Dnes je: nedeľa, 23. 9. 2018, meniny má: Zdenka, zajtra: Ľubor

Slovenské národné divadlo uvádza Verdiho operu Simon Boccanegra

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Bratislava – Opera SND uvádza operu Giuseppe Verdiho Simon Boccanegra. Premiéra sa uskutoční 20. a 22. mája 2016 na javisku novej budovy SND v hudobnom naštudovaní Martina Leginusa a v réžii Mariána Chudovského. Premiéra 20. mája bude zároveň otváracím predstavením druhého ročníka medzinárodného hudobného festivalu SND Eurokontext.sk, ktorý tento rok ponúka operné a baletné predstavenia rôznych operných domov a baletných scén v Európe.

,,Tento titul patrí k známym operným dielam, ku klasike, je to veľké operné plátno Giuseppe Verdiho Simon Boccanegra a dúfame, že bude patriť do základného repertoáru Opery SND v ďalších rokoch. Dielo stojí na pomedzí medzi veľkými a veľmi populárnymi dielami talianskeho majstra a medzi tými, ktoré nie sú až tak známe a často uvádzané. Možno je to aj tým, že vznikalo v dvoch obdobiach. Súvisí s tvorbou Verdiho v jeho strednom období, ale po čase sa k nemu vrátil a to v období, kedy sa zapodieval už svojimi poslednými vrcholnými dielami Falstafom a Otellom. V spolupráci s veľkým talianskym libretistom Arrigom Boitom ho prekomponoval do podoby, v ktorej zaznie aj v našej inscenácii a v ktorej sa uvádza aj vo svete. Zacielenie tohto titulu je celkom jasné. Opera SND sa veľmi intenzívne zapodieva talianskou opernou literatúrou, ktorá má veľkú tradíciu a osobitne dielom Giuseppe Verdiho, a zároveň profilujeme aj náš súbor. Sme presvedčení o tom, že aj v domácom obsadení máme na Verdiho tvorbu veľmi silné typy a veľmi silných interpretov.”, povedal v úvode tlačovej konferencie k premiére riaditeľ Opery SND Slavomír Jakubek.

Simon Boccangra je opera v troch dejstvách s prológom v talianskom jazyku, ktorej autorom je Giuseppe Verdi (1813 – 1901). Libretistami sú Francesco Maria Piave (1810 – 1876) a Arrigo Boito (1842 – 1918). Dielo vzniklo podľa predlohy drámy Antonia García Gutiérreza (1813 – 1884) Simón Bocanegra z roku 1843. Podobnú tému už predtým spracoval Friedrich Schiller (1759 – 1805) v dráme Fiesco a jeho janovské spiknutie (1783). Verdiho operné dielo v svetovej premiére uviedli 12. marca 1857 v Benátkach na objednávku Teatra La Fenice, ale Verdi sa rozhodol túto operu revidovať. Podnet k úpravám vyšiel aj od Verdiho vydavateľa Giulia Ricordiho. Upravená bola v roku 1881 a táto verzia mala premiéru 24. marca 1881 v Milánskej La Scale.

Giuseppe Verdi, (1813-1901)

Giuseppe Verdi,
(1813-1901)

Pôvodná verzia opery z roku 1857 mala štyri dejstvá a medzi týmito dvomi verziami prešlo 24 rokov. V tomto čase Verdi nastúpil na cestu reformovanej opery a jeho hudba prešla vývinom, takže toto obdobie už spadá do autorovej zrelej tvorby. Medzi dvomi verziami Simona nekomponoval tak intenzívne ako predtým, hoci v tomto období vznikli opery Maškarný bál (1859), Sila osudu (1862), Don Carlos (1867) a Aida (1871). Z pôvodnej verzie ubudla predohra, balet z prvého dejstva, pribudla scéna v janovskom senáte či orchestrálna medzihra pred tretím dejstvom. Verdi pri revízii vokálnych partov ustúpil z ornamentálnosti a dôraz kládol skôr na dramatický a charakterizačný akcent jednotlivých postáv.

Verzia Simona Boccangru z roku 1881 má prológ a tri dejstvá. Prvé dejstvo sa odohráva o dvadsaťpäť rokov neskôr ako prológ. ,,To, že Simona Boccanegru, ako sa dočítame z historických záznamov, publikum neprivítalo hneď s nadšením, má svoje zjavné dôvody. Dnes vieme, že príčinou nebola nižšia kvalita diela, ale skôr sa môžeme nazdávať, že konzervatívne operné publikum nebolo na ďalší posun vo Verdiho ponímaní opery pripravené. Predovšetkým išlo o prácu s melodikou, ktorá akoby ustupovala do úzadia. V skutočnosti však sa však len vyrovnávala jej úloha s ďalšími výrazovými prostriedkami hudby. Skladateľ v Boccanegrovi síce ešte pracuje s formou číslovanej opery, ale jednotlivé hudobné čísla už voľne spája – a ich vzájomná dramatická spätosť pôsobí tak prirodzene a presvedčivo, že neraz si poslucháč prechod z jedného hudobného čísla do druhého ani neuvedomí. Verdi prichádza s úsilím vytvoriť prekomponovaný celok, v rámci ktorého sa dej nedelí exaktne na kratšie uzavreté úseky. Do istej miery sa teda stráca aj kontrast medzi tradičnými hudobnými číslami (árie, duetá, ansámble) a recitatívnymi pasážami. Verdi, pozitívne ovplyvnený vplyvom francúzskej opery, no predovšetkým nezadržateľne vedený inštinktom dramatika, chápe operné dielo čoraz viac ako jednoliaty celok vedený dramatickým príbehom – a tomuto princípu podriaďuje hudbu. Jej postavenie sa tým však neumenšuje, pretože viac než predtým pôsobí v synergii a synestézii s mimohudobnými dramatickými prvkami: dejom, charaktermi postáv a ich vzájomnými vzťahmi. Nie, Verdi neopúšťa svoj fenomenálny talent výnimočného tvorcu operných melódií: ale všetko, čo sa v hudbe deje, sa usiluje rozvíjať ako prvky nielen ilustrujúce, ale vytvárajúce obrazy situácií a hrdinov, ktorí sa na nich zúčastňujú.“, hovorí dramaturg Opery SND Pavol Smolík.

G. Verdi: Simon Boccanegra, Opera SND, 2016, foto: Ctibor Bachratý

G. Verdi: Simon Boccanegra, Opera SND, 2016,
foto: Ctibor Bachratý

G. Verdi: Simon Boccanegra, Opera SND, 2016, Peter Mikuláš (Jacopo Fiesco), foto: Ctibor Bachratý

G. Verdi: Simon Boccanegra, Opera SND, 2016,
Peter Mikuláš (Jacopo Fiesco),
foto: Ctibor Bachratý

Simon Boccanegra je historická dráma rozprávajúca príbeh muža, ktorý sa vďaka rozhodnutiam v svojej mladosti dostal do spleti politických intríg, rebélie a vražedného sprisahania. Titulný hrdina, janovský dóža Simon Boccanegra, má jasnú politickú víziu: chce v bohatom mestskom štáte zmietajúcom sa vo vnútorných bojoch o moc nastoliť mier a spravodlivosť. Svoj cieľ dosiahne, nájde i stratenú dcéru, ale vo chvíli, keď už môže byť šťastný, umiera rukou bývalého priateľa. Napriek tomu, že hudba opery je oproti pôvodnej verzii z roku 1857 prekomponovaná, aj v tejto verzii Simona Boccanegru sú prítomné pre Verdiho typicky bohaté a vypäté ansámble, či krásne árie. Téma zápasu o jednotu historicky ťažko skúšaného Talianska sa stala určujúcou ideou viacerých jeho diel. V opere Simon Boccanegra ju výrazne obohatila i rozporuplná súvislosť moci a ceny, ktorú si na ľudských osudoch zvyčajne vyžiada. ,,Čo sa týka historického kontextu, s ktorým autori opery pracovali, vybrali si zaujímavú lokalitu a obdobie. Janovská republika 14. storočia veľmi prosperovala, bola to námorná mocnosť a na území dnešného Apeninskeho poloostrova existovalo množstvo malých republík. Končí sa stredovek, nastáva úsvit renesancie, politický a ekonomický pohyb a veľká ekonomická prosperita. Janovská republika bola jedna z tých, ktoré mali ašpirácie byť vo svojom prostredí dominantnými mocnosťami a bola vo veľkom súboji s Benátskou republikou. Tieto mocnosti medzi sebou bojovali a snažili sa o vnútornú integritu, pretože bolo jasné, že pokiaľ ju nebudú mať, neobstoja ani navonok. Ak hovoríme o historickom kontexte, s ktorým Verdi pracoval, je veľmi zaujímavé, že spolu s libretom Piavem si zvolil reálne historické postavy ktoré naozaj existovali, napríklad Grimaldiovci a ďalšie mocné rody. Existovali však aj politické okolnosti, ktoré sa takisto reálne odohrávali, a nájdeme ich nielen v tomto diele, ale aj v historických análoch. Ako to poznáme aj z iných Verdiho diel, dokázal s týmito reáliami fenomenálne pracovať, a úžasne prepájať individuálne príbehy postáv so spoločenskými a politickými okolnosťami, v ktorých žili. Dokázal pracovať s tým, ako tieto okolnosti dramaticky prenikajú práve do osudov postáv. Vzájomným pôsobením týchto dvoch polôh akoby umocňoval silu dramatickej výpovede a toto všetko fenomenálne v Simonovi Boccanegrovi využil.”, povedal dramaturg Opery SND Pavol Smolík a ďalej uviedol, že v revolučnom období vzniku opery išlo taktiež o vnútornú integritu, ale už na inej úrovni, nie malých mestských štátov, ale vznikajúceho nového Talianska. ,,Verdi sa v období medzi prvou a druhou verziou Simona Boccanegra aj politicky angažoval – bol senátorom – stal sa teda symbolom národného zjendocovacieho hnutia nielen ako umelec, ale aj ako politik. Nie náhodou je vo finále prvého dejstva nového spracovania Simona Boccanegru zakomponovaná scéna v senáte, ktorá tam pôvodne nebola Verdi sa tu inšpiroval svojou politickou aktivitou.”, dodal Pavol Smolík.

Simon Boccanegra na slovenských operných javiskách

Slovenská premiéra opery sa konala 30. januára 1932 v Slovenskom národnom divadle. Ďalšie uvedenia sa konali 25. októbra 1975 v Štátnom divadle Košice, 6. marca 1976 v banskobystrickej Štátnej opere, 11. januára 1985 sa opäť hralo v SND a 16. októbra 2009 sa vrátilo aj na  javisko Štátnej opery Banská Bystrica.

G. Verdi: Simon Boccanegra, Opera SND, 1985, P. Dvorský (Gabriele Adorno), I. Konsulov (Simon Boccanegra), M. Blahušiaková (Amelia Grimaldiová), foto: Anton Sládek, Archív SND

G. Verdi: Simon Boccanegra, Opera SND, 1985,
P. Dvorský (Gabriele Adorno), I. Konsulov (Simon Boccanegra), M. Blahušiaková (Amelia Grimaldiová),
foto: Anton Sládek, Archív SND

Simon Boccanegra v Opere SND

Opera Simon Boccanegra sa od 30. januára 1932 do 5. marca 1932 v SND uvádzala v hudobnom naštudovaní Zdeňka Folprechta a réžii Bohuša Vilíma. Operu uviedli v českom jazyku a hrala sa päťkrát. V roku 1985 sa pod hudobné naštudovanie podpísal vtedajší šéfdirigent Opery SND Ondrej Lenárd a dielo zinscenoval Július Gyermek. Inscenácia sa hrala od 11. januára 1985 do 9. marca 1991 už v talianskom jazyku a zaznamenala 64 repríz. 20. mája 2016 uvedie Opera SND toto dielo vrcholného tvorivého obdobia Giuseppe Verdiho po tretí raz.

Nová inscenácia Simona Boccanegru v SND

Dielo v SND hudobne naštudoval Martin Leginus, ktorý už v SND diriguje viaceré operné i baletné predstavenia, no tento raz ide o jeho prvé samostatné hudobné naštudovanie opery v desaťročnej spolupráci so SND. Ako uviedol Martin Leginus, Simon Boccanegra má u neho veľmi špeciálne miesto a spolu s Donom Carlosom patrí k jeho najvytúženejším operným titulom a dodáva: ,,Zhodou okolností to boli dva najobľúbenejšie tituly aj Giuseppe Verdiho. Bol veľmi nešťastný z neúspechu svetovej premiéry Boccanegru, ktorá nebola neúspešná v porovnaní so  svetovými premiérami iných skladateľov tej doby, ale bola neúspešná v porovnaní s inými svetovými premiérami jeho diel a vyzeralo to tak, že na toto dielo úplne rezignuje. Keď Verdi v Paríži dirigoval Aidu, na ktorej Amonastra spieval vynikajúci barytonista Victor Maurel, rozhodol sa, že stojí za to pustiť sa do úpravy pôvodnej verzie a presvedčil ho o tom aj libretista Arrigo Boito. Týmto chcem povedať, že Simona Boccanegru sa oplatí robiť len s vynikajúcimi sólistami a my v SND máme veľké šťastie, že na to máme fantastický súbor. Väčšina interpretov je z domáceho ansámblu, čo svedčí o veľkej vyspelosti súboru Opery SND. Obidve obsadenia sme dokázali zostaviť z väčšej časti domácimi sólistami a zároveň mám radosť, že spolu s nimi hosťujú aj ďalší skvelí umelci.”

G. Verdi: Simon Boccanegra, Opera SND, 2016, Anton Keremidtchiev (Simon Boccanegra), Adriana Kohútková (Amelia Grimaldi), foto: Ctibor Bachratý

G. Verdi: Simon Boccanegra, Opera SND, 2016,
A. Keremidtchiev (Simon Boccanegra), A. Kohútková (Amelia Grimaldi),
foto: Ctibor Bachratý

Operu zinscenoval režisér Marián Chudovský spolu s tímom, s ktorým spolupracoval na viacerých inscenáciách.  Autorom scény je Jaroslav Valek a kostýmy navrhol Peter Čanecký, čerstvý držiteľ ocenenia Slnko v sieti – ceny za najkvalitnejšie filmy a tvorivé výkony za roky 2014 a 2015 v kategórii najlepší architekt – scénograf za film Sedem zhavranelých bratov. Zbormajstrom je Pavol Procházka.

G. Verdi: Simon Boccanegra, Opera SND, 2016, Kyungho Kim (Gabriele Adorno), Peter Mikuláš (Jacopo Fiesco), foto: Ctibor Bachratý

G. Verdi: Simon Boccanegra, Opera SND, 2016,
Kyungho Kim (Gabriele Adorno), Peter Mikuláš (Jacopo Fiesco),
foto: Ctibor Bachratý

,,V príbehu opery je viacero nosných motívov. Mohla by to byť aj historická freska s politickým akcentom, no i s viacerými motívmi ľudských príbehov. Vo väčšine prípadov smutných, ba i tragických. Opera sa začína i končí smútkom, tragédiou, smrťou… Jej oblúk sa vykresľuje od smútku nad smrťou Fiescovej dcéry Marie a ukončuje sa pomalou smrťou Dóžu Simona Boccanegru. V prvom prípade je príčinou ľudská nenávisť a v druhom pomsta a taktiež nenávisť… Politikum, intrigy a sváre sú príznačné pre každú dobu a prežívame ich aj dnes. Asi to nikdy ani inak nebude. Je to v nás zakódované a zrejme to patrí k povahe ľudstva. Preto sa ani nemôžeme tváriť, že sa nás to netýka. Práve naopak. Pojmy, ktoré som spomenul sú a budú stále aktuálne. Historicko-renesančný príbeh sme aktualizovali v iluzívnej divadelnej štylizácii. Odohráva sa v súčasnosti, no prostredníctvom muzeálnych exponátov, či artefaktov galérie moderného umenia., povedal v rozhovore pre Opera Slovakia o príbehu opery režisér Marián Chudovský. Celý rozhovor si prečítate tu: Marián Chudovský nielen o novej inscenácii Verdiho opery Simon Boccanegra v SND

G. Verdi: Simon Boccanegra, Opera SND, 2016, Daniel Čapkovič (Simon Boccanegra), Zbor Opery SND - muži, foto: Ctibor Bachratý

G. Verdi: Simon Boccanegra, Opera SND, 2016,
Daniel Čapkovič (Simon Boccanegra), Zbor Opery SND – muži,
foto: Ctibor Bachratý

G. Verdi: Simon Boccanegra, Opera SND, 2016, Tomáš Juhás (Gabriele Adorno), Daniel Čapkovič (Simon Boccanegra), Zbor Opery SND, foto: Ctibor Bachratý

G. Verdi: Simon Boccanegra, Opera SND, 2016,
Tomáš Juhás (Gabriele Adorno), Daniel Čapkovič (Simon Boccanegra), Zbor Opery SND,
foto: Ctibor Bachratý

Autor scény Jaroslav Valek o vizuálnej podobe inscenácie hovorí: ,,Každá inscenácia má istú fázu prípravy a pritom sa štúdujú aj historické reálie a súvislosti. V tejto fáze som natrafil na obrázky janovského námorného múzea a keďže je to príbeh bývalého korzára, mi napadlo ísť po stope dávnych spomienok na jeho vlastnú slávu a mladosť To bol môj prvotný podnet. Neskôr sa postupne začala rodiť konštrukcia a racionálna koncepcia výtvarnej podoby vizualizácie celého príbehu. Rezignovali sme na zbytočné popisy prostredí a podobne, a sústredili sa na najhlavnejšie dramatické situácie formou umeleckých artefaktov zahalených napríklad v podobe výstavných tribún. Takto zároveň vznikajú aj iné paralely a súvislosti.”

Premiéry sa uskutočnia 20. a 22. mája 2016 v Sále opery a baletu SND. Premiéra 20. mája bude zároveň otváracím predstavením druhého ročníka medzinárodného hudobného festivalu Slovenského národného divadla Eurokontext.sk, ktorý ponúkne v termíne od 20. mája do 3. júna 2016, 16 predstavení z produkcií rôznych operných domov a baletných scén v Európe, vrátane domácich predstavení Opery a Baletu SND. Viac na www.eurokontext.sk

G. Verdi: Simon Boccanegra, Opera SND, 2016, Daniel Čapkovič (Simon Boccanegra), Filip Tůma (Paolo Albiani), foto: Ctibor Bachratý

G. Verdi: Simon Boccanegra, Opera SND, 2016,
Daniel Čapkovič (Simon Boccanegra), Filip Tůma (Paolo Albiani),
foto: Ctibor Bachratý

Giuseppe Verdi: Simon Boccanegra
Opera SND
Premiéra: 20. a 22. mája 2016 v Sále opery a baletu SND

Inscenačný tím

Hudobné naštudovanie: Martin Leginus
Dirigenti: Martin Leginus, Dušan Štefánek
Réžia: Marián Chudovský
Dramaturgia: Pavol Smolík
Scéna: Jaroslav Valek
Kostýmy: Peter Čanecký
Zbormajster: Pavel Procházka

osoby a obsadenie

Simon Boccanegra: Anton Keremidtchiev, Sergej Tolstov, Daniel Čapkovič
Jacopo Fiesco: Jozef Benci, Peter Mikuláš
Paolo Albiani: Daniel Čapkovič, František Ďuriač, Filip Tůma
Amelia Grimaldi: Eva Hornyáková, Katarína Juhásová-Štúrová, Adriana Kohútková
Gabriele Adorno: Tomáš Juhás, Kyungho Kim, Ľudovít Ludha
Pietro: Boris Prýgl, Juraj Peter
Kapitán: Jiří Zouhar, Martin Klempár
Slúžka: Monika Kyšková, Kateřina Killarová

Giuseppe Verdi, Simon Boccanegra, Opera SND, 2016, banner

www.snd.sk

Pripravil: Ľudovít Vongrej

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár