Slovenské národné divadlo uvádza premiéru národnej opery Svätopluk od Eugena Suchoňa

Slovenské národné divadlo v Bratislave pripravilo novú inscenáciu monumentálnej historickej opernej drámy Eugena Suchoňa Svätopluk, ktorej premiéra sa uskutoční 24. februára 2023. Dielo, na námet hry Ivana Stodolu o vládcovi Svätoplukovi a legende o troch prútoch z obdobia Veľkej Moravy, zaznie v hudobnom naštudovaní Martina Leginusa a v réžii Romana Poláka. Titulnú postavu stvárni Peter Mikuláš a viacerí účinkujúci toto dielo interpretujú po prvýkrát. SND inscenáciu uvádza pri príležitosti 30. výročia vzniku samostatnej SR.

„Jednou z motivácií k príprave novej inscenácie hudobnej drámy Svätopluk v Opere SND bolo 30. výročie vzniku Slovenskej republiky. Toto dielo bolo od začiatku jasným kandidátom Opery SND k ucteniu si tak významného jubilea vzhľadom na jeho slávnostný charakter a na jeho zásadné miesto v slovenskej opernej histórii. Zároveň si v tomto roku pripomíname 30. výročie úmrtia skladateľa Eugena Suchoňa. Svätopluka vnímame ako nositeľa ideového posolstva, ktoré prekračuje hranice bežnej historickej témy, i ako impulz na zamyslenie sa nad vlastnou minulosťou, ktoré vedie k poznaniu seba samého i k prehodnoteniu historických postojov v širších kontextoch.“ zdôvodnil pre Opera Slovakia zaradenie Svätopluka, prvej slovenskej historickej opery, do repertoáru divadla Jozef Červenka, dramaturg Opery SND.

,,Opera zachytáva posledné dni kráľa Svätopluka, vládcu Veľkej Moravy, a spracováva aj známy motív svornosti symbolizovaný tromi Svätoplukovými prútmi. Starý vládca chce rozdeliť svoju ríšu na dve časti a odovzdať ju svojim synom Svätoplukovi ml. a Mojmírovi. Tretí syn Predslav sa stal mníchom.

Synovia sú však nespokojní a plní vzájomnej nevraživosti. Mojmír vyčíta otcovi, že dal vyhnať žiakov Cyrila a Metoda, Svätopluk ml. chce spolupracovať s franskými kňazmi. Mojmír je proti ľudským obetiam, ktoré vykonávajú pohanské slovanské kmene, a chce oslobodiť otrokov. Svätopluk ml. chce využiť vojenskú silu pohanov, je ochotný spolupracovať aj s Maďarmi, ak ide o moc. Ďalšie mocenské intrigy prináša kňažná Ľutomíra. Príbeh je plný konfliktov a zrád. Speje až k pokusu o otcovraždu a k tragickému záveru.“ predstavil príbeh Suchoňovej národnej opery Svätopluk Jozef Červenka.

Prečítajte si tiež:
• Pred 60 rokmi SND uviedlo svetovú premiéru Suchoňovej opery Svätopluk
• S Petrom Štilichom o Eugenovi Suchoňovi
• Profesor Martin Homza: Poetika libreta Suchoňovho Svätopluka nie je ďaleko od historických reálií

Autorom hudby Svätopluka je významný skladateľ, pedagóg a teoretik Eugen Suchoň (1908, Pezinok – 1993, Bratislava), predstaviteľ slovenskej hudobnej moderny, ktorý spolu s množstvom rôznorodých skladieb skomponoval aj dve opery Krútňavu a Svätopluka. Na librete sa spolu s Eugenom Suchoňom podieľali Jela Krčméryová a Ivan Stodola.

„Eugenovi Suchoňovi sa v Svätoplukovi podarilo skĺbiť niekoľko rovín vo skvele vyváženej symbióze. Opera je písaná moderným hudobným jazykom 20. storočia, ktorý reflektuje všetky výdobytky vtedajšieho operného vývoja i myšlienkového a filozofického progresu. Vo formálnej rovine Suchoň síce neopustil polohu tradičnej opernej schémy, štýlovo sa však priblížil k hranici, za ktorou už vnímame smelosť objavných činov, ktoré sa vymanili zo záťaže romantickej tradície 19. storočia.

Skladateľ vytvoril mimoriadne závažnú hudobnú drámu vysokej javiskovej hodnoty; scény sú komponované často ako monológy plné dôstojného pátosu. Nechýba dramatickosť, vášne i skvele zachytená archaická atmosféra. Postavy sú špičkovo charakterizované a skladateľove symfonické schopnosti tu žiaria v plnej kráse. Obrovský a bohato štruktúrovaný zbor nie je doplnkom, ale významným dramatickým faktorom. Fanfáry oznamujúce vstup kráľa Svätopluka sa stali slávnostnými fanfárami prezidenta Slovenskej republiky. A Svätoplukovo posolstvo, v ktorom sa spomína známy motív troch prútov – symbol svornosti, sa stalo síce sugestívne sformulovaným, no zatiaľ stále nenaplneným ideálom pre slovenský národ.“ charakterizoval pre Opera Slovakia dielo Jozef Červenka.

Nielen o okolnostiach vzniku opery Svätopluk si prečítate v rozhovore s Petrom Štilichom, zaťom Eugena Suchoňa, ktorý sa stará o hudobnú pozostalosť a uvádzanie jeho tvorby. V rozhovore ozrejmil pozoruhodné okolnosti vzniku opery, predstavil Suchoňových spolupracovníkov, priblížil atmosféru príprav svetovej premiéry diela, predstavil zahraničné uvedenia Svätopluka či realizované nahrávky a nahliadol do autentických archívnych materiálov. Rozhovor si prečítate tu: Peter Štilicha: Prípravu na tvorbu opery Svätopluk zobral Eugen Suchoň veľmi zodpovedne

Ako v rozhovore pre Opera Slovakia uvádza prof. Martin Homza, vedúci Katedry slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, špecialista na staršie slovenské a stredoeurópske dejiny, „Opera samotná a uvažovanie o nej sa viažu do obdobia, keď ešte neboli známe výskumy na Morave, ktoré dnes trochu valcujú vedomosti o dejinách Veľkej Moravy, pretože ťažisko historickej interpretácie sa vďaka ozaj monumentálnym nálezom posunulo z tradičnej Nitry a Devína, ku ktorým treba doplniť aj Bratislavu, na Moravu.

Dnes sa na tieto dejiny nazerá tak trochu z moravského pohľadu, pričom sa podceňuje či úplne zabúda na nitriansky kontext. Opera Svätopluk však ešte toto moderné pokrivenie nepozná a je založená na pôvodnej interpretácii, zaužívanej najmä v slovenskej historiografii. No a táto, takpovediac, až do posledného obdobia nikdy neuvažovala inak o Veľkej Morave ako slovakocentristicky. Dej sa teda „tradične“ odohráva na Devíne a v Nitre.

Zaujímavé je, že opäť v súlade s tým, čo vieme aj dnes, sú v librete aj motívy, ktoré viedli k zániku Svätoplukovho kráľovstva, Regnum Sclavorum, teda kráľovstva Slovanov alebo Slovenov, ako im hovoríme dnes. Libreto, ktoré vzniklo v spolupráci Eugena Suchoňa, Ivana Stodolu a Jely Krčméry, reflektuje aj vnútorný nástupnícky konflikt medzi synmi Svätopluka I. Mojmírom II. a Svätoplukom II., ktorý historicky reálne prebehol.“ Celý rozhovor si prečítate tu: Profesor Martin Homza: Poetika libreta Suchoňovho Svätopluka nie je ďaleko od historických reálií.

Svetová premiéra Suchoňovho Svätopluka sa konala 10. marca 1960 v historickej budove Slovenského národného divadla v Bratislave v hudobnom naštudovaní Tibora Freša a v réžii Miloša Wasserbauera. Nasledovali ďalšie tri inscenačné spracovanie, o ktorých si prečítate v článku Vladimíra Blahu Slovenská Libuša alebo Svätopluk v Slovenskom národnom divadle. Derniéra posledného naštudovania v réžii Juraja Jakubiska, sa konala v roku 2013. Dielo sa na javisko Opery SND vracia po desiatich rokoch. Premiéra piatej javiskovej podoby Svätopluka v SND sa uskutoční 24. februára 2023 v novej budove.

„K spolupráci sme oslovili nepochybne najvýznamnejšieho slovenského divadelného režiséra súčasnosti Romana Poláka, ktorý má bohaté skúsenosti s inscenovaním slovenskej opernej tvorby. Jeho inscenácia ďalšieho operného diela Eugena Suchoňa Krútňava, ktorá bola uvedená v Štátnej opere v Banskej Bystrici v roku 2008, prvýkrát v pôvodnej necenzurovanej verzii, oslovila svojou mimoriadnou kvalitou odbornú i laickú verejnosť. Podobne úspešné boli aj jeho inscenácie opier Jána Cikkera Juro Jánošík a Coriolanus.

Veľmi sa tešíme, že pán režisér pozval k spolupráci mladšiu a strednú generáciu divadelných tvorcov: scénickú výtvarníčku Barboru Šajgalíkovú, kostýmového výtvarníka Pavla Dendisa, svetelných dizajnérov Jána Šicka a Ján Ptačina a choreografa Ladislava Cmoreja. Priniesli svieži a nazaťažený pohľad na túto slovenskú opernú klasiku, ktorému zároveň nechýbala úcta a pokora.“ predstavil čitateľom Opera Slovakia inscenačný tím novej inscenácie Jozef Červenka a dodáva:

„Režisér Roman Polák pripravil režijnú koncepciu, z ktorej cítiť mimoriadny rešpekt k opere Svätopluk a ktorá zachováva dejovú líniu i jej ideové a filozofické posolstvo. Nejde mu však iba o ilustráciu príbehu, režisér vo svojom koncepte otvára aj témy, ktoré riešila už spoločnosť v čase vlády kráľa Svätopluka – a ktoré rieši aj tá súčasná. Zásadnými sú témy slobody a vízie budúcnosti. Pre režiséra je dielo tiež metaforou o nekonečnom boji o moc, ktorý sa ťahá takmer kontinuálne celými ľudskými dejinami. Jeho inscenácia kladie zásadné otázky, akí sme nepoučiteľní, ako budeme bojovať a pachtiť sa za mocou, zabíjať, vraždiť i dva kroky od priepasti, v ktorej nastane konečné ticho.“

Dielo zaznie v hudobnom naštudovaní Martina Leginusa, ktorý Suchoňovho Svätopluka naštudoval po prvýkrát. „Eugen Suchoň je génius, a ak by sa narodil možno niekde inde ako na Slovensku, bol by už dávno globálnou skladateľskou hviezdou. Svätopluk je z môjho pohľadu stopercentne najkvalitnejšia operná architektúra z pera slovenského skladateľa a môže hrdo stáť medzi takými titulmi ako je Salome Richarda Straussa alebo Jenůfa Leoša Janáčka. Je to veľké hudobné plátno, historický epos s geniálnou hudbou inštrumentáciou a strhujúcou hudobnou matériou.

Partitúra Svätopluka je komplexná od rytmicko temperamentných scén v pohanskom obraze cez intímne monológy či už Svätopluka alebo Mileny až po vášnivé scény medzi Ľutomírou a Zábojom či tanečné scény v tanci masiek. Záver 2. dejstva sa môže porovnávať s najkrajšími veristickými áriami. Partitúra si vyžaduje interpretov s výnimočnými schopnosťami a takýchto v obsadení máme.“ uviedol Martin Leginus na predpremiérovom stretnutí s novinármi, kde upozornil aj na partitúru Svätopluka:

„Chcel by som upriamiť pozornosť, že dodnes nemáme digitalizovanú partitúru a notový materiál pre orchester, napriek tomu, že na Slovensku existuje inštitúcia na to určená, pričom len pre porovnanie: Česi už vydávajú 2. vydanie kompletnej edície diela Bohuslava Martinů. Obdivujem a rešpektujem hráčov z Opery SND, že hrajú Svätopluka na najšpičkovejšej úrovni, napriek tomu, že hrajú z nôt písaných rukou. Je to faktor, ktorý podstatne sťažuje interpretáciu už aj tak náročného diela, ktoré by bolo výzvou pre akýkoľvek orchester a ten náš orchester sa ho zhostil mimoriadne dobre. Nesmiem zabudnúť na výkon nášho zboru, s ktorým urobila zbormajsterka Zuzana Kadlčíková fantastickú prácu.“

SND dielo uvádza v pôvodnej verzii „Náš divák bude môcť Svätopluka počuť tak ako ho naživo určite ešte nikdy nepočul. Oproti predchádzajúcim uvedeniam sme otvorili okolo 13 minút hudby, ktorá sa predtým nehrávala a jediné škrty, ktoré som ponechal, boli autorizované Eugenom Suchoňom, ako ich vykonal po svetovej premiére. Ostatné, ktoré sa v minulosti robievali, sú z môjho pohľadu zbytočné. Operu uvádzame aj v kompletnom inštrumentáriu, tak ako ho predpisuje partitúra. Spomeniem napríklad, že v tomto diele prvýkrát zaznie osem lesných rohov či dve sady tympanov a takmer 90-členný zbor… Takže verím, že po hudobnej stránke prinesieme kvalitu, ktorá naplní skladateľovu predstavu.“ dodal Martin Leginus.

Svätopluka v SND zinscenoval popredný činoherný režisér Roman Polák, ktorý už pripravil aj niekoľko operných titulov – Tosca (Štátne divadlo Košice, 2002), Don Giovanni (ŠD Košice, 2004), Krútňava (Štátna opera v Banskej Bystrici, 2008), Coriolanus (ŠO v Banskej Bystrici, 2011), Barbier zo Sevilly (Opera SND, 2013), Blúdiaci Holanďan (Janáčkova opera Brno, 2013), Figaro sem, Figaro tam (Opera SND, 2015, adaptácia inscenácie Barbier zo Sevilly z roku 2013, tentokrát určená pre deti v spolupráci s Martinom Vanekom), Juro Jánošík (ŠO v Banskej Bystrici, 2016), Pucciniho Triptych (Opera SND v koprodukcii s ND moravskosliezskym v Ostrave 2017).

„Libreto opery Svätopluk, ktoré podľa divadelnej hry Ivana Stodolu napísali spolu skladateľ Eugen Suchoň a dramaturgička Jela Krčméry-Vrteľová, má až shakespearovské rozmery. Je to príbeh o zhubnom mechanizme moci. Pri uvažovaní o inscenačnej podobe sme dospeli k rozhodnutiu, že nechceme vytvárať dobovú rekonštrukciu kostýmov a prostredia. Napokon to, ako vyzeral svet pred viac ako tisíc rokmi, sa môžeme len domnievať, tušiť a skladať si ho z čriepkov archeologických artefaktov. Vieme málo o dávnej minulosti a takmer nič o budúcnosti.

Priestor, v ktorom sa bude odohrávať náš príbeh, je interiér zdevastovanej, schátranej, niekde i zbúranej fabrickej haly. Pripomína továreň z dvadsiateho storočia – už nefunkčnú, ale stále sa v nej pohybujú robotníci (javiskoví technici), ktorí pomáhajú hercom hrať a spievať príbeh. Kostýmy sú naopak módne, možno v niečom takom budeme chodiť oblečení o desať-dvadsať rokov. Sú prevažne v čierno-bielom ladení.

V tomto zdevastovanom priestore sa objavujú svetelné objekty ako z ďalekej budúcnosti. Svetelný kruh, socha pohanského boha Perúna nie je socha, ale guľa, ktorá chrlí elektrické výboje, mesiac i slnko sú čudné, pulzujúce svetelné záchvevy. Je to už ďaleká budúcnosť? Je to čas „day after“? Kde sme? V čase Veľkej Moravy alebo v zdevastovanom priestore takmer súčasnosti? Nie, sme predovšetkým v divadle a hráme metaforu o nekonečnom boji o moc, ktorý sa ťahá takmer kontinuálne celými ľudskými dejinami. Hráme o tom, akí sme nepoučiteľní, ako budeme bojovať a pachtiť sa za mocou, zabíjať, vraždiť i dva kroky od priepasti, do ktorej stečie čas a nastane konečné ticho.

V poslednom dejstve má starý Svätopluk vidiny, stretáva mŕtveho Rastislava s cyrilo-metodským krížom, podieľal sa na jeho odstránení od moci, na jeho oslepení. Ozývajú sa výčitky svedomia, strach zo smrti. Svätopluk preklína svojich synov a zomiera. Znepriatelení synovia utekajú a budú spolu ďalej bojovať, až zničia ríšu. Alebo svet? Ľudia, herci opúšťajú zničenú, nefunkčnú fabrickú halu. Čo po nás zostane a zaplní náš životný priestor?“ uvádza v bulletine režisér Roman Polák, ktorý novinárov informoval, že nechcel nijako zasahovať do dramatických prvkov deja ani do hudby Schoňovej opery.

,Zmyslom tejto hry a tejto opery v dnešnom svete nie je rekognoskácia minulosti, ale varovanie pred súčasnosťou aj budúcnosťou. Mojim zámerom bolo položiť drámu na javisko tak, aby bola zaujímavá výtvarne i výkladom, a znepokojivá tým, kam speje tento svet. Ako sa nevedia dohodnúť obaja Svätoplukovi synovia, tak isto sa takmer nikto s nikým nevie dohodnúť v dnešnej politike tohto sveta. Aj keď už dospejeme k spálenej zemi – v našej inscenácii ju symbolizuje zničená fabrika – stále hráme svoje hry – kto získa väčšiu moc nad spáleniskom, nad celým svetom… Ak niečo z tohto prejde na diváka, azda si uvedomí, že aj keď spracúvame historický námet, v súčasnom svete, bohužiaľ, stále žije.“ dodal režisér Polák, ktorý na tlačovej konferencii zdôraznil, že inšpiráciu na koncepciu inscenácie dostal ešte pred vojenskou inváziou Ruska na Ukrajinu, teda v období pandémie koronavírusu, kde bol svet vyprázdnený, boli opustené továrne…

Zborové party pripravila hlavná zbormajsterka Opery SND Zuzana Kadlčíková. Je to jej prvé stretnutie z partitúrou Eugena Suchoňa. ,,Zbor má v opere úlohu kráľovského dvora aj pohanského ľudu, preto sa delí do niekoľkých vojsk a časť mužov vystupuje ako pohanskí kňazi – žreci. Časť žien hrá podmanivé Moreny. Zbor spieva na úvod monumentálne fanfáry pri príchode kráľa Svätopluka, volá mu slávu a dramaticky komentuje dej.

Najrozsiahlejšie číslo k tancu masiek v pohanskom obraze sa inšpiruje staroslovanskými ľudovými piesňami a tento číry vír sa preklenie do melódie pohrebného sprievodu, tento raz však v podobe intenzívneho náreku a prosieb, aby Morena prijala mŕtveho. Operu uzatvára modlitba mužského zboru a veľkozborové vzdanie holdu mŕtvemu kráľovi.

Príprava tohoto diela bola po intonačnej stránke náročná, často sa melódia pohybuje v paralelných septimách, chromatických sekvenciách, sekundových súzvukoch a širokej harmónii. Najmä krátke vstupy zboru bolo treba starostlivo nacvičiť (napríklad keď zbor nadväzuje na výkrik sólistu do ticha). Dôraz sme kládli na energickú výslovnosť každej repliky, aby divák všetkému prirodzene rozumel. Kvôli ešte bohatšiemu zvuku sme k internému zboru prizvali aj 28 externých spevákov.

Opera Svätopluk hovorí jasnou hudobnou rečou. Melódie sa prelínajú ako leitmotívy od predohry až po záverečný chorál a utvárajú kompaktný celok. Suchoň využíva inšpiráciu ľudovou piesňou (časté opakovania „ojoj, ojoj“), pohrebným sprievodom, modlitbami, bojachtivými zvolaniami, to všetko prekladá prekomponovanými recitatívmi, textmi a áriami, ktoré všetko spájajú do jedného veľkého efektného hudobného prúdu. V melodike počujeme odkaz na Janáčkovu inšpiráciou rečou, temperamentnú rytmiku a clivotu. Svätopluk je moderná, nadčasová opera, ktorá osloví na prvé počutie. Jej náročnosť a odkaz na históriu slávneho kniežaťa z nej robí skutočný národní klenot.

Autorkou scény je Brabora Šajgalíková, pre ktorú je to prvá spolupráca na veľkom opernom diele. Doteraz navrhovala scény pre činoherné inscenácie, ale aj Operné štúdio SND. „Pri hľadaní výtvarného kľúča sme sa rozhodli nesnažiť sa o historicky vernú podobu, keďže nám chýba dostatočné množstvo historických prameňov, aby sme dokázali reprodukovať jej vernú podobu. Nechceli sme skĺznuť do iluzórnej historickej predstavy, a tak sme sa rozhodli vytvoriť priestor, ktorý by sa dal nazvať bezčasým. Zo starovekých panovníckych sídiel si ponechal výrazovú monumentalitu a strohosť, ale jeho výtvarný ráz je bližšie k súčasnosti.

Napoly zbúraný priemyselný objekt má zároveň istý apokalyptický ráz, ktorý možno vnímať aj ako odkaz na budúcnosť. Významovo je to najmä priestor, ktorý by mal komunikovať stavbu, ktorá bola kedysi symbolom moci, ale dnes, keď v nej hráme túto priam Shakespearovskú drámu boja o moc, je už v rozklade a dávno svojmu účelu neslúži. Mala by tak zdôrazňovať nezmyselnosť malých ľudských bojov, ktoré sa často odohrávajú aj potom, keď sa zmení hodnota ich pôvodnej motivácie.

Okrem tohto ideového východiska bolo pri tvorbe scénickej dekorácie kľúčovým vyjsť v ústrety požiadavkám dirigenta a autora hudobného naštudovania, Martina Leginusa, aby bol javiskový priestor uzavretý a aby sa zvuk šíril čo najviac k divákovi. Scéna je tak v najväčšej možnej miere kompaktná a čo najviac približuje dej k divákovi.

Určujúcim momentom bolo aj vytvorenie vrstevnatého priestoru a možností rýchlych príchodov a odchodov monumentálneho zboru. Scéna svojou farebnou monotónnosťou necituje len strohosť architektúry staroveku, ako som spomínala v úvode, ale dáva aj príležitosť vyniknúť kostýmom Pavla Dendisa. Považujem za kľúčové, aby scénická dekorácia bola v symbióze s výtvarným riešením kostýmov a aby si nekonkurovali.

Na scénickom riešení spolupracoval aj Ján Šicko tvorbou svetelných efektov, ktoré podčiarkujú práve apokalyptický či futuristický ráz. Na jej konečnú podobu má v neposlednom rade určujúci vplyv svetelný dizajn Jána Ptačina. S Jánom Ptačinom spolupracujem už po niekoľkýkrát a pre scénického výtvarníka je jeho práca nesmierne prínosná a kľúčová.

Nové naštudovanie má iba jedno spevácke obsadenie. V titulnej postave sa predstaví Peter Mikuláš, ktorý Svätopluka stvárnil aj v dvoch predošlých inscenáciách SND. Jeho troch synov stvárnia Daniel Čapkovič (Mojmír), Ondrej Šaling (Svätopluk mladší) a Peter Račko (Predslav).

V ďalších postavách sa predstavia Pavol Remenár (Dragomír, nádvorný špán), Jolana Fogašová (Ľutomíra, kňažná z Panónie), Tomáš Juhás (Záboj – igric a pisár / Igric bol stredoveký hudobník a spevák v slovanských oblastiach), Monika Fabianová (Blagota, otrokyňa pohanského rodu), Eva Hornyáková (Blagotina dcéra Milena), Michal Onufer (Žrec – pohanský kňaz), Róbert Remeselník (Vražec – pohanský čarodejník), Filip Tůma (Bogat, pohanský veľmož), František Ďuriač (Starešina), Martin Morháč (Turoň), Pavol Mucha (Strážca obetišťa), Peter Malý (Nitrabor, veliteľ Mojmírovej družiny) a ďalší – Moreny, tanečníci, zbor a orchester Opery SND. Na inscenácii spolupracovali Ladislav Cmorej (choreografie), Ján Šicko (svetelné objekty) a Ján Ptačin (svetelný dizajn).

Do konca sezóny SND naplánovalo premiéru a tri reprízy, ale ako prisľúbil Maroš Podhájsky, ktorý je až do zvolenia nového generálneho riaditeľa SND dočasne poverený riadením súboru Opery, divadlo plánuje uviesť reprízy inscenácie aj v nasledujúcej sezóne. ,,Bohužiaľ nevedeli sme ovplyvniť aby sa v tejto situácii menil hrací plán, takže sme si dali záležať na tom, aby sme ten priestor v budúcej sezóne našli.“

Autorom kostýmov je slovenský módny návrhár Pavol Dendis, ktorý so SND spolupracuje po druhýkrát. Na našej prvej scéne sa už predstavil v rámci kvarteta módnych návrhárov, ktorí vytvorili kostýmy pre projekt Fashion Ballet ’22. „Oslovenie od Romana Poláka bolo pre mňa výzvou a spoločne sme sa zhodli na tom, že nechceme scénu ani kostýmy realizovať z historického pohľadu, ale dať dielu moderný výtvarný element, ktorý by reflektoval dnešnú a azda aj budúcu dobu. Keďže rád pracujem aj s históriou, snažil som sa do kostýmov vniesť aj momenty z dejín. Mojou doménou je čierna farba, ktorá dominuje predovšetkým na kostýmoch veľkého zboru. Akékoľvek iné farby sa použili takmer len pri sólistoch.“ uviedol Pavol Dendis, ktorý zároveň vyslovil želanie, aby sa tento súčasný inscenačný tvar Svätopluka stal pútavým pre mladých ľudí spoznávajúcich operné umenie.

Tridsať minút pred predstaveniami sa v Opernom salóne uskutoční Dramaturgický úvod, na ktorý je vstup voľný. Najbližšou premiérou Opery SND bude v apríli 2023 Donizettiho Maria Stuarda.

Pripravil: Ľudovít Vongrej

video