Slovenské tance Petra Breinera v bratislavskej Redute

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Skladateľ, dirigent a klavirista Peter Breiner stál znova za dirigentským pultom Slovenskej filharmónie, s ktorou vystúpil pred štyrmi rokmi. V roku 2018 spolu nahrali jeho Slovenské tance. Poslucháči ich spoznali aj v džezovej úprave z festivalu Bratislavské hudobné slávnosti a v interpretácii súboru Triango (Peter Breiner, Stanislav Palúch a Boris Lenko) a tiež z baletu, ktorý uviedlo Slovenské národné divadlo v roku 2016 pod názvom Slovenské tance – Životy svetiel.

Dramaturgia Slovenskej filharmónie dala na piatkovom koncerte 21. mája 2021 priestor výberu z nich. Peter Breiner:.. „Pred viacerými rokmi som dostal objednávku aranžovať Brahmsove Uhorské tance pre Londýnsky symfonický orchester. Bola to zaujímavá práca, lebo som vlastne pokračoval v tom, čo začali Brahms a Dvořák – v inštrumentácii klavírnej skladby pre orchester. Antonín Dvořák, ktorý je mojím skladateľským pradedkom, inštrumentoval Uhorské tance ako prvý, a ja, jeho prapravnuk, ako zatiaľ posledný.

Dokončil som všetky, ktoré Brahms s Dvořákom nestihli. Počas práce mi napadlo, že takmer všetky okolité, ba dokonca i nesusediace národy v Európe i mimo nej už majú, podobne ako Maďari od Brahmsa, nejakú podobnú klasickú orchestrálnu kolekciu, založenú na folklórnom materiáli. Česi majú Slovanské tance od Dvořáka, Nemci Nemecké od Mozarta, Španieli Španielske tance od Granadosa (aj im som ich inštrumentoval), Kubánci od Coplanda, Rumuni od Bartóka, Francúzi od Hindemitha, Angličania, Íri a Škóti od Arnolda, Bavori od Elgara, Afričania a Indovia od Villu-Lobosa, mohli by sme pokračovať veľmi dlho. Tak som si povedal, že slovenskú kolekciu urobím ja.“…

Peter Breiner, Slovenská filharmónia, foto: Alexander Trizuljak

Odvtedy, ako sa Peter Breiner rozhodol skomponovať Slovenské tance, prešlo 14 rokov. Úspešne ich hráva u nás i vo svete a vyšli aj na CD, ktoré si možno kúpiť na slovenskom trhu.

Petra Breinera, premiéru Slovenských tancov pred 5 rokmi v Slovenskom národnom divadle i osudy tohto známeho slovenského skladateľa, klaviristu a dirigenta, ale aj publicistu a buriča, ktorý nemálo prispel k politickej zmene po mečiarovskej ére, sleduje aj Opera Slovakia. Okrem iných si zalistujte v článkoch:

Balet SND uvádza svetovú premiéru diela Slovenské tance – Životy svetiel
Peter Breiner: Slovenské tance nevnímam ako návrat k niečomu, sú mojou súčasťou
Peter Breiner opäť na Slovensku s veľkolepými premiérami i sólovými koncertmi
Kozmopolitné Slovenské tance

Po uvoľnení protipandemických opatrení mohla bratislavská Reduta pozvať 250 návštevníkov. V porovnaní s prázdnym hľadiskom to bol priam sviatok. Sála bola s povinnými medzerami medzi poslucháčmi takmer zaplnená. Orchester nastúpil vo svojom veľkom formáte takmer stovky hráčov, väčšina z nich mala rúška.

Peter Breiner, Stanislav Palúch, Boris Lenko, Marian Friedl, Slovenská filharmónia, foto: Alexander Trizuljak

Peter Breiner prináša takú obrovskú energiu, nadšenie, elán a hlavne muzikantský um a životaschopnosť, až bolo možné sledovať, ako sa orchester mení na dav – disciplinovanú masu pozitívne naladených hudobníkov. Málokedy vidieť tak dokonalú súhru aj v gestách – ešte aj sláčiky ťahali rovnako aj v detailoch, veď Breinerova hudba sa ani ináč hrať nedá.

Dielo je kompozične prepracované na základe vybraných ľudových piesní, zväčša z Východu Slovenska, odkiaľ Breiner pochádza (a ktoré mu vybral Stano Palúch), je svižné a moderné ako world music či dobrý džez. Orchester na pódiu hral v jemných dávkach, vkusne, azda aby neprebil závany ľudoviek zverených triu Stano Palúch, Boris Lenko a Marian Friedl. Práve oni boli nositeľmi tých zaujímavých a často aj avantgardných pasáží.

Známy džezový huslista Stano Palúch a skvelý akordeonista Boris Lenko aj popri veľkom orchestri excelovali často v dialógu s vedúcimi sláčikových nástrojových skupín, ale aj s nepočetne veľa hráčmi na dychové nástroje a bicie, či harfu. Všetci spolu sa podieľali na filharmonickej burleske.

Peter Breiner je veľmi dobrý muzikant. Taký talent sa asi rodí raz za storočie. A nemá žiadne limity. Keď sa rozhodne pre džez alebo pre tzv. klasickú hudbu, je to stále on. Ten, ktorý aranžoval Beatles a desiatky iných kompozícií aj od skladateľov vážnej hudby. Aranžérom bol už ako študent. Bežne ho hrávajú v zahraničných rozhlasoch s komentárom, že patrí k najznámejším skladateľom sveta.

Peter Breiner, Stanislav Palúch, Boris Lenko, Marian Friedl, Slovenská filharmónia, foto: Alexander Trizuljak

Pamätám si tento komentár z Deutschlandfunk, ktoré ma sprevádzalo počas piatich rokov vo vzácnych momentoch intimity v kancelárii v Berlíne. Dobre mi to padlo. A dodnes sa dobre bavím na Beatles. Breinerove webové stránky umožňujú počúvať jeho hudbu bežne, koniec koncov skutočnosť, že sa predali milióny nahrávok s jeho hudbou či s ním ako dirigentom alebo klaviristom, hovorí za všetko. Na konte má vyše 150 CD. Presadil sa v Kanade, USA a ostatný rok už zanecháva svoju stopu v Londýne. A ostal celé roky v kontakte aj so slovenskou profesionálnou obcou. V. Godár – M. Burlas – P. Breiner bolo pre mňa ikonické trio vrstovníkov.

Toto trio funguje, popri ňom hlavne trio Triango (sólisti koncertu) – Petrovi Breinerovi sú blízki hudobníci presahujúci svojím záberom do oblasti džezu a world music. Skvelí Palúch a Lenko sú toho príkladom. A aj ich tričká akoby zdôrazňovali ich výnimočnosť. Boli v sympatickom kontraste s tip-top oblečenými filharmonikmi a Breinerom v tej najformálnejšej kráse. Ich spolupatričnosť však potvrdili topánky podobných farieb ako tričká a skladateľove červené šnúrky. Výnimočné postavenie v trojici sólistov mal Marian Friedl, unikátny hudobník, etnomuzikológ – skvele hral na ľudové nástroje, píšťaly i fujaru.

Spojenie týchto nástrojov s orchestrálnym zvukom je iba symbolické, ale veľavravné. A ten dokonalý súlad s dirigentom a skladateľom v jednej osobe! Ale aj s filharmonikmi. Určite sa z takého koncertu všetci veľmi tešili. Ich radosť bolo cítiť a hlavne počuť.

Peter Breiner, Stanislav Palúch, Boris Lenko, Marian Friedl, Slovenská filharmónia, foto: Alexander Trizuljak

Rozumiem úmyslu Petra Breinera vytvoriť niečo, čo mapuje jeho životný osud – v hrubých rysoch od Humenného, cez Košice, Bratislavu, Toronto, New York až po Londýn. A hlavne vytvoriť skladbu, ktorá bude dvojičkou svetoznámych tancov Antonína Dvořáka či Zoltána Kodálya. So svojou skvelou schopnosťou prezentácie to môže dosiahnuť a tešiť sa z toho budeme všetci.

V pesničkách sa Breiner úplne vyžíval, zdá sa, že za cenu dobrej zábavy si robí radosť aj sám sebe. A možno aj skryte nastavuje zrkadlo – dobe minulej, ktorú sám zažil, keď ešte žil na Slovensku a dnešku, keď sú pravé hodnoty zatlačené do kúta a možno sa potláča aj pravá tradičná hudba v jej archaickom šate a nahrádza ju štylizovaná šou. Tak prečo ju nepretkať modernosťou a sviežosťou, ktorú nasal v Amerike? To dodáva jeho kompozícii zmysel.

Na koncert som išla s veľkými obavami, ale nadšenie sály ma vtiahlo do deja a najmä Breiner ako skvelý dirigent, inšpirujúci, stále sa usmievajúci (!) a nákazlivým temperamentom pripomínajúci Bernsteina.

To je pre mňa osobne to najdôležitejšie – vyžarovanie pozitívnej energie, radosť, hoci možno na hranici filmovej hudby, ale dobrej. Dopriala som ju publiku aj sebe.  Vôbec nechcem vytvárať z autora hviezdu. Breiner to nepotrebuje, lebo iba sebe vďačí, že ňou je a že je v istých kontextoch plne akceptovaný, pozýva ho celý svet a ja som rada, že aj prostredníctvom Slovenských tancov sa Slovensko pripomína všade tam, kde sa ho rozhodne skladateľ a dirigent v jednej osobe prezentovať.

Peter Breiner, Stanislav Palúch, Boris Lenko, Marian Friedl, Slovenská filharmónia, foto: Alexander Trizuljak

Celé desiatky rokov som sa snažila, aby sme v zahraničí neprezentovali len folklór a klišé z obdobia socializmu, ale všetky umelecké oblasti a súčasné umenie, porovnateľné s inými krajinami. Nevylučovalo to, že som sa zasadila za prezentáciu nehmotného kultúrneho dedičstva – napríklad fujaru a jej hudbu – a na mnohých, na to určených fórach, som prezentovala tradičnú hudbu v Rakúsku, Nemecku aj Francúzsku. Zostávam však voči dominancii štylizovaného folklóru v mozaike prezentačnej ponuky v zahraničí rezervovaná.

Prečítajte si tiež:
Piatkové koncerty Slovenskej filharmónie s Petrom Breinerom a Danielom Raiskinom

Cez Slovenské tance však ide k nám i do sveta signál o kráse ľudovej hudby, o jej rytmickosti – v niektorých častiach skladby to bola priam orgiastická hudba, strhávala a nadchýňala. Lahodí poslucháčovi nehou, sentimentom, rustikálnou energiou, sú to väčšinou veľké plochy, zaberajúce mohutný priestor v duši. Nuž, nech to tak aj ostane.

Odznelo 12 tancov a prídavok. Verím, že publikum siahlo aj po ponúknutej nahrávke Slovenských tancov na CD.

Autor: Viera Polakovičová

písané z koncertu 21. 5. 2021
(záznam koncertu je k dispozícii online TU…)

Peter Breiner: Slovenské tance
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
21. mája 2021

Peter Breiner, dirigent. mája
Stanislav Palúch, husle
Boris Lenko, akordeón
Marian Friedl, píšťalky, ľudové nástroje

Peter Breiner: Slovenské tance, pochabé i smutné (výber)

Ej zalužicko poľo, Dzifče počarovne, Kvitne drobná ďatelinka, Uspávanky, Píšťalôčka moja – Ititi, ititi, Na Kráľovej holi, Šalena ja bula, Na košickej turni, Vravela mi moja mati nesedávať potme, Šňila še mi v Americe novina, Staré dievky, čo robíte, A muj ocec veľka balamuta, Kapura

www.filharmonia.sk | stream.filharmonia.sk

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár