Naskytli sa dve možnosti po dlhých rokoch vypočuť si jeden z najmonumentálnejších a pre najpočetnejší aparát hudobníkov skomponovaný opus symfonicko-vokálnej literatúry. Chronologicky prvou bolo uvedenie Piesní z Gurre od Arnolda Schönberga na festivale Smetanova Litomyšl. Tou druhou bol ich návrat na miesto českej premiéry, v Štátnej opere Praha, po stodva rokoch od prvého uvedenia.
Z termínových dôvodov, ale aj z osobnej zvedavosti na druhý najstarší český festival, som si vybral práve Smetanovu Litomyšl, ktorá v aktuálnom ročníku slávi svoje 65-ročné jubileum. Iniciátorom uvedenia kantáty pre päť vokálnych sólistov, rozprávača, zbory a veľký orchester Piesne z Gurre (Gurre-Lieder) od Arnolda Schönberga, do ktorého je zapojených približne 250-členný aparát, je projekt Musica non grata. Rozložený do rokov 2020 až 2024, prináša najzaujímavejšie diela opernej, symfonickej a komornej hudby, pochádzajúce z pier skladateľov, prenasledovaných národným socializmom.
Na tohtoročnom naštudovaní (18. júna 2023 na Smetanovej Litomyšli a o dva dni neskôr v pražskej Štátnej opere) sa podieľali dva prepojené orchestre, ktorým šéfuje jeden z najtalentovanejších dirigentov stále ešte mladej generácie, tridsaťsedemročný Petr Popelka. Bol to Symfonický orchester Nórskeho rozhlasu a Symfonický orchester Českého rozhlasu, pričom dirigentovým cieľom bolo premiešať hráčov tak, aby vedľa seba sedeli umelci z oboch telies. Takisto sa pod predvedenie Gurre-Lieder podpísali dva zbory: Český filharmonický zbor Brno (zbormajster Petr Fiala) a mužská časť Slovenského filharmonického zboru pod vedením Jozefa Chabroňa.
Na tlačovej konferencii, na ktorej som bol počas pražského pobytu 16. júna v salóne Angela Neumanna v Štátnej opere prítomný, sa pod moderátorskou taktovkou Ivy Nevoralovej zúčastnili dirigent Petr Popelka, umelecký riaditeľ Národného divadla Per Boye Hansen, za obe rozhlasové telesá riaditelia inštitúcií Rolf Lennart Stensø a Jakub Čížek (projekt bol súčasťou osláv storočnice Českého, resp. Československého rozhlasu) a predstavitelia dvoch hlavných postáv.
Vzácnym hosťom na diaľku bol dcéra skladateľa Nuria Schönberg Nono (jej priezvisko napovedá, že ide o vdovu po známom skladateľovi Luigim Nonovi), ktorá sa online pripojila z Benátok. Bolo to veľmi zaujímavé, živé a radosť z blížiaceho sa uvedenia vysielajúce stretnutie osobností, ktoré priblížili zrod a charakter Piesní z Gurre z rôznych uhlov pohľadu (záznam tlačovej konferencie je dostupný TU…).
Ešte pár slov k festivalu Smetanova Litomyšl. Vo svojom 65. ročníku, konajúcom sa od 13. júna do 2. júla 2023, ponúka bohaté spektrum koncertov, operných a komorných podujatí. Na viacerých miestach tohto malebného a festivalovou atmosférou živo dýchajúceho mesta. Podstatnou zmenou aktuálneho ročníka je, že vzhľadom na rekonštrukciu renesančného Štátneho zámku Litomyšl, nachádzajúceho sa na Zozname svetového dedičstva UNESCO (najmä Druhé nádvorie slúžilo ťažiskovým podujatiam), sa našiel nový priestor.
Je ním Festivalová hala, ktorú architekti Aleš Burian a Gustav Křivinka upravili na viacúčelové kultúrne zariadenie z pôvodne zimným i letných športom určeného štadióna. Vznikol úžasný priestor s diváckou kapacitou vyše tisíc miest. Je zastrešený drevenou konštrukciou s pásmi, cez ktoré preniká dnu denné svetlo, má veľkú javiskovú plochu, bočné tribúny, stupňovité hľadisko, no čo je najpodstatnejšie, skvelú akustiku. Samozrejme, nepadla z neba, ale ľudský um a na danú problematiku zameraná technika, dokázali vyrobiť ohromnú koncertnú sálu. Celá infraštruktúra, bufety, početný a príjemne naladený personál (samozrejmosťou je pozdrav každému návštevníkovi), to všetko slúži renomé podujatia.
Mottom ročníka 2023 je Belle Époque, čo je obdobie európskych dejín ohraničené rokmi 1890 až 1914. Do neho zapadá aj vznik unikátneho opusu Arnolda Schönberga Piesní z Gurre. Bol to dlhodobý proces. Skladba sa začala rodiť v roku 1900, pôvodne ako piesňový cyklus, v ďalších dvoch rokoch sa venoval orchestrácii a potom ju na dlhý čas odložil. Až v záverečnej etape, keď sa aj skladateľov kompozičný štýl zmenil, dospel k definitívnemu tvaru obrovitánskej partitúry s extrémne bohatým nástrojovým vybavením.
To už bola na svete aj 8. symfónia Es dur (tzv. Symfónia tisícov) od Gustava Mahlera, ktorá má tiež maximálne nástrojové i sólistické obsadenie. Schönberg mal svoje vzory, bol to Brahms, Wagner a nesporne aj Mahler. To sa odráža v mimoriadnej inštrumentačnej invenčnosti, pričom Gurre-Lieder sú vystavané v mnohých kontrastných vrstvách. Striedajú sa lyrické pasáže s vyhrotene expresívnymi, ktoré pri plnom nasadení dovedna približne piatich desiatok dychových nástrojov (plechov i driev), sady bicích, niektorých raritných inštrumentoch, štyroch hárf a množstva sláčikov, dávajú extrémnu zvukovú nálož. Ako Petr Popelka poznamenal, musel v niektorých častiach mierne zredukovať intenzitu predpísaného fortissima na únosnú mieru.
Prečítajte si tiež:
• Petr Popelka o Piesňach z Gurre alebo Waldemar verzus Lewandowski (rozhovor)
• V Prahe zaznejú monumentálne Schönbergove Piesne z Gurre so slovenskou účasťou
Petr Popelka dal dokopy obrovský aparát z dvoch orchestrov, ktoré síce ako šéfdirigent dobre pozná, no stmeliť ich na rovnakú hráčsku a estetickú vlnu bola veľká výzva. A tiež – podľa jeho vlastného vyjadrenia – splnenie životného sna. Kariéra dirigenta prudko stúpa, aktuálne si ho Viedenskí symfonici zvolili za nového šéfdirigenta od sezóny 2024/2025.
Petr Popelka išiel v Schönbergovi do detailov, všetky zvukové podnety spracoval, premyslel a pretavil do strhujúceho výkonu. Ten však nešiel cestou ľahšieho odporu omámiť objemom zvuku, ale vrstvil ho, vnášal kontrasty, pracoval detailne s motívmi. Tých je v diele tridsaťpäť a zrkadlia nielen text, ale aj prírodu. A samozrejme, dôsledne čítal príbeh. Tri časti, kde stredná je len päťminútovka pre tenora, a okrajové majú minutáž po cca 55 minút, sa opierajú o dramatickú báseň Jensa Petera Jacobsena z roku 1868. Dej sa odohráva na dánskom hrade Gurre, osnova sa krúti okolo lásky Kráľa Waldemara k mladej Tove, ktorú jeho žena otrávi.
Sólistické party sú v niektorých prípadoch, najmä sa to týka tenoristu, mimoriadne náročné. V prvej časti vystupujú len tri postavy. Ťažisko je na tenoristovi (Waldemar) a sopranistke (Tove), po orchestrálnej medzihre má veľké sólo mezzosopranistka (Lesná holubica). Druhá časť je výstup Waldemara a v tretej sa okrem neho dostáva k slovu barytonista (Sedliak), tenorista (blázon Kalus) a narátor, čo je part písaný v štýle Sprechgesangu. A výstupy má zväčša mužský zbor, pričom zmiešanému patrí len jedno, záverečné číslo.
Švédsky tenorista Michael Weinius (Waldemar) je vyhľadávaným interpretom predovšetkým vo wagnerovskom repertoári. Preň – a to sú aj požiadavky tejto skladby – disponuje pevným, farebne skôr svetlejším tenorom, ktorý však má dostatok kapacity, aby prechádzal aj cez veľké nástrojové obsadenie. Part je zakotvený v značnej miere do nepríjemnej vyššej strednej polohy, no až na nepatrné nedotiahnutia, sa s ním Michael Weinius vyrovnal hrdinsky.
Nemecká sopranistka Susanne Bernhard (Tove) sa v ostatných rokoch venuje takmer výlučne koncertnej činnosti, hoci spievala len v 1. časti, mala dosť možností preukázať svoje schopnosti v nemenej vypätom parte. Jej tmavší mladodramatický soprán zväčša znel okrúhlo a plasticky, no v záverečnej výške už narazil na svoje hranice.
Lesnú holubicu spievala v drážďanskej Semper Oper angažovaná česká mezzosopranistka Štěpánka Pučálková. Počúvať jej opojný timbre, nuansy dynamiky, výrazu, kultivované frázovanie, to bol jednoducho pôžitok. Dramatický barytón Nóra Yngve Søberga znel v parte Sedliaka tiež veľmi pôsobivo, jeho hlas má potrebný objem, farbu a výraz. Charakterový tenorista z Bavorskej štátnej opery v Mníchove Kevin Conners dal bláznovi Klausovi výstižný portrét, dotovaný kvalitným hlasom, schopným množstva nuáns. Optimálna bola voľba barytonistu Dietricha Henschela do napoly hovoreného a napoly spievaného partu Rozprávača.
Zbor v Schönbergových Piesňach z Gurre vystupuje až v tretej časti a dirigent ho umiestnil na bočnú tribúnu. Bol to výborný nápad (v Prahe na javisku Štátnej opery, podľa fotografií, stál za orchestrom), pretože vytvoril pôsobivý akustický efekt, keď sa inštrumentálna a vokálna zložka prepájali z dvoch strán a ideálne vzájomne korešpondovali. To bola jednak zásluha Petra Popelku, ktorý dokázal svoje presné a čitateľné gestá adresovať zároveň do orchestra i na tribúnu, jednak starostlivej prípravy oboch filharmonických zborov. Brniansky i bratislavský spievali s úchvatnou presnosťou, čistotou a v širokej palete farebných a dynamických odtieňov.
Gurre-Lieder od Arnolda Schönberga zazneli v Prahe naposledy v roku 2006 v rámci festivalu Pražská jar. V Litomyšli zrejme po prvýkrát. Takmer do posledného miesta zaplnená Festivalová hala prijala dielo s nadšením. Samotná Litomyšl má len desať a pol tisíc obyvateľov, takže je úplne jasné a napokon vzhľadom na 65. ročnú históriu festivalu aj pochopiteľné, že je to podujatie, ktoré oslovuje široké vrstvy českého i medzinárodného publika. Piere z Gurre renomé Smetanovej Litomyšli posunuli o zjavný krok vpred.
Autor: Pavel Unger
písané z koncertu 18. 6. 2023, Smetanova Litomyšl
Arnold Schönberg: Piesne z Gurre
Uvedené v rámci projektu Musica non grata
Smetanova Litomyšl, 18. júna 2023
Štátna opera Praha, 20. júna 2023
Dirigent: Petr Popelka
Symfonický orchester Českého rozhlasu
Nórsky rozhlasový orchester
Český filharmonický zbor Brno
Slovenský filharmonický zbor (muži)
Waldemar: Michael Weinius
Tove: Susanne Bernhard
Lesná holubica: Štěpánka Pučálková
Sedliak: Yngve Søberg
Blázon Klaus: Kevin Conners
Rozprávač: Dietrich Henschel
video
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.