Šostakovič a Berlioz v bratislavskej Redute pod taktovkou Daniela Raiskina

0

Odber týždenného newslettera

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Bratislava – Vo štvrtok a piatok 27. a 28. februára 2020 vystúpi Slovenská filharmónia a Slovenský filharmonický zbor pod taktovkou Daniela Raiskina. Na programe koncertu je Šostakovičova 6. symfónia h mol, op. 54 a rané dielo Hectora Berlioza, monumentálna Messe solennelle, H. 20 pre orchester, zbor a sólistov. Sólové party zaznejú v interpretácii Lindy Ballovej, Tomáša Juhása a Sergeja Tolstova.

(reklamný článok SF)

Daniel Raiskin, pravidelný hosť Slovenskej filharmónie, ktorý bude od budúcej sezóny 2020/2021 zastávať post šéfdirigenta Slovenskej filharmónie, uviedol v Bratislave, počas predchádzajúcich koncertných sezón, viacero symfónii Dmitrija Šostakoviča. Aj do februárového programu zaradil Šostakovičovu Symfóniu č. 6 h mol, op. 54, ktorá sa dostáva do programu koncertov opäť po 10 rokoch. V Slovenskej filharmónii dielo zaznelo opakovane, najmä počas pôsobenia šéfdirigenta Ladislava Slováka a v roku 1979 v naštudovaní svetoznámeho lotyšského dirigenta Marissa Jansonsa.

Dmitrij Dmitrijevič Šostakovič (1906-1975)

Ide o trojčasťové dielo, čo pri premiére prinieslo rozpaky a kritiku. Po úvodnom tragickom Adagiu nasledujú dve rýchle časti – tanečná a finále plné radosti, optimizmu a grotesky, vďaka čomu dielo pôsobí ako výsmech režimu, v ktorom skladateľ žil a ktorým bol kritizovaný. Dmitrij Šostakovič symfóniu komponoval v roku 1937. Premiéra zaznela 21. novembra 1939 v Leningradskej filharmónii pod taktovkou Jevgenija Mravinského.

Po tridsaťminútovej symfónii bude nasledovať monumentálna Messe solennelle (Slávnostná omša) pre orchester, zbor a sólistov Hectora Berlioza. Skladateľ ju komponoval ako 21-ročný. Premiéra zaznela v roku 1825 v Paríži, ďalšie uvedenie v roku 1827.

Hector Berlioz (1803 – 1869)

Muzikológ Ivan Marton, autor textu ku koncertom o jeho ďalšom osude píše: „Mladý autor partitúru i všetky party s výnimkou časti Resurrexit zničil a o skladbe sa vedelo len z písomných dokumentárnych záznamov. V roku 1991 však zachovalú kópiu omše objavil na organovej galérii kostola v Antverpách belgický učiteľ hudby Frans Moor a odvtedy dielo zažíva svoju renesanciu. Rekonštruovanej partitúry sa vzápätí ujal legendárny dirigent John Eliot Gardiner a omšu premiérovo uviedol na koncerte v nemeckých Brémach 3. októbra 1993. V Bratislave Berliozova Messe solennelle zaznela dosiaľ iba jediný raz. Dirigent Ondrej Lenárd ju uviedol na záverečnom koncerte 30. ročníka Bratislavských hudobných slávností v októbri 1999 so Slovenskou filharmóniou a Slovenským filharmonickým zborom, sóla spievali Henrietta Lednárová, Jozef Kundlák a japonským basista Hidenori Komatsu.“

Sergej Tolstov, Linda Ballová, Tomáš Juhás, koláž: OS, zdroj foto: SF

Koncerty zaznejú vo štvrtok a piatok 27. a 28. februára 2020 od 19.00 h. pod taktovkou Daniela Raiskina v interpretácii Slovenskej filharmónie, Slovenského filharmonického zboru (zbormajster Jozef Chabroň), sólistov – sopranistky Lindy Ballovej, tenoristu Tomáša Juhása a basbarytonistu Sergeja Tolstova.

www.filharmonia.sk

Daniel Raiskin

„Daniel Raiskin je celkom jednoznačne hudobník s výraznou senzibilitou, ktorý svojmu remeslu naozaj rozumie; azda je ďalším príkladom posledného veľkého daru starého Sovietskeho zväzu s prísnosťou a dôkladnosťou jeho dirigentskej školy“ (David Gutman, Gramophone)

Daniel Raiskin vyrastal ako syn renomovaného muzikológa v Petrohrade. Vo svojom rodnom meste navštevoval slávne konzervatórium (vysokú hudobnú školu) a v štúdiu pokračoval v Amsterdame a Freiburgu. Najskôr sa nameriaval na hru na viole. K jeho nasmerovaniu na dirigentskú dráhu ho inšpirovala najmä osobnosť vynikajúceho pedagóga Leva Savicha, ako aj majstrovské kurzy s dirigentmi ako Mariss Jansons, Neeme Järvi, Milan Horvat, Woldemar Nelson a Jorma Panula. Raiskin disponuje širokým repertoárom a programy jeho vystúpení majú nápaditú dramaturgiu.

Od koncertnej sezóny 2020/2021 bude Daniel Raiskin zastávať post šéfdirigenta Slovenskej filharmónie. Okrem toho je od augusta 2018 hudobným riaditeľom Winnipeg Symphony Orchestra a od sezóny 2017/2018 hlavným hosťujúcim dirigentom Belehradskej filharmónie.

Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, 2019, foto: Ján Lukáš

Angažmány v sezóne 2019/2020 zahŕňajú vystúpenia s Daejeon Philharmonic Orchestra, RTV Slovinským symfonickým orchestrom, Štátnym orchestrom Rýnskej filharmónie, Ruským štátnym symfonickým orchestrom Jevgenija Svetlanova a Stuttgartskou filharmóniou. Okrem toho bude debutovať s Edmonton Symphony Orchestra a Varšavskou filharmóniou. S Winnipeg Symphony Orchestra vystúpi v rámci turné po Európe okrem iného aj v Concertgebouw Amsterdam, De Doelen v Rotterdame a De Singel v Antverpách.

Jeho pravidelné hosťovské angažmány zahŕňajú Aténsky štátny orchester, Kodanskú filharmóniu, Düsseldorfských symfonikov, Islandskú filharmóniu, Japan Century Symphony Orchestra, Symfonický orchester Malmö, Orchester Mariinského divadla, Moskovskú filharmóniu, Mozarteumorchester Salzburg, Národný symfonický orchester Taiwan, NDR Radiophilharmonie Hannover, NFM Vroclavskú filharmóniu, Národný orchester Belgicka, Národný orchester Lyon, Národný symfonický orchester Mexika, Osaka Philharmonic Orchestra, Residentie Orkest, RTV Slovinský symfonický orchester, San Antonio Symphony, Petrohradskú filharmóniu, Slovenskú filharmóniu, Stavanger Symphony Orchestra, Ruský štátny symfonický orchester Jevgenija Svetlanova, Stuttgartských filharmonikov, Švédsky komorný orchester a Tonkünstler Orchester. Jeho angažmány v operných produkciách zahŕňajú Carmen, Šostakovičov Nos a Mozartovho Dona Giovanniho.

Daniel Raiskin sa tiež vytrvalo snaží zdieľať svoje vedomosti a vášeň s mladými hudobníkmi po celom svete. Pravidelne sa venuje práci s mládežníckymi orchestrami okrem iného v Kanade, Estónsku, Nemecku, na Islande, v Holandsku, Rusku a Juhoafrickej republike.

Medzi popredných sólistov, s ktorými Raiskin spolupracuje, patria napr. Emanuel Ax, Alexander Buzlov, Renée Fleming, Nelson Freire, Martin Fröst, Alban Gerhardt, Vadim Gluzman, Natalia Gutman, Kari Kriikku, Simone Lamsma, Lang Lang, Francois Leleux, Jan Lisiecki, Alexei Lubimov, Tatjana Masurenko, Albrecht Mayer, Daniel Müller-Schott, Olli Mustonen, Steven Osborne, Julian Rachlin, Benjamin Schmid, Julian Steckel, Anna Vinnitskaya a Alexei Volodin.

V poslednej dobe realizoval kritikou vysoko hodnotené nahrávky Mahlerovej Symfónie č. 3 a Šostakovičovej Symfónie č. 4 (AVI). Jeho nahrávka violončelových koncertov E. W. Korngolda, E. Blocha a B. Goldschmidta s Julianom Steckelom (AVI) získala v roku 2012 ocenenie Echo Klassik. Medzi jeho ďalšie nahrávacie projekty posledných rokov patrí cyklus symfónií Louisa Glassa, ako aj cyklus so všetkými koncertmi a rapsódiami Arama Chačaturjana (CPO), nahrávka Lutosławského vokálno-inštrumentálnych diel (Dux) a svetová premiéra nahrávok diel Alexandra Tansmana Prorok Izaiáš a Žalmy (World Premiere Recordings).

Informovala: Martina Tolstova, SF

PR článok

video

Slovenská filharmónia pozýva na koncerty 21., 27. a 28. februára 2020

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

redakcia

Zanechajte komentár