Sopranistka Margit Bokor – z Lučenca na operné javiská Viedne či Salzburgu

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V tomto roku sme si pripomenuli 120. narodeniny výnimočnej sopranistky Margit Bokor, hlasu Arabelly Richarda Straussa, rodáčky z dnešného Lučenca. V rokoch 1933 až 1938 žila a pôsobila v opere vo Viedni. Odtiaľ ju angažmány viedli na ďalšie operné javiská, koncertné pódiá i do rozhlasu. Patrili k nim vystúpenia na pôde jubilujúceho Slovenského národného divadla i na Salzburger Festspiele, ktorých 100. výročie oslavuje hudobný svet v tomto roku.

Autorka týchto riadkov venovala Margit Bokor samostatnú kapitolu Primadona štvaná od divadla k divadlu v knihe Maličká slzička. Nacizmus a jeho ničivé dôsledky v životoch stredoeurópskych hudobníkov (Hudobné centrum, Bratislava, 2016). Názov kapitoly, z ktorej čiastočne čerpajú nasledovné riadky, naznačuje, že životná púť sopranistky Margit Bokor sa vymykala už aj tak bežne pohnutým osudom umelcov.

Margit Bokor (1900 – 1949), zdroj: internet

2. apríla 1900 sa v Lučenci narodilo dievčatko, dostalo meno Margit. Jej rodičmi boli Géza Wahl, izraelita, železničný úradník, matkou Malvin, rodená Goldschmiedt. Margit mala piatich bratov. Vo vtedajšom malom meste Rakúsko-Uhorska bývali na Búzatér 26. V meste Lučenec, ktoré má dnes ani nie tridsaťtisíc obyvateľov, nikto netušil, že sa raz bude o ňom hovoriť práve v súvislosti s ňou.

Margit, dievča z dobrej rodiny – jej otec bol medzičasom aj predsedom predstavenstva západnej stanice (Nyugati pályaudvar) v Budapešti – sa stala vo svojich šestnástich rokoch manželkou miestneho lekárnika Sándora Bokora. V Lučenci na Petőfiho ulici 12 prišla 20. augusta 1920 na svet ich dcéra Verona/Veronika. Následne sa rodina presťahovala do Budapešti. Až tu sa prejavilo nadanie a neobvykle krásny hlas mladej lekárnikovej manželky, čo vyústilo do štúdia na konzervatóriu a na Hudobnej akadémii v Budapešti. „Milostivá, musíte sa dať vyučiť!“ povedal jej skladateľ Kurucz Jonas, keď ju počul spievať, a toto odporúčanie zakrátko vyústilo do angažmánov v divadlách v Lipsku, Drážďanoch a Viedni.

Margit Bokor, foto © Atelier Willinger, Viedeň, fotografiu poskytlo Opera Slovakia Divadelné múzeum Viedeň

Margit študovala hru na klavíri a v rokoch 1926 až 1928 spev u profesora Bélu Szabadosa. Z jej verejných koncertov s piesňami, resp. áriami Richarda Straussa, Brahmsa, Liszta, Verdiho a Beethovena sa zachovalo viacero dobových programov. Diplom v odbore operného spevu získala 9. júna 1928. Patrila k tým mimoriadnym študentom, ktorým bola za dobrý prospech odpustená polovica školného. Ako uvádza doterajšia literatúra, vzápätí debutovala ako Leonora v Beethovenovej opere Fidelio v Lipsku, kde pôsobila v rokoch 1928 – 1930 (pramenný materiál k tomu úseku jej pôsobenia je doposiaľ nedostupný). V úlohe Leonory z Verdiho Trubadúra hosťovala v roku 1930 v Berlíne, a odtiaľ bol už iba krok k stálej zmluve do ansámblu sólistov Semperovej opery v Drážďanoch.

Takmer tri roky, od 1. augusta 1930 do 31. júla 1933, patrila k sólistkám tohoto operného domu. V repertoári mala medzičasom 42 väčších i menších postáv, ku ktorým patrili Brautjungfer (Weber – Der Freischütz), Leonora (Trubadúr) Elisabetta (Verdi – Don Carlos), Micaëla (Bizet – Carmen), Dorabella (Mozart – Così fan tutte), Irena (Wagner – Rienzi), Skladateľ (R. Strauss – Ariadna na Naxe), Rosalinda (J. Strauss – Netopier), Johanna (Thomas – Mignon), Giulietta (Offenbach Hoffmannove poviedky), Sora (Millöcker – opereta Gasparone). Vo svetovej premiére opery Mister Wu Eugena d’Alberta, ktorú v Drážďanoch dirigoval Leo Blech, stvárnila postavu Nang Ping. V ďalšej svetovej premiére, v opere Die Zwillingsesel Erwina Dressela, stvárnila postavu Frasquity.

Vystúpenia Margit Bokor v Drážďanoch dokumentuje odborná tlač s entuziazmom, najmä odborný mesačník Zeitschrift für Musik. Veľkým očakávaním jej pôsobenia v drážďanskej opere bola svetová premiéra Straussovej opery Arabella 1. júla 1933, kde stvárnila dvojrolu Zdenky a Zdenka. Premiéru za prítomnosti Richarda Straussa prenášali domáce i zahraničné rozhlasové stanice pre približne 4 milióny poslucháčov (tento údaj evokuje počet poslucháčov aktuálnych streamingov počas pandémie koronavírusu!).

Svetová premiéra opery Richarda Straussa Arabella, Semperová opera Drážďany, 1933, sediaci vpredu: Martin Kremer (Matteo), Margit Bokor (Zdenka); stojaci: Camilla Kallab (Adelaide), Friedrich Plaschke (Graf/Count Waldner), Viorica Ursuleac (Arabella), Richard Strauss, Clemens Krauss (dirigent), Alfred Jerger (Mandryka), foto: Archív Semperoper Dresden

O premiére vyšla v Zeitschrift für Musik v auguste 1933 recenzia. Jej autor sa vyslovil aj o Margit Bokor: „Medzi Zdenkou a Arabellou treba dať Zdenke (Margit Bokor) prednosť, pretože v jej prípade nejde len o úžasný soprán používaný so subtílnou dokonalosťou a vedený s veľkou samozrejmosťou cez všetky ťažkosti spevácky obzvlášť náročného partu, ale aj navonok naozaj hodnoverné stvárnenie splnilo všetko, čo si part vyžadoval. Súčasnému vedeniu Drážďanskej opery nebude slúžiť ku cti, že zatiaľ nikto nemal odvahu túto speváčku v Drážďanskej opere aspoň podržať…“ Autor recenzie navyše dodal, že v čase okolo premiéry, mala Margit Bokor opätovné pozvania na vystúpenia vo Viedni.

Z občasných pozvaní sa Viedeň postupne stala pre Margit Bokor čoskoro novým pôsobiskom, jej židovský pôvod ju z Drážďan vyhnal. Drážďanské obecenstvo sa s ňou rozlúčilo veľkými ováciami v rámci letného festivalu vo Festspielhaus Hellerau v roku 1933. Tu vystúpila v Drážďanoch verejne naposledy. Jej meno s laxnou poznámkou „odchod“ s dátumom 31. júla 1933, nájdeme už iba v retrospektívnej publikácii drážďanskej opery. Z júla 1933 pochádza nahrávka ukážok z opery Arabella s orchestrom Berlínskej Štátnej opery, na ktorej sa Margit Bokor v úlohe Zdenky naposledy na pôde nemeckého hudobného života ešte podieľala.

V archíve Štátnej opery v Drážďanoch sa zachovala jej fotografia zo skúšky v kostýme postavy Zdenka spolu s kolegyňou Vioricou Ursuleac a s bielovlasým Richardom Straussom ako i fotografia z premiéry – v mužskej úlohe opery Arabella – s venovaním neznámemu adresátovi z 10. júla 1933. Potom nastali po sólistke Margit Bokor v Drážďanoch desaťročia hlbokého ticha, akoby sa po živom človeku zľahla zem.

E. Wolf-Ferrari: Štyria grobiani, Viedenská štátna opera,1934, Margit Bokor (Felice), foto: Hans Dietrich, fotografiu poskytlo Opera Slovakia Divadelné múzeum Viedeň

Od 1. septembra 1933 bývala Margit Bokor oficiálne vo Viedni, od marca 1935 nepretržite v bezprostrednej blízkosti zámku Belvedere, na ulici Prinz Eugen číslo 38. Patrila k renomovaným sólistkám Viedenskej štátnej opery a aj jej spoločenské postavenie získavalo z roka na rok na váhe. Na viedenskej premiére Arabelly 21. októbra 1933, ktorú ako hosť sledoval Arturo Toscanini, síce k obsadeniu nepatrila, ale na prvej repríze 26. októbra 1933 sa zasa svojej Zdenky ujala.

Vo Viedni našla mladá sopranistka, disponujúca neobyčajne širokým repertoárom, znovu pôdu pod nohami. V januári 1934 sa predstavila ako Anita na premiére operety Giuditta Franza Lehára, ária Meine Lippen, die küssen so heiss, zakotvila pevne v jej repertoári. K jej partnerom v Giuditte patril Richard Tauber, premiéru dirigoval sám skladateľ. Okrem bežného repertoáru sa Bokor zhostila tiež úlohy Felice v opere I quattro rusteghi Ermanna Wolfa-Ferrariho. V tejto súvislosti uvádza dobová kritika Margit Bokor opakovane na prvom mieste. V prípade stvárnenia postavy Felice nielen preto, že bola najkrajšia, ale aj kvôli majstrovskému zvládnutiu svojej úlohy po speváckej i hereckej stránke.

F. Lehár: Giuditta, Viedenská štátna opera, 1934, Jarmila Novotná (Giuditta), Margit Bokor (Anita), Richard Tauber (Octavio), foto © Hans Dietrich, fotografiu poskytlo Opera Slovakia Divadelné múzeum Viedeň

Od roku 1934 hosťovala viackrát v Taliansku a ako Zdenka i v anglickej premiére opery Arabella v londýnskej Covent Garden. S Margit Bokor uzavrel v tom istom roku anglický filmový producent Dr. Josef Than zmluvu na sfilmovanie Straussovho Gavaliera s ružou v Londýne, kým vo Viedni boli podobné snahy neúspešné.

Toto obdobie prinieslo Margit Bokor hosťovanie v Bratislave. Kritiky uverejnené na stránkach slovenských denníkov prezrádzajú, že ju prijalo Slovenské národné divadlo. Po prvýkrát vôbec spievala v Bratislave v roku 1936 v operete Zigeunerbaron Johanna Straussa. Z pera Ivana Ballu v Slovenskom denníku sa dozvedáme, že Margit Bokor bola speváčkou „…lahodného sladkého sopránu skvelej kultúry, spievajúca tak muzikálne a s takým vybraným vkusom, hrajúca tak temperamentne, pri tom však tak noblesne, prežiarujúca svoj výkon takým neodolateľným osobným kúzlom, že naraz zaujala a znova a znova strhovala obecenstvo k nadšenému potlesku.“.

O rok neskôr hosťovala Bokor v Slovenskom národnom divadle znova. Zdenka Bokesová v periodiku Slovenský denník hodnotila jej vystúpenie nasledovne: ,,Margita Bokorová a Dora Withová, členky Štátnej viedenskej opery, spievali v piatok v SND v Bratislave – dvojicu pani Flutovej a Reichovej v Nicolaiových Veselých ženách windsorských. Dokonalé školenie hlasov, krásna výslovnosť, srozumiteľné i v tých najrýchlejšie zoskupených slovách, do najmenších detailov vypracovaná súhra a samozrejmosť hry, bystro reagujúca na každý pohyb našich hercov, boli prednosťou obidvoch umelkýň, ktorých výkon po celé predstavenie dominoval. Margita Bokorová, nadaná ľahkým, avšak nie práve neobvykle zabarveným hlasom, ktorý býva prednosťou veľkých speváčok, upúta na prvý raz svižným podaním, muzikalitou, prejavujúcou sa z každého pohybu, z prednesu každej vety, takže jej výkon technicky bezchybný a herecky roztomile podaný robí dojem vzácneho umenia…” Tieto dve vystúpenia boli pravdepodobne jediné na doskách divadla jej dávnej domoviny.

Časopis Wiener Salonblatt registroval pohyb populárnej Margit Bokor v Piešťanoch, ktoré patrili medzi vyhľadávané kúpele umelcov, patril k nim aj Richard Tauber. V auguste 1935 menuje uvedený časopis Margit Bokor medzi kúpeľnými hosťami a prináša aj fotografiu medzi dámami z Viedne na terase špeciálneho sanatória doktora Schmidta. V Piešťanoch bola aj sopranistkina 15-ročná dcéra Veronika s najatým trénerom tenisu. Hudbou žijúca matka poskytla svojej dcére po celé roky náročných umeleckých povinností a privátnych komplikácií všetko, čo mohla.

Margit Bokor druhá zľava na terase sanatória v Piešťanoch. Foto zdroj Wiener Salonblatt, 25. 8. 1935.

Pre svoju rodinu si priala súkromie, ale nepodarilo sa jej to. Magister farmácie ušiel s dcérou Veronikou do Budapešti, nezniesol život po boku slávnej a výborne zarábajúcej manželky, ktorá vlastnila a šoférovala vlastné auto. Požiadal o rozvod, nasledoval boj o dieťa, naťahovačky kvôli financiám… Bola to výborná potrava pre tlač… Hviezda Viedenskej štátnej opery Margit Bokor mala pred sebou hromadu práce, stála pred hosťovaniami, tešila sa na stále bývanie vo Viedni a na rýchle nadobudnutie rakúskeho štátneho občianstva.

Kým jej súkromný život zažíval nepríjemné peripetie, umelecký život sa zdal byť vyriešený. Vo Viedni a Salzburgu spolupracovala s takými renomovanými dirigentmi ako Bruno Walter (v rokoch 1897 – 1898 pôsobil ako prvý dirigent v bývalom Mestskom divadle v Bratislave) a Felix von Weingartner, od roku 1935 sa stala ozdobou hudobných festivalov v Salzburgu. Medzičasom sa vo Viedni cítila doma, plánovala v nej svoju budúcnosť a mimoriadne aktívne zasahovala do hudobného života mesta. Začiatkom roku 1937 spievala sólo v Mahlerovej 4. symfónii vo Veľkej sále Musikvereinu, v marci sa podieľala na premiére opery Šperky Madony od Ermanna Wolfa-Ferrariho.

Margit Bokor ako Maliella v opere Šperky Madony v opere Ermanna Wolfa-Ferrariho vo Viedenskej štátnej opere, 1937, foto © Atelier Dietrich, Viedeň, fotografiu poskytlo Opera Slovakia Divadelné múzeum Viedeň

Periodikum Neues Wiener Journal z 24. marca 1937 informovalo v článku Plány Margit Bokor o splnení jej dlhoročného sna, o stvárnení dramatickej postavy Malielly v uvedenej opere a tiež o jej doštudovaní postavy Octaviana z opery Der Rosenkavalier Richarda Straussa. K jej bezprostredným novým plánom patrilo naštudovanie Carmen z rovnomennej Bizetovej opery. Spomínaný článok pripomenul aj jej niekdajšie nezabudnuteľné dramatické stvárnenie Venuše vo Wagnerovom Tannhäuserovi pod hudobným vedením Fritza Buscha v Drážďanoch.

Zbierka divadelných plagátov viedenských divadiel prezrádza, že v prvých týždňoch roku 1938 bola sólistka maximálne vyťažená v hlasovo náročných a rôznorodých hudobnodramatických dielach. Nájdeme ju ako Rosalindu v operete Netopier, ako Colombinu v opere Komedianti Ruggiera Leoncavalla, ako Musettu v Pucciniho Bohéme i Octaviana v Straussovom Gavalierovi s ružou. Margit Bokor sa skvela, zožínala jeden úspech za druhým, sila jej talentu sľubovala ďalšie výhry. Aj 17. februára 1938 zožala úspech stvárnením postavy Oberona v rovnomennej Weberovej opere. Predstavenie dirigoval, tak ako aj niekoľkokrát v predošlej sezóne, Bruno Walter.

Na priamych prenosoch a na live vysielaniach z rozhlasového štúdia spolupracovala aj s Radio Wien. V operetných áriách ju napríklad v januári 1938 počúvali paralelne rozhlasoví poslucháči v Turíne a vo Viedni. Vo vynikajúcom obsadení ponúklo 17. marca 1938 Radio Wien štúdiové uvedenie operety Brüderlein fein Lea Falla s Margit Bokor ako sólistkou.

Margit Bokor (uprostred) v Radio Wien. Avízo singspielu Lea Falla v Radio Wien 17. marca 1938, zdroj foto: časopis Radio Wien

Avšak, ako to dokumentuje Österreichisches Staatsarchiv aktami týkajúcimi sa Margit Bokor, svoju budúcnosť vo Viedni nemala vo vlastnej moci. Listom z 23. marca 1938, desať dní po anektovaní Rakúska Nemeckom, jej oznámilo riaditeľstvo Viedenskej štátnej opery, že ju s okamžitou platnosťou „uvoľňuje“. O deň neskôr riaditeľstvo opery oznámilo, že ju prepustili z toho dôvodu, že má židovský pôvod, i keď je katolíčkou.

Margit Bokor, maďarská štátna občianka, ktorá len vo Viedni spievala Zdenku v Straussovej Arabelle deväťkrát, ju na predstavení 30. marca už spievať nesmela. S platnosťou od 1. júna 1938 s ňou zrušili zamestnanecký pomer a plat jej zastavili k 30. júnu 1938. Materiál z učtárne divadla hovorí o návrhu priznať Margit Bokor už iba štyri platy. Ministerstvo školstva zasa nariadilo 30. júna 1938 vrátiť Margit Bokor 3.988 ríšských mariek, ktoré odvádzala zo svojich príjmov na penzijné poistenie. Takže zo zamestnaneckého pomeru s Viedenskou štátnou operou odišla bez nároku na penziu. Ešte v roku 1938 opustila Viedeň.

Margit Bokor v roku 1937, zdroj foto: časopis Radio Wien

Hosťovala v Amsterdame, Bruseli a Antverpách, jej novým prechodným domovom sa stal Paríž. Odtiaľ adresovala 2. decembra 1938 list riaditeľovi Viedenskej štátnej opery. „Nemajte mi to za zlé, keď sa dnes na Vás obraciam s veľkou prosbou. Po dlhom uvažovaní sa mi ale táto cesta zdá najlepšou, aby som sa dostala do cieľa. Keďže skôr alebo neskôr chcem ísť do Ameriky, potrebujem na americkom konzuláte predložiť svedectvo o svojej bezúhonnosti za posledných päť rokov. Tieto som strávila vo Viedni […]. Za normálnych okolností trvá jeho vystavenie dlhé týždne, a ja nepoznám ani miesto, kam sa treba na riaditeľstve polície obrátiť. Keď o to požiada riaditeľstvo opery, vybaví sa to iste obratom. Mne sa darí našťastie dobre a mám sa čo učiť. […] 13. marca sa uskutoční môj prvý piesňový recitál v Paríži. […]“.

Riaditeľ Viedenskej štátnej opery žiadosti Margit Bokor obratom vyhovel. Už 6. decembra 1938 sa obrátil písomne na prezidenta polície vo Viedni, požiadal ho o vybavenie tejto záležitosti. Margit Bokor sa podarilo z Európy utiecť a znova, tentokrát v celkom cudzom svete, hľadať nové kontakty nevyhnutné k životu za oceánom. V roku 1939 jej poskytlo možnosť vystúpenia Rio de Janeiro, v tom istom roku sa dostala do USA. Denník Chicago Daily Tribune z 30. novembra 1940 spomína jej obdivuhodný bleskový záskok v Gavalierovi s ružou pod vedením dirigenta Fritza Reinera. Namiesto plánovej úlohy Sophie v uvedenej opere prevzala, kvôli ochoreniu americkej mezosopranistky Risë Stevens, doslova zo dňa na deň náročnú úlohu svojho obľúbeného Octaviana.

V rokoch 1940 – 1942 ju nájdeme v Chicagu, San Franciscu a Los Angeles, v auguste 1942 účinkovala v anglickom uvedení operety Cigánsky barón Johanna Straußa v amfiteátri Lewisohn Stadium v New Yorku. V tejto metropole vystúpila aj v operete Netopier a spievala aj v Metropolitnej opere. V roku 1947 ju angažovali do City Centre Opera v New Yorku. Tam triumfovala v úlohe Skladateľa z opery Ariadne auf Naxos Richarda Straussa. Takmer po desiatich rokoch, počas ktorých ju hnali od divadla k divadlu, našla konečne pevný prístav.

G. Verdi: Maškarný bál, San Francisco Opera, 1940, Margit Bokor, Richard Bonelli, Paul Walti, Jussi Björling, foto: jussibjorlingsallskapet.com

Na vrchole svojej pozoruhodnej a strastiplnej umeleckej kariéry, sprevádzanej nejedným momentom poníženia, stresu a bezvýchodiskových situácií v osobnom živote, musela Margit Bokor javisko tohoto operného domu čoskoro opustiť. Tentokrát nie kvôli pôvodu, ani na základe rasového prenasledovania. Po ťažkej chorobe, ďaleko od svojich debutov vo veľkých európských a zaocenánskych operných domoch, zomrela 9. novembra 1949 ešte ani nie päťdesiatročná v New Yorku.

Po jej smrti založilo komité jej priateľov Memorial Fund of Columbia University nazvaný po Margit Bokor. Pochovaná je v New Yorku, na náhrobnom kameni sú vyryté aj mená jej rodičov, ktorí, podľa dát úmrtí, rasové prenasledovanie prežili a matka Malvin prežila aj smrť vlastnej slávnej dcéry Margit.

Koncom marca 1947 informoval denník Salzburger Tagblatt o galakoncerte, ktorý sa uskutočnil 16. februára v Metropolitnej opere New York. Zazneli výlučne diela rakúskych skladateľov a medzi účinkujúcimi bola i Margit Bokor. Zámerom bolo pripomenúť bývalý lesk festivalu Salzburger Festspiele pred rokom 1938. Koncert mal, ako denník píše, bezpríkladný úspech. Uskutočnil sa na podnet spoločnosti Friend of Salzburg Festivals, ktorá z prostriedkov American Salzburg Scholarship Funds vysielala každoročnročne na vysokú školu Mozarteum v Salzburgu 30 nadaných študentov hudby. Margit Bokor sa týmto koncertom pomyselne vrátila na veľké salzburgské festivalové pódium, na ktorom slávila jedny zo svojich najväčších úspechov vôbec.

W. A. Mozart: Figarova svadba, Salzburger Festspiele, 1935, Margit Bokor, foto © Archív Salzburger Festspiele/Ellinger. Fotografiu poskytol Opera Slovakia Salzburský festival. Je zakázané sťahovanie fotografie z tejto stránky, a akékoľvek ďalšie použitie treťou stranou vyžaduje opätovné povolenie od Salzburského festivalu.

Pôsobenie vo Viedni a Salzburgu patrilo nepochybne i k najšťastnejšiemu a najvydarenejšiemu úseku jej umeleckého života. V Salzburgu patrila k umeleckému obrazu, ktorý vytvárali také osobnosti ako Bruno Walter, Richard Strauss, Lotte Lehmann, Hugo von Hofmannsthal, Stefan Zweig, Felix Weingartner, Marlene Dietrich, Arturo Toscanini a Alexander Kipnis… Sama vytvorila v Salzburgu viacero vydarených postáv, ako napríklad Mozartovho Cherubina, Blondu a Zerlinu, Reziu z Weberovho Oberona či Octaviana v Straussovom Gavalierovi s ružou. Salzburg sa rovnal v tom čase veľkej umeleckej kozmopolitnej rodine, Margit Bokor bola jej súčasťou.

Prečítajte si tiež:
Glosa na nedeľu. Storočný Salzburský festival nerezignoval, oslavuje redukčne, no o rok dlhšie

Z Lučenca pochádzajúca sopranistka patrí do veľkolepých dejín vokálneho umenia i do kultúrnych dejín svojho rodného mesta, v ktorom nikdy ako umelkyňa nepôsobila. Ako prvá sa na vysokej úrovni zhostila náročnej dvojpostavy Zdenky a Zdenka na premiére Straussovej opery Arabella v roku 1933 v Drážďanoch. Okrem toho sa stala súčasťou temnej kapitoly dejín hudby, do ktorej nikdy patriť nemala. Margit Bokor bola roku 1933 vyhnaná z Drážďan, r. 1938 z Viedne. Patrila k rasovo prenasledovaným umelcom, ktorých napokon národní socialisti vyhnali aj z Európy. Jej spevácke umenie sa zachovalo na viacerých historických nahrávkach, na ktorých okrem iného stvárňuje i svoje obľúbené postavy zo Straussových opier.

Autor: Agata Schindler

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Agata Schindler

hudobná kritička a publicistka, spolupracovníčka Opera Slovakia z Drážďan

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku