Slovenské piesne na BHS boli výborným nápadom dramaturgie

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Vokálne umenie dostáva, možno len zhodou okolností, v aktuálnom 57. ročníku Bratislavských hudobných slávností skromnejší priestor. Chýba napríklad rozmernejšie vokálno-inštrumentálne dielo. Inovatívne – len v našom domácom kontexte, vo svete je to bežné – by zapôsobilo aj koncertné predvedenie operného diela. Je tiež škoda, že z programovej štruktúry festivalu sa vytrácajú klasické celovečerné piesňové recitály spevákov svetového renomé.

Nahrádzajúcim formátom sú piesňové koncerty menších rozmerov, umiestnené do Malej sály Slovenskej filharmónie. V nedeľu 25. septembra 2022 dramaturgia BHS pripravila výber z piesňovej tvorby slovenských skladateľov. S jednou výnimkou, Bélom Bartókom, ktorý však svojimi aktivitami na poli zberu a spracovania slovenského hudobného folklóru si vlastne zaslúži, že si ho v tejto tematickej rovine „privlastňujeme“.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2022. Komorný koncert z piesňovej tvorby slovenských skladateľov. Tomáš Šelc, Eva Garajová, Mária Taytáková, foto: Ján Lukáš / SF

Na popoludňajšom koncerte v ukážkach z diel siedmich autorov vystúpila trojica spevákov so svojimi vlastnými klaviristami. Hoci ich výstupy neboli dlhé, trocha prekvapilo, že dvaja z nich mali po ruke notový zápis. Hoci niekedy viac, inokedy menej len ako poistku. Toto sa mi nejaví ako celkom dôstojné, ba ani príliš profesionálne. Zvlášť, keď práve v ich prípadoch nešlo o extrémne náročné party.

Neviem, či to bol zámer alebo náhoda, nik zo skladateľov, ktorých piesne zazneli, už nie je medzi živými. Dvaja zo starších boli rovesníkmi (Mikuláš Schneider-Trnavský a Béla Bartók, obaja narodení v roku 1881) a pri drobnej tolerancii to platí aj o tvorcoch, narodených v prvých decéniách 20. storočia. Zo súčasníkov sa do programovej zostavy nedostal nik.

Prečítajte si tiež:
Recenzie BHS 2022

Jedinou sólistkou večera, ktorá noty nepotrebovala, bola sopranistka Mária Taytaková. Fakt, že oba prednesené cykly tvoria súčasť jej nového piesňového CD Impressions, nič na tejto veci nemení. Vybrala si tri piesne pre soprán a klavír, op. 3 na básne Rudolfa Dilonga Jar v údolí od Jána Zimmera. Ide o ukážku z mladíckej tvorby (v čase komponovania mal len 21 rokov) trocha zabúdaného skladateľa, čo však neuberá na zaujímavosti cyklu, nadýchnutého trocha rapsodickou, trocha impresionistickou náladou.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2022. Komorný koncert z piesňovej tvorby slovenských skladateľov. Ladislav Fančovič, Mária Taytáková, foto: Ján Lukáš / SF

Mária Taytaková v umeleckom súzvuku s klaviristom Ladislavom Fančovičom vniesli do piesní priliehavo diferencovanú atmosféru. Sólový hlas znel v timbri s pôsobivým leskom nielen vo výškach, upútal citlivým modelovaním fráz a narábaním s dynamickými nuansami.

Prečítajte si tiež:
Album Impressions Songs predstavuje slovenskú piesňovú tvorbu v kontexte európskej hudby

V druhej polovici sa Mária Taytaková s Ladislavom Fančovičom vrátili na pódium v cykle piesní pre koloratúrny soprán a klavír op.19 Mladosť na texty Laca Novomeského, dielom taktiež pochádzajúcim z ranej tvorivej periódy skladateľa a dirigenta Ladislava Holoubka. Vznikal v dvoch etapách (1935 a 1946), pričom obsahovú rozmanitosť stmeľuje autorov veľký cit pre výrazové a technické možnosti ľudského hlasu. V Taytakovej interpretácii, podmaľúvanej Fančovičovým citlivým klavírom, zaznievala jednak technická istota v pohyblivých úsekoch a veľkom tónovom rozsahu cyklu, no rovnako výrazová hĺbka a práca s dynamikou, odhaľujúca úzku a hĺbavú symbiózu slova a hudby.

Basbarytonista Tomáš Šelc sa vyprofiloval najmä ako koncertný umelec, ktorého interpretačná úroveň má stále stúpajúcu tendenciu. So svojím empatickým a výrazovo tvárnym klavírnym partnerom Petrom Pažickým dostal priestor v troch skladbách. Prvou bolo Päť slovenských ľudových piesní od Bélu Bartóka, súbor náladovo kontrastných miniatúr. Tomáš Šelc do nich vložil diferencovanú atmosféru, s hlasovým fondom narábal v širokej dynamickej a výrazovej škále, pohyboval sa od pianissima a mezza voce až po plno znejúce, avšak komorný rámec neprekračujúce tóny.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2022. Komorný koncert z piesňovej tvorby slovenských skladateľov. Tomáš Šelc, foto: Ján Lukáš / SF

Vo výbere piesní z bohatej tvorby Mikuláša Schneidera-Trnavského (Keby som bol vtáčkom, Sedíme tu smutní, Všetci ľudia povedajú, Dobrú noc, má milá a Pime chlapci, pime) Šelc len potvrdil, že „slovenský Schubert“ stále oblažuje svojou príťažlivou melodikou, reflexiou najrozmanitejších náladových situácií. Basbarytón Tomáša Šelca aj v tomto čísle potvrdil, že vie dať piesňam nielen technickú istotu, rozsah od k basu smerujúcich hĺbok po ťažiskový barytónový stred, ale tiež diferencovaný výraz. Ozaj škoda toho notového stojana…

Do tretice, ako jediný, mal možnosť ponúknuť aj ďalšie číslo a to neveľmi známe, zato pôvabné a tematicky zreteľné Piesne o víne od Bartolomeja Urbanca. Šelcova a Pažického interpretácia mala vtip, dynamiku a reflektovala obsah piesní.

V dvoch cykloch od slovenských „klasikov“, Alexandra MoyzesaEugena Suchoňa, sa predstavila mezzosopranistka Eva Garajová s klaviristom Matejom Arendárikom. Z Moyzesovej tvorby zaznel cyklus pre mezzosoprán a klavír na básne Jána Kostru V jeseni, zo Suchoňovej, z jeho študentskej tvorivej periódy pochádzajúca Nox et solitudo, op. 4 na básne Ivana Kraska. V oboch dielach, s až pričastým náhľadom do notového materiálu, sa prejavili kvality i nedostatky sólistky.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2022. Komorný koncert z piesňovej tvorby slovenských skladateľov. Matej Arendárik, Eva Garajová, foto: Ján Lukáš / SF

Mezzosoprán Evy Garajovej má farbu a rezonanciu v hlbokej polohe, no už vo vyšších stredoch a vo výškach prechádza do ostrosti a tvrdosti. Snaží sa síce o prácu s dynamikou, no i v nej sa drží skôr len základnej línie. K rafinovanejším odtieňom, či k zrkadleniu obsahu piesní v celkovom, aj mimickom výraze, sa dostáva ťažšie.

Festivalové piesňové popoludnie síce neprilákalo toľko divákov, aby zaplnili Malú sálu Slovenskej filharmónie (vďaka im, že nerušili potleskami po jednotlivých piesňach, ale až po ukončení cyklu), napriek tomu jeho zaradenie do programovej ponuky BHS bolo plne opodstatnené. Slovenská tvorba je v tomto ročníku pomerne bohato zastúpená aj na symfonických koncertoch, takže komorný vokálny segment účinne dopĺňal obraz o jej komplexnosti. Hoci v časovo limitovanej dramaturgii bez zastúpenia súčasných autorov.

Autor: Pavel Unger

písané z koncertu 25. 9. 2022

Komorný koncert z piesňovej tvorby slovenských skladateľov
Bratislavské hudobné slávnosti 2022
Malá sála Slovenskej filharmónie
25. septembra 2022

Mária Taytákovásoprán
Ladislav Fančovičklavír
Eva Garajovámezzosoprán
Matej Arendárikklavír
Tomáš Šelcbas
Peter Pažickýklavír

Béla Bartók: Päť slovenských ľudových piesní
Alexander Moyzes: V jeseni
cyklus piesní pre mezzosoprán a klavír na básne Jána Kostru
Ján Zimmer: Jar v údolí
tri piesne pre soprán a klavír, op. 3 na texty Rudolfa Dilonga
Mikuláš Schneider-Trnavský: Piesne, výber
Bartolomej Urbanec: Piesne o víne
Ladislav Holoubek: Mladosť
cyklus piesní pre koloratúrny soprán a klavír, op. 19 na básne Laca Novomeského
Eugen Suchoň: Nox et solitudo
päť piesní pre mezzosoprán a klavír, op. 4 na básne Ivana Kraska

www.bhsfestival.sk

Archív Bratislavské hudobné slávnosti

Recenzie BHS 2022

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár