Smutná správa z Petrohradu: zomrel tragéd taktovky Mariss Jansons

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Lotyšský umelec, ktorý v apríli 1996 prekonal infarkt priamo za dirigentským pultom, zomrel vo svojej petrohradskej rezidencii 30. novembra 2019. Mariss Jansons vyrastal v rodine dirigenta a opernej divy, dvere do dirigentského výťahu snov mu otvoril Karajan.

Pobaltský dirigent si podal ruku s viacerými slovenskými umelcami. „Umenie skrotenia taktovky“ študoval u Jansonsa v Petrohrade v rokoch 1985 1990 aj slovenský dirigent Peter Feranec, ktorý pravidelne pôsobí na pôde ruských Benátok.

Mariss Jansons (1943 – 2019), hudobník, ktorý si rozumel aj s klavírom a husľami, si popredné pozície vybojoval postupne. Zdroj: internet

K mestu Petra Veľkého sa viažu prvé hudobné kroky Marissa Jansonsa. Syn asistenta dirigenta vtedajšej Leningradskej filharmónie Arvida Jansonsa a opernej divy, mezzosopranistky Iraidy, sa do severoruskej metropoly natrvalo presťahoval v roku 1956, aby na miestnom Leningradskom konzervatóriu študoval omnibus nervis, celou bytosťou, otcovo remeslo – dirigovanie. Jansonsova matka mala židovský pôvod, jej otca a brata zavraždili nacisti v gete v Nemcami okupovanej Rige.

Herkules dirigovania

Na živej nahrávke z Herkulovej siene v Mníchove z roku 2007 Jansons modeluje hudobný reliéf Schubertovej Omše G dur a Gounodovej Omše k pocte svätej Cecílie. Basových hĺbok sa zhostil Gustáv Beláček, v sopránovom parte sa predstavila Ľuba Orgonášová.

Mariss Jansons bol „Herkulom medzi dirigentmi“, na jeho pleciach totiž stál – ako na pleciach bájneho Atlanta – kolos medzinárodných telies: od roku 1997 do roku 2004 viedol Pittsurgh Symphony Orchestra a v rokoch 2004 2015 bol „hudobnou chrbticou“ holandského Royal Concertgebouw Orchestra. Dušou Symfonického orchestra Bavorského rozhlasu bol Mariss Jansons od roku 2003, a to až do chvíle, kedy mu anjel smrti zaspieval rekviem.

V roku 2013 obohatil diskografický trh DVD nosič Janáčkovej Glagolskej omše, v ktorej devótnu slovanskú dušu odhaľuje pod vedením Lotyšana duo slovenských sólistov – tenorista Ľudovít Ludha a basista Peter Mikuláš. Ludha sa s Jansonsom stretol aj v roku 2006 v produkcii Holandskej národnej opery v Amsterdame. Na programe bola Šostakovičova ľadová Lady Macbeth Mcenského okresu.

Mariss Jansons (1943 – 2019). Slávnemu tragédovi taktovky nechýbal zmysel pre humor. Zdroj: internet

Severan, ktorý nahneval Sovietov

Rodák zo secesnej Rigy mal k európskemu severu blízko, v rokoch 1979 2000 zastával post šéfdirigenta filharmónie v nórskom Osle. Pod Jansonsovým vedením teleso zdvihlo kvalitatívnu latku a medzinárodné hudobné vody rozčerilo nahrávkami Čajkovského symfónií a bartókovského cyklu.

Pod úvodné kapitoly dirigentovej kariéry sa negatívne podpísala sovietska izolácia a Studená vojna. Keď maestro Herbert von Karajan v sedemdesiatych rokoch ponúkol Lotyšanovi možnosť pracovať s ním v Berlíne, sovietske autority dali jeho ponuke non placet.

V roku 1969 sa Jansons dostal do viedenskej triedy rakúskeho Maďara Hansa Swarowského. Kontakt so západným svetom mu definitívne otvoril brány medzinárodného hudobného ihriska. Preslávil sa najmä interpretáciou diel Mahlera, Bartóka, Brahmsa, Richarda Straussa a ruských skladateľov. Pozitívne recenzie si Jansons vyslúžil tiež naštudovaním Čajkovského Pikovej dámy v Holandsku a v roku 2018 aj na Salzburskom festivale.

Kľúč do symfonickej zámky. Mariss Jansons a Herbert von Karajan v roku 1968. Zdroj: marijanzlobec.wordpress.com

Zdravotné problémy

Taktovka Jansonsovho otca „zaspala“ v roku 1984. Dirigent senior zomrel počas koncertu v Manchesteri a v apríli 1996 sa zdalo, že história sa bude opakovať. Jansons mladší mal pod rukami posledné takty Pucciniho Bohémy, keď jeho srdce vypovedalo poslušnosť a dostal infarkt.

Po rekonvalescencii vo Švajčiarsku a zásahu chirurgov z Pittsburgu sa pred svetové orchestre opäť vrátil, do povedomia širokej verejnosti sa však zapísal až v roku 2006, kedy po prvýkrát dirigoval tradičný novoročný koncert Viedenských filharmonikov (neskôr aj v rokoch 2012 a 2016). O rok neskôr „spolukreoval“ Beethovenovu Deviatu symfóniu v prítomnosti pápeža Benedikta XVI.

Nositeľ mnohých ocenení, medzi nimi Ceny Herberta von Karajana z veľkonočného Salzburgu roku 2019 a Rádu holandského leva, zomrel 30. novembra 2019 po dlhodobých kardiovaskulárnych problémoch. 76-ročný umelec však podľa lotyšského Radia 3 Klasika opustil svet 1. decembra tohto roku. Na koncertnom pódiu sa naposledy objavil po polročnej umeleckej prestávke v októbri 2019.

Novoročný koncert Viedenských filharmonikov 2016, Mariss Jansons, foto: Benedikt Dinkhauser

Kondolencie zo strany ústavných činiteľov

Jansons mal vo vrecku ruský i lotyšský pas. Ku kondolujúcim sa pridávajú aj politici. „Odchod svetoznámeho lotyšského dirigenta Marissa Jansonsa je pre nás všetkých veľmi smutnou správou. Vyjadrujem hlbokú a úprimnú sústrasť rodine i všetkým, ktorí obdivovali jeho talent. Ďakujeme mu za jeho lásku a oddanosť hudbe, pozitívnu energiu a inšpiráciu. Requiescat in pace, Maestro!“ Status tohto znenia publikovala 1. decembra 2019 na sociálnej sieti kancelária ministra zahraničných vecí Lotyšskej republiky Edgarsa Rinkēvičsa.

Rakúska politička a predsedníčka Salzburského festivalu Helga Rabl-Stadler podčiarkla dirigentov umelecký i osobný magnetizmus. „Keď ste vstúpili na scénu, každú koncertnú sálu sveta zaplnili zvláštne vibrácie. Budete nám chýbať – už dnes nám chýbate!“ uviedla Rabl-Stadler, ktorú správa o úmrtí umelca zasiahla počas pobytu v New Yorku.

„Noty sú iba znaky,“ poznamenal majster v roku 2012 v interview pre anglofónny denník The Guardian, „technické aspekty dirigovania sú iba prízemím veľkej budovy. Požadovaný zvuk dostanete o 20 poschodí vyššie.“

Pripravila: Lucia Laudoniu

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lucia Laudoniu

slovenská historička, muzikologička, publicistka a výtvarníčka rumunsko-talianskeho pôvodu

Zanechajte komentár