Slovenská premiéra opery W. A. Mozarta La clemenza di Tito v Opere SND

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Bratislava – Opera SND pripravila slovenskú premiéru opery W. A. Mozarta  La clemenza di Tito, ktorá je naplánovaná na 21. a 22. marca 2014 v historickej budove SND.

Slovenskú premiéru opery hudobne naštudoval hudobný riaditeľ Opery SND Friedrich Haider, réžiu zverilo SND do rúk známej inscenačnej dvojice režisérovi  Jiřímu Nekvasilovi a scénografovi Danielovi Dvořákovi, ktorí pre SND zinscenovali Rusalku (2005) a naposledy Pucciniho Manon Lescaut (2012), ktorá je stále v repertoári SND. Kostýmy navrhla Mária Fulková. Zbormajstrom je Pavol Procházka.

Z histórie diela

Opera La clemenza di Tito bola vytvorená na objednávku českých stavov pri príležitosti korunovácie Leopolda II. za českého kráľa v roku 1791. Dielo si českí zemepáni objednali prostredníctvom impresária Domenica Guardasoniho, ktorý Mozarta oslovil po tom, čo ponuku už predtým odmietol viedenský dvorný skladateľ Antonio Salieri. Času na tvorbu nemal Mozart veľa. Ponuka prišla od Guardasoniho niekedy medzi polovicou a koncom júla a už 6. septembra 1791 bola opera v svetovej premiére uvedená v Stavovskom divadle v Prahe za účasti cisára s manželkou. Jej uvedenie bolo súčasťou korunovačných slávností. Svetovú premiéru opery dirigoval Mozart osobne. V čase komponovania opery pracoval aj na Čarovnej flaute a jeho poslednom vrcholnom sakrálnom diele Requiem. O tri mesiace od svetovej premiéry La clemenza di Tito Mozart 5. decembra 1791 zomrel.

Wolfgang Amadeus Mozart (1756-1791)

Wolfgang Amadeus Mozart
(1756-1791)

Mozart vytvoril dielo, ktoré išlo ďaleko za rámec politickej objednávky, dielo plné vášne a emócií, dielo o úkladoch, túžbe po moci, pomste, ale i o láske a odpustení. Titus je mozartovskou víziou lepšieho sveta, sveta, kde vládne priateľstvo, empatia, láska a porozumenie, kde sa medziľudské vzťahy nezakladajú na apriórnom statuse a morálka nepodriaďuje spoločenskej hierarchii. Samotný človek a jeho etický prienik v spoločnosti, jeho rozmer v medziľudských vzťahoch, je základným vzorcom filozofie života.

Andrea Vizvári (Servilia), Svetlana Doneva (Vitellia) La clemenza di Tito SND foto: Jozef Barinka

Andrea Vizvári (Servilia), Svetlana Doneva (Vitellia)
La clemenza di Tito SND
foto: Jozef Barinka

Autorom pôvodného libreta La clemenza di Tito, ktoré je z väčšej časti fikciou zo života tohto rímskeho cisára, bol legendárny taliansky básnik Pietro Metastasio a pred Mozartom ho zhudobnilo počnúc Antoniom Caldarom, cez Myslivečka a Glucka množstvo iných skladateľov. Mozart však dal libreto prepracovať, a to Caterinovi Mazzolovi, drážďanskému dvornému básnikovi. Tak ako to sám prízvukoval, s cieľom urobiť zo starej opery serie „skutočnú“ operu.

Slovenská premiéra

Pre slovenskú premiéru libreto z talianského originálu preložila Michaela Jurovská.

Historická budova SND foto: Ľudovít Vongrej

Historická budova SND
foto: Ľudovít Vongrej

Ako na tlačovej konferencii k premiére povedal dramaturg Opery SND Slavomír Jakubek, operná kultúra na Slovensku stojí pred jedným z významnejších okamihov vo svojej histórii, pretože zase zaplní jedno biele miesto na svojej dramaturgickej mape a dodal: ,,Pripravili sme slovenskú premiéru jedného z veľkých operných diel W. A. Mozarta La clemenza di Tito. Premiéru mala v roku 1791 za veľmi pohnutých okolností, ktoré sa týkali aj Mozartovho osobného aj profesionálneho života. Bol to u neho rok nabitý veľkými premiérami.

Mozart sa veľmi intenzívne zaoberal spoločnosťou a prostredím v ktorom žil. Veľmi trpel práve skostnatenou spoločenskou štruktúrou a v každej opere, síce iným spôsobom, sa zaoberal tým istým. Vyzliekal postavy z historických kostýmov a obnažoval v nich ľudský rozmer. Toto urobil veľmi originálnym spôsobom aj v tejto opere. Oveľa silnejšie v postavách ktoré prežívajú dramatické príbehy, možno menej u Tita, ktorý je stvárnením absolútnej idey .“

Linda Ballová (Vitellia) La clemenza di Tito, Opera SND foto: Jozef Barinka

Linda Ballová (Vitellia)
La clemenza di Tito, Opera SND
foto: Jozef Barinka

Friedrich Haider vníma Mozarta ako skladateľa, ktorý  potrebuje veľmi málo nôt, aby vyjadril úžasné, veľké, geniálne veci. Jeho hudbu priblížil takto: ,,Poznáme mnohé obligátne harmonické zvraty, harmonické postupy ktoré sme počuli od mnohých skladateľov, opakujú sa pravidelne a odrazu počujeme zvrat u Mozarta, ktorý sa dostane do takého kontextu, až máme pocit, že stojíme pred hudobným zázrakom. Je to nejaká jedna kvarta hore, potom jedna sekunda a odrazu nám stiahne krk a nevieme prečo. Ako keby to bol nejaký tajný kód univerza, ktorý Mozart ovládal a ktorý nám vo svojich dielach sprostredkováva. Vždy sa snažíme priblížiť k niečomu čo je nevysloviteľné, čo len tušíme a s tým sme často konfrontovaní v hudbe.

Ani jeden z Mozartových vyobrazení sa vzájomne neponášajú, nie sú zhodné, a je to pre nás také symbolické vyjadrenie skutočnosti, že Mozart vždy uniká, že je neuchopiteľný, že vie byť vždy iný, záhadný a ostane tajomstvom. Vyrastal a študoval som vo Viedni, kde je dlhodobá tradícia mozartovského repertoáru a táto tradícia bola považovaná za svätú. Od čias, kedy som absolvoval školu som sa celý čas intenzívne zaoberal dielom W. A. Mozarta a moje poznanie vo vzťahu k interpretačným dejinám mozartovských diel hovorí o tom, že žiaden iný skladateľ nie je konfrontovaný s takou rôznosťou názorov a interpretácii ako práve Mozart.

Príprava tejto premiéry v SND bola pre mňa istým spôsobom jedinečná, pretože najmä počas záverečných dvoch týždňov išlo o veľmi radikálnu, razantnú prácu a to aj z toho dôvodu, že sme urobili viacero zmien. Jedná sa týka akustického vnímania Mozartovej hudby. Kvôli svojmu novému ideálu sme napríklad zdvihli orchestrálnu jamu a tým dosahujeme iný zvukový ideál. Zvuk je razantnejší, ostrejší, otvorenejší a samozrejme aj chúlostivejší, pretože človek počuje každý detail. Je zároveň aj tvrdší, ale na iným miestach zasa mäkší. V takejto priezračnej štruktúre oveľa viac počuť každé zaváhanie, každú chybičku.“

Anton Rositskiy (Titus) La clemenza di Tito, Opera SND foto: Jozef Barinka

Anton Rositskiy (Titus)
La clemenza di Tito, Opera SND
foto: Jozef Barinka

Friedrich Haider vyjadril potešenie zo speváckeho sólistického súboru SND. V dvoch prípadoch muselo vedenie Opery SND nahradiť zahraničných hostí, ktorí pre chorobu nemohli pokračovať v naštudovaní. Jedným z nich je ruský tenorista Anton Rositskiy, ktorý za veľmi krátky čas urobil pri naštudovaní postavy Tita v SND veľký kus práce. Anton Rositskiy sa s týmto dielom stretáva po prvýkrát a vyjadril potešenie z možnosti spolupracovať na Mozartovi v Opere SND. Ďalší zo zahraničných hostí je bulharská sopranistka Svetlana Doneva, ktorá už má s postavou Vitellie skúsenosť z iného divadla. Medzi štvoricu debutantov spolu s Antonom Rositskiym a Svetlanou Doneva na našej prvej opernej scéne patrí aj česká mezzosopranistka Kateřina Jalovcová a slovenský bas Tomáš Šelc. Spokojnosť vyjadril Friedrich Haider aj s umelcami domáceho súboru, ktorí sa úžasným spôsobom zhostili postáv a predovšetkým zvýraznil Teréziu Kružliakovú ako predstaviteľku Sesta.

