Manfred Schweigkofler
Asistent réžie: Miloslav Krajčík
Scéna: Michele Olcese
Kostýmy: Concetta Nappi
Choreografia: Jaroslav Moravčík
Zbormajster: Pavol Procházka
osoby a obsadenie
Gennaro: Kyungho Kim, Michal Lehotský
Carmela: Jitka Sapara Fischerová, Denisa Šlepkovská
Maliella: Adriana Kohútková, Natália Ushakova
Rafaele: Daniel Čapkovič, Sergej Tolstov
Biaso: Ivan Ožvát, Igor Pasek
Totonno: Ján Babjak, Maxim Kutsenko
Ciccillo: Peter Malý, Jiří Zouhar
Rocco: Ján Ďurčo, František Ďuriač
Dve dievčatá/Panny/1. kráska/Stella: Jana Bernáthová, Andrea Vizvári
Dve dievčatá/Panny/2. kráska/Concetta: Miriam Garajová, Mária Rychlová
Dievča/Panny/3. kráska/Serena: Katarína Flórová, Michaela Šebestová
Hlas: Maxim Kutsenko, Jiří Zouhar
Predavačka kvetov: Katarína Polakovičová
Predavačka vody: Miriam Maťašová
Predavač obrázkov Madony: Michal Želonka
Predavač balónov: Ivan Rychlo
Zmrzlinár / Predavač ovocia: Jozef Kundlák, Martin Klempár
Predavač makarónov: Daniel Hlásny
Slepý: Martin Smolnický
1. hráč: Ján Keder, Patrik Palík
2. hráč: Martin Mikuš, Michal Radošinský
1. mních: Vladimír Horváth
2. mních: Milan Kľučár
Mladá vidiečanka: Eva Rampáčková
Mladý muž: Mário Tóth
Iný mladý muž: Peter Hricák
Otec: Daniel Hlásny
Vychovávateľka – dojka: Katarína Ofúkaná
Zabávač: Miloslav Krajčík
Spoluúčinkujú: zbor a orchester Opery SND Bratislavský chlapčenský zbor,
Pressburg Singers, tanečníci LUK.dance
video
