V tomto roku si 12. januára pripomíname 145. výročie narodenia taliansko-nemeckého skladateľa Ermanna Wolfa-Ferrariho. Z rozmanitého hudobného odkazu nám zanechal aj 13 operných titulov, z nich štyri boli uvedené na našich scénach. O uvedenie opernej drámy Šperky Madony na Slovensku sa zaslúžil neúnavný popularizátor a medzinárodne uznávaný odborník na Ferrariho tvorbu, rakúsky dirigent Friedrich Haider, vďaka ktorému v Bratislave vznikla aj historicky prvá štúdiová nahrávka tejto opery.
Ermanno Wolf-Ferrari sa narodil 12. januára 1876 v talianskych Benátkach rodičom Emilie Ferrari a nemeckému maliarovi Augustovi Wolfovi. Budúci hudobný skladateľ a pedagóg, pokrstený ako Hermann Friedrich Wolf, prežil detstvo do svojich 15 rokov v Taliansku.
Hudobný talent prejavil už počas prvých súkromných hodín hry na klavír v rodných Benátkach. Po otcovi zdedil aj talent na maľovanie, v ktorom sa s túžbou stať sa maliarom začal zdokonaľovať v Ríme a v Mníchove. Tu sa očarený hudbou Johanna Sebastiana Bacha rozhodol venovať hudbe na mníchovskej Kráľovskej hudobnej akadémii, kde študoval kontrapunkt a kompozíciu.
Ako 18-ročný diriguje na študentskom koncerte svetovú premiéru svojej „Serenády pre sláčiky“, už pod umeleckým menom Ermanno Wolf-Ferrari. Hudba ho uchvátila a venuje sa jej čoraz intenzívnejšie, komponuje svoje prvé skladby, medzi ktorými sú aj operné prvotiny.
Mal to šťastie, že sa roku 1896 v Miláne cez Arriga Boita stretol a spriatelil s Giuseppem Verdim. Krátko na to sa oženil so sopranistkou Clarou Kilian, s ktorou mal jediného syna Federica. Manželstvo nevydržalo a neskôr sa oženil s Wilhelminou Funck. Rozvod s Clarou, ale aj udalosti prvej svetovej vojny, kedy boli znepriatelené obidve krajiny jeho taliansko-nemeckého pôvodu, skladateľa hlboko poznačili a v tomto období našiel útechu v maľovaní. Napriek tomu, že Ermanno Wolf-Ferrari písal prevažne komické opery, bol samotársky človek, nerád hovoril o svojom súkromí, výnimkou bolo jeho detstvo a dospievanie, ktoré považoval za formujúce pre svoju skladateľskú dráhu.
Prežil obidve svetové vojny, ktorých smutné udalosti poznačili aj uvedenia niektorých diel, napríklad v roku 1943 bránilo svetovej premiére Husľového koncertu D dur Op. 26, napísaného „v hlbokej úcte“ pre americkú huslistku Guilu Bustabo, bombardovanie Lipska a Mníchova. ,,Táto kompozícia patrí s určitosťou k najkrajším koncertom v rámci svojho žánru. Zložil ho na úsvite druhej svetovej vojny pre jednu mladú huslistku, do ktorej bol zaľúbený. Nedokážem si predstaviť nič oduševnenejšie a srdcehrejivejšie. Toto dielo treba nevyhnutne zaradiť k tým piatim-šiestim naozaj veľkým koncertom v husľovej literatúre. Od jeho prvého uvedenia v roku 1944 však v koncertnej miestnosti takmer nezaznelo. To je nepochopiteľné.“ uviedol k dielu pre Opera Slovakia dirigent Friedrich Haider.
Wolf-Ferrari mal dvojité občianstvo. Cestoval medzi Nemeckom a Talianskom, žil prevažne v Benátkach, Mníchove či švajčiarskom Zürichu. Okrem komponovania bol aj zborovým dirigentom a uznávaným pedagógom – už ako 26-ročný sa stal riaditeľom na benátskom konzervatóriu Liceo Musicale Benedetto Marcello a v roku 1939 bol menovaný za profesora kompozície v salzburskom Mozarteu.
Ermanno Wolf-Ferrari zomrel 21. januára 1948 v rodných Benátkach, kde mu na cintoríne San Michele vyhradili čestné miesto.
Bol veľmi uznávaným autorom na prelome 19. a 20. storočia, v období, ktoré bolo v dejinách opery veľmi pestré. Konkurenčnými skladateľmi mu boli súputníci Verdi, Puccini, Mascagni, Leoncavallo, Strauss, Schönberg a mnohí ďalší velikáni. Wolf-Ferrari patril medzi šiestich najhranejších autorov svojej doby a jeho rozmanitá tvorba (nájdeme v nej opery, orchestrálne diela, komornú hudbu, oratóriá, piesne aj zborovú tvorbu) je dnes neprávom zabudnutá.
V súčasnosti sa bádaniu a renesancii Ferrariho tvorby už dlhé roky systematicky venuje rakúsky dirigent Friedrich Haider, ktorý pôsobil v Opere SND od roku 2010 ako hosťujúci dirigent, neskôr ako šéfdirigent, riaditeľ a do roku 2016 ako hudobný riaditeľ Opery SND. V tomto období uviedol úspešnú slovenskú premiéru Ferrariho drámy Šperky Madony.
,,V roku 2002 sa mi v jednom antikvariáte v Londýne dostala do ruky partitúra jednoaktovky „Il Segreto di Susanna“ (Zuzankino tajomstvo). Už pri čítaní prvých taktov predohry som sa cítil, akoby do mňa udrel blesk. Zrýchlil sa mi dych a musel som si sadnúť, aby som si celé dielo prečítal až do konca. Už o rok na to som operu uviedol s rozhlasovým orchestrom v Mníchove – s Renatom Brusonom v barytónovej úlohe. Postupne som si zohnal aj mnohé iné diela z pera Wolfa-Ferrariho – a bol som úplne unesený. Odvtedy sa hudbou tohto skladateľa zaoberám skutočne dennodenne.“ uviedol v rozhovore k slovenskej premiére Šperkov Madony pre Opera Slovakia Friedrich Haider. Celý rozhovor, v ktorom približuje operu ako aj svoj pohľad na Ferrariho hudobný odkaz, si prečítate TU…
Ak sa v tomto článku zameriame na hudobnodramatickú tvorbu, tak z operného odkazu nám Wolf-Ferrari zanechal 13 operných opusov, ktorým predchádzala dvojica nedokončených opier Irene (1895/96) a La Camargo (1897).
Prečítajte si tiež:
Majster úsmevu. Carlo Goldoni a la commedia dell’arte
Jeho operná tvorba je známa predovšetkým komédiami na námety svojho rodáka, talianskeho dramatika a tvorcu talianskej komédie Carla Goldoniho (1707 – 1793). Postupne sa však Ferrariho diela prestali hrávať a o dôvodoch dnes môžu odborníci len polemizovať. Podľa databázy operabase bolo na svete od roku 2004 (tento rok databáza poskytuje ako najstarší) uvedených viac ako 80 inscenácií Ferrariho deviatich opier. V ich počte s veľkým náskokom vedie Il segreto di Susanna, po nej nasleduje I Quatro Rusteghi, Il Campiello, I Gioielli della Madonna, Cenerentola, La vedova scaltra, Sly, Le donne curiose a Gli Amanti Spos. Ak štatisticky zhodnotíme reprízovosť, najviac sa od roku 2004 hrala berlínska inscenácia Ferrariho prvotiny Cenerentola, databáza uvádza jej 63 repríz.
,,Hudbu jeho opier charakterizuje bohatstvo melódie, svieža novosť často v duchu neoklasicizmu, bohatá a veľmi farebná inštrumentácia. Wolf-Ferrari je veľmi vzdelaným skladateľom precíznej hodinárskej práce. Obľubuje krátke prekomponované čísla, rafinovane členené zmeny, pohyblivú spievanú reč a do najmenších detailov vypracovaný orchestrálny sprievod. Je dramatikom vynikajúceho javiskového citu. Svojim umeleckým snažením sa mu podarilo oživiť starý taliansky žáner – buffu, zjednodušiť hudobné formy a prostriedky a komponovať v duchu jednoty textu a hudby.“ charakterizoval opernú tvorbu v recenzii na slovenskú premiéru Šperkov Madony operný kritik Jozef Červenka.
Ferrariho debutová opera Cenerentola na námet slávnej rozprávky Charlesa Perraulta Popoluška sa na svojej svetovej premiére 22. februára 1900 v rodnom benátskom Teatro La Fenice nestretla s úspechom. Ten sa dostavil až pri uvedení prepracovanej verzie v nemeckých Brémach (1902). Celkovo Nemecko viac prialo uznaniu Ferrariho tvorby a tu boli uvedené aj svetové premiéry niektorých jeho opier – tieto majú dvojjazyčne libretá.
O rok neskôr si Ferrari vychutnal úspech komickej opery Le donne curiose na Goldoniho námet, ktorej medzinárodný úspech odštartovala svetová premiéra 27. novembra 1903 v Mníchove. Dielo v nemeckom preklade s názvom Die neugierigen Frauen zaznelo v hudobnom naštudovaní Huga Reichenbergera, nemeckého dirigenta a skladateľa, okrem iného aj stáleho dirigenta Viedenskej dvornej opery. Prvé uvedenie Zvedavých žien v taliančine sa konalo až 3. januára 1912 v Metropolitnej opere v New Yorku pod taktovkou obdivovateľa Ferrariho tvorby Artura Toscaniniho. V rodnom Taliansku mu túto operu uviedol dirigent Tullio Serafin 16. januára 1913 v Miláne. Opera sa v posledných rokoch nikde neuvádzala.
Ako tretiu operu Ferrari uviedol I quatro rusteghi (Štyria grobiani), komédiu na námet Goldoniho hry z 2. polovice 18. storočia I rusteghi. Aj toto dielo bolo v svetovej premiére uvedené v Mníchove (19. marca 1906) v nemčine s názvom Die vier Grobiane a v taliančine ju následne uviedli 2. júna 1914 v divadle Teatro Lirico v Miláne, dirigoval argentínsky dirigent a skladateľ Ettore Panizza.
Nasledovala svetová premiéra Ferrariho najhrávanejšej opery Il segreto di Susanna (Zuzankino tajomstvo). Premiéra tejto jednoaktovej komickej opery, v príbehu ktorej muž podozrieva svoju manželku z nevery kvôli vôni tabaku v ich byte, sa konala 4. decembra 1909 mníchovskom Hoftheatri pod taktovkou Felixa Mottiho a v nemeckom preklade pod názvom Susannens Geheimnis. Táto opera sa zvykne uvádzať s inými jednoaktovkami.
V berlínskom divadle Kurfürstenoper bola 23. decembra 1911 uvedená piata Ferrariho opera, dráma z neapolského ľudového života na námet skutočnej udalosti z vtedajšej čiernej kroniky I gioielli della Madonna (Šperky Madony), ktorú dirigoval nemecký dirigent Selmar Meyrowitz. Bol to Ferrariho prvý veľký operný opus vážneho žánru a jeho úspech bol väčší ako u predchádzajúcich komediálnych titulov. Je preto nepochopiteľné, prečo dielo takýchto kvalít zmizlo z hracích plánov.
O úspešnú slovenskú premiéru opery Šperky Madony, ale aj celosvetovo pozoruhodnú udalosť znovuoživenia diela, sa zaslúžil dirigent Friedrich Haider, ktorý sa vyjadril, že tento titul patrí k tomu najkrajšiemu, čo mal ako dirigent možnosť uviesť na scénu. Na bratislavskom predstavení sa zúčastnili aj dve Ferrariho netere (jedna z Berlína, druhá z Benátok), ktoré toto dielo nikdy predtým nepočuli a podľa ich slov, z divadla odchádzali nadšené. Spolu s nimi sa do SND prišli so zabudnutým dielom zoznámiť aj mnohí zahraniční dramaturgovia a odborníci zo sveta opery, ale aj viacerí medzinárodní kritici.
Počas pôsobenia Friedricha Haidera na Slovensku vznikla v svetovej premiére uvedená historicky prvá štúdiová nahrávka tohto diela (existuje ešte jedna neoficiálna nahrávka – pirátsky záznam z Anglicka zo 70-tych rokov). CD vzniklo v koprodukcii Opery SND a Slovenského rozhlasu pre svetový trh.
Prečítajte si tiež:
• Slovenská premiéra opery Šperky Madony v Slovenskom národnom divadle
• Šperky Madony v site dejín (recenzia premiéry v Opere SND)
• Šperky Madony je absolútne majstrovské dielo, ktoré okamžite uchváti každého diváka
• Manfred Schweigkofler: V opere Šperky Madony je duch idealizovaného realizmu
• Friedrich Haider: CD opery Šperky Madony sme v Bratislave nahrali vo svetovej premiére
• Prvá štúdiová nahrávka opery Šperky Madony (recenzia CD)
• Jubilejné sezóny Opery SND v retrospektíve (11). Rozbúrené desaťročie pred stými narodeninami
,,Z operného odkazu Ermanna Wolfa-Ferrariho sme na Slovensku poznali kratučké Zuzankino tajomstvo a troška Štyroch grobianov či Zvedavé ženy. Nebyť Friedricha Haidera, nadšenca, dôkladného znalca a propagátora skladateľovej tvorby, ktorý počas svojho šéfovského pôsobenia v Opere SND naštudoval Šperky Madony, ostali by sme v nevedomosti. A nebyť štúdiovej CD nahrávky (jedinej od roku 1976), ktorú zrealizoval následne pre firmu Naxos, svet by sa tiež sotva dožil renesancie tejto pozoruhodnej neapolskej drámy všedného dňa. Z libretistického hľadiska napínavá detektívka, krížiaca ľúbostné vzťahy nevlastných súrodencov z bigotnej rodiny s vodcom miestnej camorry, z hudobného nápadito zinštrumentovaná, emočne vypätá, až veristicky nadýchnutá dráma. Môžeme byť hrdí, že vďaka skvelej práci Friedricha Haidera zarezonovali „naše“ Šperky Madony aj v celosvetovom kontexte.“ uviedol pre Opera Slovakia k iniciatíve Friedricha Haidera operný kritik a publicista Pavel Unger.
Aj šiesta opera L’amore medico, komédia na námet Molièrovej francúzskej rovnomennej divadelnej hry, sa do Talianska dostala cez Nemecko a Spojené štáty americké. Jej svetová premiéra sa uskutočnila 4. decembra 1913 v Hoftheatri v Drážďanoch pod názvom Der Liebhaber als Arzt, o necelé štyri mesiace ju 25. marca 1914 spoznali diváci Metropolitnej opery v New Yorku pod taktovkou Artura Toscaniniho. Následne sa dostala aj do Talianska, kde ju prvýkrát uviedli 6. marca 1929 v Teatro Regio v Turíne.
Po benátskom neúspechu Ferrariho opernej prvotiny Cenerentola čakali Benátky na ďalšiu svetovú premiéru svojho slávneho rodáka dlhých 25 rokov. Dočkali sa 19. februára 1925, kedy v Teatro La Fenice po prvýkrát zaznela komická opera Gli Amanti Sposi na námet jednej z najslávnejších Goldoniho komédií Il ventaglio (1765), v ktorej sa benátsky dramatik vracia ku komédii dell’arte.
Námetom pre ôsme hudobnodramatické dielo La veste di cielo (Nebeské šaty) sa pre Wolfa-Ferrariho stala francúzska rozprávka Peau d’Âne (Oslia koža), ku ktorej napísal autor hudby aj libreto. Dielo uviedli 21. apríla 1927 v mníchovskom Nationaltheatri v nemčine pod názvom Das Himmelskleid, ale bolo prijaté chladne.
Po mníchovskom neúspechu siahol Ferrari po anglickom námete z pera Williama Shakespeara. Z bohatej tvorby tohto dramatika ho pre operné spracovanie zaujala známa komédia The Taming of the Shrew (Skrotenie zlej ženy). Operu Sly spoznalo publikum milánskej La scaly 29. decembera 1927.
Nasledovali dva operné tituly na námety komédií Carla Goldoniho. La vedova scaltra bola uvedená 5. marca 1931 v Teatro Reale dell’Opera v Ríme a Il campiello 12. februára 1936 v milánskej La Scale. V mekke talianskej opery uviedli 1. februára 1939 aj komédiu La dama boba. Jeho posledným hudobnodramatickým opusom sa stala vážna opera Gli dei a Tebe, ktorej mytologický príbeh sa odohráva v starodávnych Tébach. Dielo vo svetovej svetová premiére uviedli 4. júna 1943 v Hannoveri.
Operné diela Wolfa-Ferrariho na Slovensku
Z Ferrariho operného odkazu zazneli na slovenskej opernej scéne doteraz štyri opusy. Celosvetovú štatistiku jeho najviac hrávanej opery kopíruje na Slovensku jednokatovka Zuzankino tajomstvo. Zo štyroch uvedení ju dvakrát zinscenovalo SND (1922, 1949), jedno realizovala Štátna opera v Banskej Bystrici (1989) a Štátne divadlo Košice ju uviedlo v roku 2011. Štyria grobiani sa na našej opernej scéne objavili trikrát, z toho v rokoch 1934 a 1944 v SND a v roku 1976 ju uviedla košická opera. Po jednom uvedení majú na konte Zvedavé ženy (1937) a Šperky Madony (2015), obidva tituly v Slovenskom národnom divadle. Fragmenty z opery Štyria grobiani uviedlo v roku 2002 aj bratislavské Konzervatórium v rámci študentského predstavenia operného štúdia pod názvom Ach, tie ženské.
Keďže diela Wolfa-Ferrariho sa postupne prestávali uvádzať, nie je dostatok ani nahrávok. O ich novodobú realizáciu sa stará Friedrich Haider, ktorý za nahrávky Benátska suita a Koncert pre husle a Orchester D dur op. 26, získal v roku 2013 Cenu nemeckých hudobných kritikov. Friedrich Haider nahral v rokoch v 2008 až 2011 s orchestrom Oviedo Filarmonia všetky Ferrariho orchestrálne kompozície, malé oratórium „Talitha Kumi“ ale napríklad aj všetky symfonické časti z jeho opier či suitu zo „Šperkov Madony. Podpísal sa aj pod operné komplety Zuzankino tajomstvo a Šperky Madony a nahral aj všetky Ferrariho a capella zbory.
,,Propagovanie Wolfa-Ferrariho nie je projekt, ktorému sa venujem len tak pomimo pre zábavu. Je to moje hlboké vnútorné presvedčenie ako hudobníka, že,,Propagovanie Wolfa-Ferrariho nie je projekt, ktorému sa venujem len tak pomimo pre zábavu. Je to moje hlboké vnútorné presvedčenie ako hudobníka, že tento skladateľ musí byť zaradený medzi tých najväčších majstrov.“ dodal pre Opera Slovakia Fiedrich Haider, ktorý dúfa, že svojim zanieteným úsilím postupne prinavráti diela Wolfa-Ferrariho na koncertné pódia a operné javiská, na ktoré právom patrí. Nech k tomuto účelu prispeje aj práve prečítaný článok Opera Slovakia.
Pripravil: Ľudovít Vongrej
Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!
video
Dirigent Friedrich Haider vo videodokumente „Vyznanie lásky huslistke“ sleduje stopy husľového koncertu Ermanna Wolfa-Ferrariho a osvetľuje nielen históriu jeho vzniku, ale aj pozadie záhadnej skladby, ktorá vznikla uprostred druhej svetovej vojny.
Neoficiálna nahrávka opery Šperky Madony, ktorá je pirátskym záznamom z Anglicka z roku 1976.
