Slovenské národné divadlo uvádza premiéru klasického baletu Popoluška od Sergeja Prokofieva

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Balet SND po vynútenej jeden a polročnej pauze kvôli pandémii koronavírusu zavŕšil naštudovanie Prokofievovho vrcholného baletného opusu, rozprávkového príbehu Popoluška. Inscenačný tím tvoria britskí umelci pod vedením režiséra a choreografa Michaela Cordera, pre ktorého je to slovenský umelecký debut, s kostýmovým a scénickým výtvarníkom Markom Baileym, ktorý so SND spolupracuje už tretí raz. Pod hudobné naštudovanie sa podpísal slovenský dirigent Ondrej Olos.

Slovenské národné divadlo uvádza Prokofievovu Popolušku po tretí raz. Prvý raz sa tu jej premiéra konala 18. mája 1951 v choreografii a réžii Stanislava Remara pod taktovkou Gerharda Auera. Ten istý režisér ju uviedol aj v r. 1961 v ŠD Košice a 7. apríla 1978 sa uskutočnila v SND ďalšia premiéra v choreografii prvého slovenského choreografa Jozefa Zajka.

Slovenská premiéra inscenácie Michaela Cordera (uvedená v roku 1996 v Anglickom národnom balete v Londýne) sa v SND uskutoční 19. a 20. novembra 2021 v hudobnom naštudovaní dirigenta Ondreja Olosa na scéne a v kostýmoch podľa návrhu Marka Baileyho. Za dirigentským pultom sa bude Ondrej Olos alternovať s Martinom Leginusom.

Tlačová konferencia k premiére Prokofievovho baletu Popoluška, Balet SND, 2021, foto: Ľudovít Vongrej/Opera Slovakia

V hlavných rolách Popolušky a Princa sa na prvej premiére predstavia prví sólisti Baletu SND Tatum Shoptaugh, pre ktorú je to prvá prokofievovská baletná kreácia, a Artemyj Pyzhov, ktorý síce už v Popoluške tancoval, avšak stvárňoval jednu z jej Nevlastných sestier. Na druhej premiére vystúpia prví sólisti Olga ChelpanovaKonstantin Korotkov. V reprízach sa v úlohe Princa objavia aj Viacheslav Kruť a Adrián Szelle.

V ďalších rolách to budú najmä Luana Brunetti, Erina Kaminaka, Romina Kolodziej, Viola Mariner, Tatum Shoptaugh a Anna Vágnerová ako Nevlastné sestry, Adrian Ducin a Juraj Žilinčár ako Otec, Monika Lehocká, Reona Sato a Viktória Šimončíková ako Macocha, Viacheslav Kruť a Adrián Szelle ako Učiteľ tanca a Luana Brunetti, Viola Mariner, Anna Vágnerová a Victoria Zinovieva ako Kmotra Víla a ďalší. Spoluúčinkuje zbor Baletu SND a žiaci Tanečného konzervatória Evy Jaczovej v Bratislave.

K dramaturgickému zámeru zaradiť Prokofievovu Popolušku do repertoáru Baletu SND sa vyjadrila dramaturgička Eva Gajdošová. „Toto dielo sme vybrali, pretože patrí k vrcholom tvorby nielen Sergeja Prokofieva, ale aj v rámci svetového baletného repertoáru. Pôvodne malo byť uvedené v apríli 2020 pri príležitosti stého výročia založenia SND v snahe zdôrazniť jeho význam. Bohužiaľ, pandémia tento zámer prekazila. Niekoľko týždňov pred premiérou sa musel proces naštudovania prerušiť a trvalo rok a pol, kým sa v ňom mohlo pokračovať. Veľmi sa teším, že nové vedenie SND neupustilo od uvedenia tohto diela, takže sme mohli dokončiť jeho prípravu.

S. Prokofiev: Popoluška, Balet SND, 2021, Tatum Shoptaugh (Popoluška), Victoria Zinovieva (Kmotra Víla), foto: Juraj Žilinčár
S. Prokofiev: Popoluška, Balet SND, 2021, Luana Brunetti (Zlá sestra), Viacheslav Kruť (Učiteľ tanca), Romina Kołodziej (Zlá sestra), Monika Lehocká (Macocha), foto: Juraj Žilinčár

Okrem toho Eva Gajdošová pre Opera Slovakia vysvetlila, prečo si v SND vybrali práve týchto inscenátorov. „Bývalé vedenie oslovilo Michaela Cordera ako autora inscenácie Popolušky, ktorá v roku 1997 získala prestížnu Cenu Laurenca Oliviera za najlepšiu tanečnú produkciu a neskôr sa objavila na niekoľkých vrcholných baletných scénach. Preto sme vedeli, že je nespochybniteľne úspešná.“ Popísala aj, ako prišlo k nadviazaniu spolupráce. „S britským tímom sme už spolupracovali pri dvoch inscenáciách Tulák Chaplin – pocta génioviNižinskij – boh tanca. Tvorili ho choreograf Daniel de Andrade, skladateľ Carl Davies a scénograf Mark Bailey. Všetci traja sa veľmi dobre poznali s choreografom a bývalým tanečníkom Michaelom Corderom, takže nám sprostredkovali ďalšieho významného britského tvorcu.

Režisér a choreograf Michael Corder vo svojom vyjadrení pre Opera Slovakia priblížil svoju koncepciu Prokofievovej Popolušky takto: „Inscenáciu tohto veľkého trojdejstvového rozprávkového baletu som pôvodne vytvoril v roku 1996 v Anglickom národnom balete v Londýne a mala obrovský úspech. Túto majstrovskú baletnú partitúru už spracovali mnohí choreografi, avšak cítil som, že k nej potrebujem povedať ešte čosi nové. Veľmi som túžil vytvoriť klasické dielo vyzdvihujúce rozsah a silu veľkého baletného súboru, v ktorom tancujú úplne všetci. Za touto inscenáciou je mnoho náročnej práce baletného zboru, ktorý v nej má veľký podiel, sólistov aj prvých tanečníkov.

Okrem toho som chcel vytvoriť veľký epický balet založený na tradičnej klasickej technike, stále poskytujúcej mnoho príležitostí skúmať a vyvíjať tzv. „pointe technique“ (tanec na špičkách) pre dámsku primabalerínu, ktorá je v klasickom balete unikátom. Verím v balet ako v živú a širokodychú umeleckú formu. To, čo vidíme dnes, sa v Západnej Európe vyvíjalo okolo 400 rokov a je jednou z najprekvitajúcejších umeleckých vymožeností európskeho osvietenstva, o ktorú sme sa podelili s ostatným svetom. Preto si myslím, že ju treba zachovávať a chrániť. Moja verzia Popolušky nie je muzeálnym kusom, je to nové dielo a hoci vzniklo pred 25-timi rokmi, stále je veľmi podnetné a lákavé pre ktorýkoľvek veľký baletný súbor.

Michael Corder počas skúšky Prokofievovho baletu Popoluška, skúšobňa Baletu SND, 2021, foto: Juraj Žilinčár

Michael Corder vyjadril aj svoje pocity zo spolupráce s Baletom SND a kostýmovým a scénickým výtvarníkom Markom Baileym: „Keď som v roku 1996 vytvoril pôvodnú inscenáciu, bol to pre mňa veľmi vzrušujúci, tvorivý a celkovo skvelý zážitok. Veľkú radosť som mal aj keď som prišiel po prvý raz na Slovensko a mohol ju priniesť na javisko Baletu SND. Mimoriadnym vkladom do javiskového stvárnenia Popolušky v tomto divadle sú úplne nová kostýmová a scénická výprava od Marka Baileyho, ktorý už so SND spolupracoval na dvoch inscenáciách. S Markom úspešne spolupracujem už vyše 20 rokov. Vytvorili sme šesť baletných produkcií vrátane trojdejstvového baletu Snehová kráľovná pre Anglický národný balet, tiež na Prokofievovu hudbu. Keď som dostal príležitosť inscenovať Popolušku v SND, bol pre mňa samozrejmou voľbou pre novú scénu aj kostýmy. Som bezvýhradne nadšený z výsledku jeho práce.

Mark Bailey pre Opera Slovakia opísal koncepciu výtvarného riešenia javiska a kostýmov týmito slovami: „Základnými prvkami výtvarného návrhu scény sú Mesiac a Hviezdy. Na začiatku baletného scenára M. Cordera Popoluška hľadí na mesiac a spomína na svoju mŕtvu matku. Na jeho konci nájde Princa a prenesie sa z temnoty do slnečného jasu. Toto sa odráža aj vo výtvarnom riešení javiska. Tanečná sála je vyzdobená zobrazeniami Slnka a Mesiaca, ktoré sa objavujú aj na kostýmoch Popolušky a Princa a Kmotra víla je vlastne akousi Mesačnou bohyňou. Mesiac sa objavuje pri mnohých výstupoch a mení sa aj na hodiny odbíjajúce na bále polnoc. No a na konci baletu sa z neho napokon stane Slnko. Za vzor pre výtvarný návrh som si vzal 18. storočie, nie však konkrétny rok z tohto obdobia, avšak základ pre výzor kostýmov pochádza z jeho druhej polovice. Výsledný tvar som však interpretoval voľne, aby ladil so samotným charakterom baletu aj tanečníkmi.

Mark Bailey počas kostýmovej skúšky Prokofievovho baletu Popoluška v Balete SND, 2021, foto: Juraj Žilinčár

Okrem toho sa na tlačovej konferencii vyjadril, že mal naozaj pocit, akoby sa vrátil medzi starých priateľov, keďže so SND spolupracuje už tretíkrát. Vyjadril úprimný obdiv Umelecko-dekoračným dielňam SND, doslova sa vyslovil, že sa vo svojom živote stretol len s málo firmami, ktoré by dokázali tak presne vykonávať tento druh detailnej ručnej práce. „Veľmi rád spolupracujem s týmto kolektívom, je to obojsmerné vzájomné obohacovanie, pretože cítim, že mi títo ľudia odovzdávajú nazad práve toľko, koľko dávam ja im.

V programovom bulletine k aktuálnej inscenácii muzikológ Andrej Šuba píše, že Popoluška, predposledný z ôsmich baletov Sergeja Sergejeviča Prokofieva (1891 – 1953), „vznikla ako odstrkované dieťa Veľkej vlasteneckej vojny. Idea diela siaha do roku 1940”, na začiatku skladateľovho spolužitia so svojou neskoršou druhou manželkou Mirou Mendelssohn. „Chcel som vyjadriť poetickú lásku medzi Popoluškou a Princom, jej zrod a rozkvet, prekážky na ceste k nej, uskutočnenie sna“ – takto sa vyjadril sám skladateľ.

Svetová premiéra diela sa uskutočnila 21. novembra 1945 v Moskve v choreografii Rostislava Zacharova a s Galinou Ulanovovou v hlavnej úlohe, avšak so zásahmi do partitúry vyvolávajúcimi nesúhlas autora. Uspokojila ho až leningradská premiéra v apríli 1946.

S. Prokofiev: Popoluška, Balet SND, 2021, Artemyj Pyzhov (princ), Tatum Shoptaugh (Popoluška), foto: Juraj Žilinčár

Na tlačovej konferencii k aktuálnej premiére Michael Corder priblížil svoj pohľad na charaktery jednotlivých postáv, ako aj odlišnosti v porovnaní s inými stvárneniami: „V pôvodnej ruskej choreografii Popoluškine sestry tancujú dve dámy. Naproti tomu, Frederick Ashton vo svojej legendárnej inscenácii z roku 1948 zveril tieto roly mužom, jednu z nich dokonca sám tancoval, čím posilnil prvok paródie. V našej inscenácii sme sa vrátili opäť k dámskym predstaviteľkám. Obidve sestry žijú vo svojom nezdravom svete, obrazne povedané, jedna z nich sa už cíti ako primabalerína v parížskej Opere a druhá dajme tomu v La Scale… Nie sú škaredé v tvári, ale v duši. Snažil som sa, aby nevyzerali ako skutočné sestry, ale skôr ako súperiace tanečnice.

Aj postavy štyroch ročných období pôvodne predstavovali iba štyri dámy. Chcel som však dať väčšiu príležitosť aj ďalším pánskym tanečníkom, takže som každej z nich pridal partnera. Okrem toho mi záležalo na tom, aby sa úloha Princa stala podstatnejšou. V tomto balete má Popoluška svoje meno, ale princ sa volá iba Princ, objavuje sa až v druhom dejstve a v mnohých inscenáciách sa nehrá prvá scéna tretieho dejstva, kde má dosť dôležité miesto. Okrem toho, tento škrt narúša rovnováhu celej partitúry. Preto sme ho neurobili.

Úloha Popolušky je mimoriadne náročná. Veľmi som si želal vytvoriť naozaj nežnú rolu pre primabalerínu, prekrásnu, ale vyžadujúcu veľmi pevnú baletnú techniku. Okrem toho je dôležité, aby bola jej predstaviteľka veľmi muzikálna, ale to platí aj pre všetky ostatné postavy, pretože choreografia je absolútne viazaná na hudobnú partitúru. Aby ste mi rozumeli, nevytvoril som ju náročnú len preto, aby bola ťažká, ale kvôli tomu, že ma k tomu viedla emócia vyplývajúca z hudby. No a najdôležitejšie zo všetkého je vyzdvihnúť cit medzi Popoluškou a Princom. Téma lásky sa v diele vyskytuje až sedemkrát, najmä posledné číslo je absolútne úchvatné. Preto sú napríklad aj úlohy oboch sestier navrhnuté tak, aby túto ústrednú ideu príliš nevyrušovali.

S. Prokofiev: Popoluška, Balet SND, 2021, Romina Kołodziej (Zlá sestra), Monika Lehocká (Macocha), Viacheslav Kruť (Učiteľ tanca), Adrian Ducin (Otec), Luana Brunetti (Zlá sestra), foto: Juraj Žilinčár

Dirigent Ondrej Olos k tomu dodal, že „hudba je naozaj popretkávaná ústrednou témou Popolušky, ktorá znie nielen v úvodnom čísle, ale napokon aj celý balet uzatvára, takže skladateľ toto dielo nechápal ako náhodný sled čísel, ale ako celok. Som veľmi rád, že Michael Corder sa vo svojej choreografii neobmedzil len na voľné kombinovanie a premiešavanie jednotlivých čísel, ale postupoval prísne chronologicky s hlbokou vierou v zápis partitúry. Je to balet v kompletnom znení tak, ako ho autor napísal, neškrtli sme ani notu.

Ondrej Olos poskytol pre Opera Slovakia aj svoj celkový pohľad na Prokofievovu baletnú hudbu: „Často má podobné vlastnosti ako jeho symfonická hudba. Nie je to vyložene jednoduchá úžitková baletná hudba, dá sa povedať, že sa často drží nad hranicou okamžitej zrozumiteľnosti a aj od tanečníkov si vyžaduje vyspelý hudobný sluch. Vo svojej základnej štruktúre je však veľmi dobre čitateľná a jasná. Zároveň však treba podotknúť, že neznie až tak moderne ako niektoré jeho neskoré symfónie či klavírne koncerty alebo hoci Skýtska suita.

Popoluške sa Prokofiev javí najmä ako neoklasicista, avšak pokiaľ ide o inštrumentáciu používa veľmi veľký aparát symfonického orchestra. Ako príklad možno uviesť azda rozdelenie drevených dychových nástrojov v podstate na tri podsekcie – k flautám pridal pikolu, k hobojom a fagotom anglický roh a kontrafagot a ku klarinetom basklarinet. Pomerne široká je aj sekcia bicích nástrojov obohatená o marakas, drevené bloky, trubicové zvony, zvonkohru, činely a veľký bubon. Okrem toho v orchestri hrá harfa, ako aj klavír a čelesta, ktoré sú pre Prokofievov orchester veľmi typické. Toto všetko dielu dodáva mimoriadnu zvukovú pestrosť.

S. Prokofiev: Popoluška, Balet SND, 2021, Romina Kołodziej (Zlá sestra), Tatum Shoptaugh (Popoluška), foto: Juraj Žilinčár

V porovnaní s predchádzajúcim Prokofievovým baletom Romeo a Júlia sú jednotlivé hudobné celky v Popoluške omnoho stručnejšie. Zhruba dvojhodinový balet sa delí na 50 hudobných čísel. Romeo a Júlia ich má omnoho menej, sú rozsiahlejšie. V Popoluške je hlavná hudobná os akoby rozdrobenejšia, dej sa odohráva na oveľa menších hudobných plochách. Jednotlivé čísla sa líšia inštrumentáciou, regionálnym nádychom a niektoré sú dokonca vyložene rustikálne. Často sú viazané na konkrétnu dejovú akciu, mnoho razy vtipnú až sarkastickú a vzápätí sú zasa melancholické. Celá partitúra je pre dirigenta obrovským pokladom a má všetko, čo dobrej partitúre prináleží.

Michael Corder k domu dopĺňa, že „Prokofiev písal Popolušku vlastne ako poctu Čajkovského Spiacej krásavici, ktorá mala premiéru asi 50 rokov pred jej vznikom“ (1892). „Preto má hudba tohto baletu viaceré vlastnosti blízke baletnej hudbe 19. storočia, napríklad kratšie hudobné čísla a neznie tak symfonicky ako napríklad Romeo a Júlia. Najdlhším číslom je okolo päťminútový veľký valčík priamo uprostred 2. dejstva. Je až zarážajúce, ako Prokofiev dokáže jedinečnou hudbou brilantne kreovať jednotlivé scény i formu a charakterizovať dianie na javisku. Je to veľkolepá práca s orchestrom.

Pripravil: Ján Marták

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

zástupca šéfredaktora Opera Slovakia, podpredseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista a odborný korektor, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár