Spevácka hviezda z Poľska

Iba pred necelým rokom hosťoval v cykle Svetové operné hviezdy (v bratislavskej Redute) poľský barytonista Mariusz Kwiecień – so slovenskou sopranistkou Simonou Houda-Šaturovou. Obaja očarili nielen hlasom, ale aj bezprostrednosťou a divadelným dotvorením jednotlivých sólových a duetových čísel. V tom istom cykle pripravil slovenský promotér Ján Korecký a jeho agentúra Kapos koncert ďalšieho poľského objavu na opernom i koncernom pódiu – tenoristu Piotra Bezcału.

Tentokrát bol koncert v sále opery a baletu novej budovy SND, ktorá má oveľa väčšiu kapacitu ako Reduta. Po prestávke sa však konečne i prízemie sály zaplnilo do posledného miesta: na kreslá VIP (ktorí neprišli), si posadali skutoční milovníci krásnych hlasov. Tí nielen nadšene tlieskali, ale doslova si užívali každú notu koncertu.

Ak sa u nás niekedy pýšime úrodou speváckych talentov, o to viac sa ich zrodí v oveľa väčšom Poľsku. V prípade tohto susedného národa je ešte jedna vzácna vlastnosť: podpora a súdržnosť v zahraničí. Nevedno, či ju pocítil pri nástupe kariéry Piotr Beczała… V umení sa totiž jedná nielen o podporu, ale o stretnutie šťastia s pripravenosťou. Poľský tenorista bol na podobné podanie ruky so šťastím pripravený (záskok za Rolanda Villazóna v Metropolitnej opere vo februári 2009).

Prečítajte si tiež:
• Piotr Beczała prinesie do Bratislavy operu aj operetu
• Piotr Beczała uisťuje: Opereta nie je popoluškou
• Piotr Beczała zaspieva v Bratislave po prvýkrát

Jeho kariéra sa však rozbehla už pár rokov pred newyorským záskokom. Najprv štúdiom hudby a spevu v Katoviciach u medzinárodne známych spevákov, potom v  v rakúskom Linzi a (od r. 1997) v Zürichu, kde naštudoval základ svojho lyrického tenorového repertoáru.

Slovanské hlasy sú – aj v prípade invázie ruských spevákov na svetové operné scény – žiadané, nielen pre rýchlu adaptáciu na belcantovú vokálnu techniku, ale aj pre emocionalitu, ktorá z ich spevu vyžaruje.

Piotr Beczała je dnes žiadaný nielen v spomínanej MET, ale aj v La Scale, Viedenskej štátnej opere, spieva v San Francisco Opera, v Lyrickej opere v Chicagu, Opéra Bastille v Paríži, v Bavorskej štátnej opere v Mníchove, v spomínanom Zürichu, na najväčších scénach Berlína, Petrohradu, Ženevy, Madridu, v Barcelone, domácej Varšave – ale tiež na Salzburgskom festivale a početných koncertoch, z ktorých ukážkou bol i ten bratislavský.

Je to skratka absolútna špička medzi súčasnými tenoristami. Pomaly musíme v pamäti iba zakonzervovať spevácke idoly mladosti a zvykať si na nové osobnosti. Výmena spevákov na svetových scénach sa prudko zrýchlila nielen prirodzeným odchodom „dlhoročných kráľov vysokého ,C´“, ale aj otvorením hraníc „železnej opony“.

Európska šnúra koncertov P. Bezcału s operno-operetným koncertom sa po Prahe našťastie nepretrhla a pokračovala v Bratislave. A tak sme 25. apríla 2014 zažili opäť veľký dotyk so svetovým hlasom. Poľský tenorista, ako veľký obdivovateľ operno-operetnej hviezdy z prvej polovice 20. storočia – Richarda Taubera, pripravil do druhej polovice koncertu ukážky z operetného repertoáru tohto legendárneho rakúskeho tenoristu. Bola to sympatická novinka v prísne „akademických“ programoch operných hostí.

Úvod koncertu, za sprievodu Českého národného symfonického orchestra s poľským dirigentom Łukaszom Borowiczom, však patril aktuálnemu opernému repertoáru P. Bezcału. Okrem árií z Verdiho opier (ária Riccarda z 1. dejstva Maškarného bálu: Di´tu se fedele a Vojvodu z 2. dejstva Rigoletta: Ella mi fu rapita! – Parmi veder le lagrime) zazneli dve slávne české árie: Princova ária z 1. dejstva Dvořákovej Rusalky: Vidino divná, přesladká a Jeníkova ária z 2. dejstva Smetanovej Predanej nevesty: Jak možná věřit. Sólové čísla poľského hosťa v tejto časti večera uzavrela ukážka z 2. dejstva Gounodovej opery Romeo a Júlia: L´amour! L´amour!… Ah! Léve–toi, soleil!

Už v tejto časti programu demonštroval Piotr Bezcała krásny, v stredoch priam uchvacujúci hlas, ktorý má farbu zlatohnedej medi. Jeho prejav nemá – našťastie – afektové vzlyky, ale vedie líniu spevu v disciplinovanej vyrovnanosti tónov, čo ho nezbavuje vrúcnosti a delikátnej práce s výrazom. Nie je to tenorový „mačo“, ktorý po každej árii zaľúbene pozerá smerom balkónom. Má v sebe kultúru severoeurópana a súčasne cit Slovana. V prvej Verdiho árii Riccarda bez problémov prekonal dva záludné skoky z tenorovej výšky do barytonovej hĺbky, aby sa v závere árie vyšplhal na vysoké „C“.

V Princovej árii sa priam hral s poéziou slov – hoci čeština je vždy ťažkým jazykom pre cudzincov. Poľský tenorista presne rozumel slovám a frázam, vetám i básnickému základu tejto scény. Nádherne vyspieval i vysoké polohy záverečných slov („…zjev mi to“, resp. „ pohádko má, pojď se mnou!“) Menej mu svedčal v nevýhodnej vyššej, priam prechodnej polohe napísaný part Jeníka. V árii Vojvodu z Rigoletta nasadil áriu so spinto farbou v hlase, pričom mu sedeli najviac plné stredy. Vysoko posadený záver tejto ukážky zvládol so cťou – ale s námahou

Aj v Gounodovej vášnivo „rozbalenej“ árii Rómea boli obdivuhodné  široké, šťavnaté, alikvotami nasýtené stredné polohy, niekedy prerušené ťažšie zvládnutými vysokými tónmi. Našťastie finále veľkej romantickej Gounodovej hudby ukončil Beczała krásne zvládnutou vysokou korunou.

Decentnosť zjavu, šarm osobnosti, hlasová kultúra, ale aj adekvátnosť typov operetných hrdinov – no najmä bezproblémové spievanie ukážok z náročných klasických operiet boli nielen odľahčením repertoáru, ale pohladením duše znalcov ľahkonohej múzy. Koľko operetnej „machy“ sa zvykne nazbierať na spevákov operety, dokáže spoznať nielen kritik dávnej operetnej minulosti na Novej scéne, ale aj pozorovateľ súčasnej viedenskej či mörbischskej produkcie súčasnosti!

Beczala odvrhol operetné maniére, sústredil sa na krásny spev nie ľahkých partov Octavia z Lehárovej Giuditty, Tassila z Kálmánovej Grófky Marici, na ukážku z operety svojho „miláčika“ Taubera v čísle Spievajúci sen z operety Tokilo, alebo na známu operetnú áriu Sou-Chonga z Lehárovej Zemi úsmevov. Tri prídavky (všetky z dostupného CD, vydaného a nahratého P. Beczałom z Tauberovej interpretačnej tvorby) boli odmenou nakoniec plnej, hudbe rozumejúcej sále, ktorá poľského tenoristu odmenila nielen za operné, ale rovnako  s mimoriadnym vkusom zaspievané, pritom známe a obľúbené operetné čísla.

Český národný symfonický orchester pod taktovkou mladého, no vo svete už etablovaného poľského dirigenta Łukasza Borowicza hral kultivovane a mimoriadne citlivo v sprievode sólistu. Pripomienky možno mať k samostatným orchestrálnym číslam pod taktovkou temperamentného dirigenta.

Predohra k Predanej neveste od Smetanu zaznela s precíznosťou voči drobným hodnotami nôt v nasadenom rýchlom tempe, sviežo, energicky, v strede s poéziou, no záver dirigent neudržal v jednotnom tempe a v jasnosti každého tónu. Najkrajšie vyšlo poetické Intermezzo sinfonico z Mascagniho Cavallerie rusticany. Dvořákov Slovanský tanec č. 1 B dur, op. 72 mal v sebe príliš veľa útočnosti a menej českej lahodnosti. Predohra k Straussovmu Cigánskemu barónovi bola oproti charakteru hudby viac elegantná, než ohnivá, žiaľ, kde – tu i s nepresnými nástupmi. Čajkovského Valčík pochopil dirigent ako preteky o závod, bez lahodného kolísania rytmu na vlnách trojštvrťového taktu.

Ale veď hlavnou hviezdou večera bol nepochybne spevák Piotr Beczała! Jemu sme tlieskali predovšetkým – a za neho usporiadateľom predovšetkým ďakujeme! Ukázal moderný, vkusnejší, no hlbokých citov nezbavený prístup k náročným tenorovým partom – nech sú už z oblasti opery alebo operety.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertu apríla 2014