La clemenza di Tito SND, Opera SND foto: Jozef Barinka

La clemenza di Tito SND, Opera SND
foto: Jozef Barinka

,,Táto opera sa formou opery seria sa vracia k barokovej forme a pracujeme s barokovým mechanizmom, ale nielen s mechanizmom kulís, ktoré sú abstraktné. Zároveň je na scéne pohyblivý trón, ktorý vozí cisára a ktorý má blízko k strojom starej barokovej opery. Samozrejme toto všetko čítame so skúsenosťou dnešnej doby a rôzne situácie sa snažíme vidieť súčasnosťou.“, povedal k novej inscenácii režisér Jiří Nekvasil.

Inscenátori hľadali architektúru priestoru, ktorá splní rôzne požiadavky diela. Okrem abstraktných kulís inscenácia ponúka novú formu svietenia. Scénograf Daniel Dvořák: ,,Mechanika priestoru vychádza z princípu mechaniky barokového divadla a máme tam tzv. zázračný stroj, čo je vysokozdvižný vozík, ktorý zdvíha Tita a vozí ho. Ale nie je to len odkaz na barokovú mechaniku. Sú to predovšetkým, podobne ako architektúra a osvetlenie ktoré sme zvolili, atribúty, ktorými sa vyznačujú panovníci, diktátori, či už zlí, alebo tí, ktorí sa tvária že už sú dobrí. Vždy sú obklopení žiarou a tá žiara je umelá a vždy si udržujú vertikálny odstup od svojich poddaných, občanov, to sú tie tribúny, vznešené miesta z ktorých hovorí a pod. Toto všetko sme sa snažili zhmotniť do výtvarnej stránky tejto inscenácie a netýka sa to len scény ale aj kostýmov. Čo sa týka osvetlenia, tak tá žiara o ktorej som hovoril  je tvorená veľkými sadami žiarivkových trubíc, ktoré všetci poznáme ako to najobyčajnejšie osvetlenie. Viac menej tu existuje niečo, čo je pre toto stvárnenie priestoru podstatné a to nie je trubica, ale charakter svetla, ktoré trubice vyžarujú. Toto objavil americký výtvarník Dan Flavin, ktorý mal nedávno nádhernú retrospektívu vo Viedni a tam som si uvedomil, že Dan vymámil z tohto svetelného zdroja niečo veľmi dôležité, niečo na čom začal pracovať po druhej svetovej vojne môj profesor Josef Svoboda. Svetlo totiž vníma ako svetelnú hmotu, ako svojim spôsobom materiál, ktorý farebne alebo emocionálne formuje priestor. Toto sme sa s režisérom snažili aplikovať na scéne. Po tejto stránke je to svietenie neobvyklé. Svetelná hladina je niekedy tak vysoká, že to skoro hraničí s optickou únosnosťou, ale verím tomu, že ak sa diváci budú na tento spôsob svietenia inscenácie pozerať z výtvarného hľadiska, tak pochopia a možno aj ocenia to, že tento spôsob svietenia je v súlade s tým, čo sme chceli výtvarne inscenáciou povedať.”

SND banner_TITUS_WEB_05

Wolfgang Amadeus Mozart: La clemenza di Tito

Opera seria v dvoch dejstvách v talianskom jazyku

Slovenská premiéra 21.a 22. marca 2014

Opera SND Bratislava

Inscenačný tím

Hudobné naštudovanie: Friedrich Haider

Dirigent: Friedrich Haider, Peter Valentovič

Réžia: Jiří Nekvasil

Scéna: Daniel Dvořák

Kostýmy: Mária Fulková

Zbormajster: Pavol Procházka

Osoby a obsadenia

Tito: Oto Klein, Anton Rositskiy

Vitellia: Linda Ballová, Svetlana Doneva

Servilia: Jana Bernáthová, Andrea Vizvári

Sesto: Denisa Hamarová, Terézia Kružliaková

Annio: Denisa Šlepkovská, Kateřina Jalovcová

Publio: František Ďuriač, Tomáš Šelc

Spoluúčinkuje orchester a zbor Opery SND

www.snd.sk

 

Pripravil: Ľudovít Vongrej

Foto: Jozef Barinka

 

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár