Slovensko-talianske operné gala v Slovenskom národnom divadle

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Patrím k tým operným kritikom, ktorí majú radi operné koncerty, za čo vďačím talianskemu rozhlasu šesťdesiatych rokov a jeho pondelkovým operným koncertom z RAI Torino. Pravda, oveľa viac ma priťahujú také koncerty, na ktorých nezaznievajú árie (obmedzím sa na tenorové) typu E lucevan le stelle, La donna e mobile,  či La fleur que tu m´avais z Carmen, ale hudobné čísla z opier, ktoré už len mimoriadne zriedkavo uvádzajú operné divadla. Mám na mysli napríklad tenorove árie z Lalovho Kráľa z Isu, Leoncavallovej Bohémy alebo Verdiho Lombarďanov. Rátal som s tým, že toto želanie sa mi nesplní pri návšteve koncertu konaného v Opere SND 29. septembra 2018 pod názvom Slovensko-talianske operné gala.

Jeho iniciátor – Slovenský inštitút v Ríme na čele s jeho riaditeľom Petrom Dvorským sa podujal predstaviť publiku tri mladé talianske speváčky v kombinácii so štyrmi „zrelými“ slovenskými spevákmi, medzi ktorými nechýbala ani naša medzinárodná operná hviezda Štefan Kocán. Možno by bolo zaujímavejšie, keby sa k talianskym sopranistkám priradili skôr domáci reprezentanti najmladšej speváckej generácie, no v prípade mužských hlasových odborov by takýto výber nebol ľahký (najmä v tenorovom odbore).

Slovensko-talianske operné gala, Opera SND, 2018, orchester a zbor Opery SND,
foto: Peter Chvostek

Koncert som teda chápal na jednej strane ako zatraktívnenie poprázdninovej opernej ponuky v Bratislave, ale predovšetkým ako príležitosť spoznať, ako sa vyrovnávajú s interpretáciou známych operných koncertných čísel mladé príslušníčky národa, v ktorého lone sa opera zrodila.

Namiesto ohlasovanej talianskej dirigentky Isabelly Ambrosini koncert dirigoval Dušan Štefánek, ktorému sa s orchestrom vydarilo jediné orchestrálne číslo programu – známa Búrka z Rossiniho opery Barbier zo Sevilly. Zástoj orchestra bol však značný aj pri zborovej scéne vyhnancov, kde s pekným crescendom znel aj zbor Opery SND pripravený Pavlom Procházkom. Jeho teleso sa okrem iného vrátilo aj k zboru zasvätencov z Čarovnej flauty, „povinne“ odspievalo Zbor židov z Nabucca či veľkonočnú scénu z Cavallerie rusticany. Pozornosť však priťahovali sólisti.

Slovensko-talianske operné gala, Opera SND, 2018,
Miroslav Dvorský, Dušan Štefánek, orchester Opery SND,
foto: Peter Chvostek

Hlas Miroslava Dvorského možno trocha stratil na zamate, no získal na kovovom lesku, ktorý výborne uplatnil v árii Macduffa z Verdiho Macbetha. V listovej árii Cavaradossiho z Pucciniho Toscy mu dobre vyšli tak dramatické ako lyrické miesta partu a v duete z prvého dejstva opery pôsobil v lepšej forme než na predprázdninovej premiére diela. Len v prípitku z Cavallerie rusticany už sem tam bolo cítiť menšiu hlasovú únavu. Jeho mladší kolega z tenorového odboru Tomáš Juhás má úderné výšky, ktoré však príliš vybočujú z celkového kreovania spievaných partov. Niekedy je ťažko určiť, či spevák vedome krotí svoj hlas v stredoch, alebo mu to tam jednoducho neznie. Najlepšie vyznelo jeho posledné číslo (hoci paradoxne by to už nemala byť jeho „parketou“ ) Una furtiva lacrima. Dnes, zdá sa, prvý barytonista súboru Dušan Čapkovič kvalitne zaspieval prológ z Komediantov, vo veľkej árii Rigoletta sa mu dobre darilo skôr v kantabilnejších miestach tejto dramatickej árie. Štefan Kocán sa prejavil ako pravý „basso cantante“, ktorý neohuruje veľkými tónmi ale narába so svojím farebným hlasom uvážlivo dospievajúc ku kultivovanému výsledku tak v árii Sarastra z Čarovnej flauty ako v árii Fiesca zo Simon Boccanegru. V árii o klebete predstavil svoju inú tvár, v mimike výborného komika a v hlase perlil svojím tmavým materiálom a vokálnym výrazom.

Slovensko-talianske operné gala, Opera SND, 2018,
Štefan Kocán, Dušan Štefánek, orchester Opery SND,
foto: Peter Chvostek

Slovensko-talianske operné gala, Opera SND, 2018,
Daniel Čapkovič, orchester Opery SND,
foto: Peter Chvostek

Z troch mladých Talianok, ktoré sa doma venujú koncertnej činnosti, sa ako najzrelšia ukázala pôvodom Grékyňa Emilia Diako. Uzatvárala prvú polovicu koncertu nesmierne náročnou áriou z prvého dejstva Verdiho Macbetha, v ktorej sa síce nevyhla niekoľkým chybám, ale zaujala tak dramatickým výrazom, ako zaujímavým materiálom. Ten sa v stredoch trocha ponášal na tón Marie Callas, výšky zneli čosi jasnejšie a ostrejšie. Jej hlas sa v oboch ukážkach z Pucciniho Toscy a v Mascagniho Regina coeli výborne niesol cez zvuk zboru i orchestra.

Slovensko-talianske operné gala, Opera SND, 2018,
Tomáš Juhás, Erica Realino, Dušan Štefánek, orchester Opery SND,
foto: Peter Chvostek

Slovensko-talianske operné gala, Opera SND, 2018, spoločné foto po koncerte,
D. Čapkovič, T. Juhás, E. Realino, P. Dvorský, E. Diako, M. Dvorský, S. Cortolezzis, Š. Kocán,
foto: Peter Chvostek

Lyrická sopranistka Erica Realino sa v prvej časti večera štýlovo popasovala tak s Dvorákovou Rusalkou ako s Pucciniho Mimi. Jej útlejší lyrický hlas mal príjemnú farbu dobre vystihujúcu najmä postavu chudobnej Pucciniho krajčírky, hoci občas by sa žiadal v interpretácii aj sýtejší tón a väčšia farebnosť tónu v nízkej polohe, čo bolo ostatne mankom všetkých troch ženských interpretiek. Typom hlasu by sa určite lepšie hodila k interpretácii populárnej O mio babbino caro, ktorá si k ideálu žiada predovšetkým ľúbeznosť hlasu a prejavu. Tú si však vybrala subretno-koloratúrna Sara Cortolezzis, ktorá vo veľkej árii Violetty preukázala dobrú techniku, i keď charakterom hlasu (jeho farbou a nosnosťou) zodpovedala skôr ideálu Violet z čias Amelity Galli-Curci. Všetky tri Talianky však mali niečo spoločné – úžasne cítili spievanú hudbu, vzorovo frázovali a vedeli v hudobnom toku vystihnúť pravé vokálne akcenty. Zaiste sa nedalo čakať, že svojou úrovňou môžu konkurovať speváčkam „predávaným“ na medzinárodnom opernom trhu komerčnými agentúrami. Dopriali však Bratislavčanom pekný zážitok v čase, kedy sa nová operná sezóna ešte len rozbieha.

Autor: Vladimír Blaho

písané z koncertu 29. 9. 2018

Slovensko-talianske operné gala
nová budova SND
29. septembra 2018

Koncert slovenských a talianskych operných sólistov.
Podujatie organizované Slovenským inštitútom v Ríme v spolupráci s Operou SND.
Pod záštitou Petra Dvorského. S podporou MF SR.

Dirigent: Dušan Štefánek

Sara Cortolezzis
Emilia Diako
Erica Realino
Daniel Čapkovič
Miroslav Dvorský
Tomáš Juhás
Štefan Kocán

R. Leoncavallo: Si può, si può, prológ z opery Komedianti
Daniel Čapkovič
G. Verdi: E strano, e strano, ária Violetty z opery La traviata
Sara Cortolezzis, Tomáš Juhás
W. A. Mozart: O Isis und Osiris, mužský zbor z opery Čarovná flauta
W. A. Mozart: In diesen heiligen Hallen, ária Sarastra z opery Čarovná flauta
Štefan Kocán
J. Massenet: Pourquoi me réveiller, ária Werthera z opery Werther
Tomáš Juhás
A. Dvořák: Měsíčku na nebi hlubokém, ária Rusalky z opery Rusalka
Erica Realino
G. Verdi: Cortigiani, vil razza dannata, ária Rigoletta z opery Rigoletto
Daniel Čapkovič
G. Verdi: Patria oppressa, zbor z opery Macbeth
G. Verdi: O figli miei…, ária z opery Macbeth
Miroslav Dvorský
G. Puccini: Sì. Mi chiamano Mimì, árioa Mimi z opery Bohéma
Erica Realino
G. Puccini: O soave fanciulla, duet z opery Bohéma
Erica Realino, Tomáš Juhás
G. Puccini: Quando m’en vo… Muzettinin valčík z opery Bohéma
Sara Cortolezzis
G. Verdi: Nel dì della vittoria… ária Lady Macbeth z opery Macbeth
Emilia Diako

prestávka

G. Rossini: Búrka z opery Barbier zo Sevilly
orchester Opery SND
G. Rossini: La calunnia… ária Basilia  z opery Barbier zo Sevilly
Štefan Kocán
G. Donizetti: Una furtiva lagrima, ária Nemorina z opery Nápoj lásky
Tomáš Juhás
G. Puccini: O mio babbino caro…, ária Lauretta z opery Gianni Schicchi
Sara Cortolezzis
G. Puccini: Qual occhio al mundo, ária Cavaradossiho z opery Tosca
Miroslav Dvorský
G. Puccini: Vissi d’arte, ária Toscy z opery Tosca
Emilia Diako
G. Puccini: E lucevan le stelle, ária Cavaradossiho z opery Tosca
Miroslav Dvorský
G. Verdi: Va pensiero, zbor z opery Nabucco
G. Verdi: Il lacerato spirito, ária Fiesca z opery Simon Boccanegra
Štefan Kocán, zbor Opery SND
P. Mascagni: Viva il vino spumeggiante, ária Turidu z opery Sedliacka česť
Miroslav Dvorský, zbor Opery SND
P. Mascagni: Regina Coeli, laetare… Inneggiamo, il Signor non è morto z opery Sedliacka česť
Emilia Diako, zbor Opery SND

www.snd.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár