Spevácka mlaď Vysokej školy múzických umení sa opäť predstavuje

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V časoch pred pandémiou som si zvykol navštevovať vokálne (niekedy aj inštrumentálne) bakalárske, magisterské či doktorandské  koncerty adeptov operného a koncertného spevu v bratislavskej Dvorane Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU. Teraz som sa k tejto praxi vrátil a dňa 25. marca 2022 som si pozrel bakalársky koncert dvoch žiačok pedagogičky Jolany Fogašovej. O pár dní neskôr (28. marca) som navštívil aj študentskú javiskovú produkciu v sále divadla LAB s názvom Fragmenty, aké popri primerane náročných operných predstaveniach predstavuje čas od času naša operná mlaď limitovanému okruhu divákov.

Fragmenty majú zmysel z troch dôvodov. Jednak umožňujú mladým študentom spevu vystúpiť pred publikom a naučiť sa prekonávať trému, jednak upozorňujú ich hlasových pedagógov, či sa im práca s mládežou darí i kde treba pridať. Napokon poslucháčom spevu sediacim v hľadisku umožňujú konfrontovať sa s výkonmi svojich spolužiakov na javisku, potešiť sa z ich úspechov a poučiť z nedostatkov. Pokiaľ ide o širšiu hudobnú verejnosť, programy typu Fragmenty, najmä ak v nich účinkujú aj poslucháči nižších ročníkov, ešte nemajú šancu príliš ju osloviť. Ich zmysel je teda skôr v pedagogickom než v umeleckom zameraní, čím však nijako nechcem znižovať ich význam.

Najnovšie Fragmenty (ich premiéra mala byť pôvodne v decembri 2021) tvorcovia pomenovali názvom Hotel alebo Fragmenty Fragmentov 2021/22. Režisér Tomáš Surý, ktorý v minulosti so študentmi pripravil napríklad vydarené inscenácie Janáčka či Menottiho, sa rozhodol leporelo operných árií zjednotiť akýmsi minipríbehom. Rozdelil účinkujúcich na skupinku personálu hotela a na jeho hostí, k aranžovaniu jednotlivých árií vytváral aj akési scénické pozadie, no ako sa sám v bulletine vyjadril, dejová pointa sa mu (po mnohých problémoch) vytratila.

Medzi spievané čísla zaradil aj dve tanečné sekvencie – menuet z Verdiho Maškarného bálu a tanec černocha z Aidy, ktorý bol azda replikou či paródiou výstupu z Gyermekovej inscenácie diela v SND z konca 70. rokov. Operná mlaď sa teda trochu vybláznila, ale pre diváka bolo jediným zaujímavým vizuálnym momentom „pochovanie“ Fiescovej mŕtvej dcéry (z Verdiho Simona Boccanegru) do debny, z ktorej tesne pred skončením celého programu sopranistka Mária Zajíčková-Králiková vyliezla, aby potom po záverečnom čísle programu (ária a cabaletta z Belliniho Námesačnej) vyvolala v študentskom publiku búrlivý, i keď prištedrý ohlas.

Po zrušení dvoch čísel programu kvôli chorobe celé podujatie pozostávalo z dvoch spomínaných tanečných a z trinástich spievaných čísel. Dramaturgicky bol orientovaný k minuloročným výročiam Mozarta a Verdiho, ktorých hudba tvorila štyri resp. šesť čísel programu (vrátane tanca). Dva razy zazneli árie Donizettiho, po jednej Rossiniho (z u nás neznámej opery Turco in Italia), Belliniho a Boita. S výnimkou árie Margaréty z Mefistofela sú všetky ostatné sopránové čísla pre lyrické hlasy, čo zodpovedalo realite aj pri interpretácii.

Po štyroch účinkujúcich bolo z tretieho a druhého ročníka štúdia, traja sú ešte len z prvého. Vo výslednom dojme, ktorému trochu chýbal ohromujúci talentovaný výkon, neboli medzi speváčkami a dvoma spevákmi výraznejšie rozdiely a ich pedagógovia (J. Pastorková, J. Fogašová, A. Kohútková, Ľ. Rybárska a P. Mikuláš) zrejme najlepšie postrehli, kde majú rezervy. Tie si, dúfam, uvedomujú aj účinkujúci a ich spolužiaci v hľadisku. Predsa však poznamenám, že treba v ich príprave zdokonaľovať dychovú oporu, odstrániť rozdielnu nosnosť a farebnosť jednotlivých tónov a docieliť, aby hlasy vo vysokej polohe nepôsobili tvrdo a intonačne neisto.

Klasickú podobu bakalárskych koncertov mal predchádzajúci koncert sopranistiek Barbary ČechovejDominiky Mičíkovej, ktoré predviedli ukážky z tvorby deviatich autorov. Prirodzene dominovala piesňová tvorba, kým árie sme počuli len na začiatku a na konci. Hlasovými kvalitami ma o čosi viac oslovila Mičíková (na spomínaných fragmentoch zaujala áriou z Rossiniho), ktorej tón je guľatý a farebne príťažlivý, kým u Čechovej som ocenil skôr farebnú vyrovnanosť jednotlivých hlasových polôh. Meditatívnu náladu Griegových piesní Mičíková vystihla adekvátne a z ďalších skladieb sa dobre popasovala s rozsahom náročnej At Day Close Ľubice Čekovskej. Aj jej šperková ária Margaréty z Gounodovho Fausta mala švih.

Z piesňového repertoáru ma Čechová najviac zaujala interpretáciou niektorých piesní Richarda Straussa a Jeana Sibelia a program uzavrela efektnou áriou Marietty z Korngoldovej opery Die Tote Stadt, ktorá dnes na európskych javiskách zažíva svoju renesanciu. Výkony sopranistiek (so sprievodom kvalitnej klaviristky Jany Nagy-Juhász) ukázali, že ich hlasový vývoj sa uberá dobrým smerom a treba ho ďalej rozvíjať.

Autor: Vladimír Blaho

písané z koncertu 25. 3. a Fragmentov 28. 3. 2022

fotodokumentáciu z recenzovaných produkcií VŠMU nezhotovovala

Hotel alebo Fragmenty Fragmentov 2021/22
Hudobná a tanečná fakulta VŠMU
Divadlo LAB, Bratislava, 28. marca 2022

Hudba: W. A. Mozart, G. Rossini, V. Bellini, G. Donizetti, G. Verdi, A. Boito

Scenár a réžia: Tomáš Surý
Hudobné naštudovanie: Marco Vlasák a Oksana Zvineková
Dirigent: Marco Vlasák
Klavírna spolupráca: Oksana Zvineková
Scéna a kostýmy: Tomáš Surý, Klára Madunická
Choreografia a pohybová spolupráca: Elena Zahoráková

účinkovali študenti Katedry spevu HTF VŠMU

Lucia Byráková, Barbara Čechová, Viktória Černajová, Saskia Franková, Natália Jochimová, Krisztian Kokolusz, Anna Lachová, Dominika Mičíková, Pavol Mucha, Glória Nováková, Benjamín Rudík, Bianka Schallerová, Maria Steinhilber, Mária Zajíčková Králiková, Ján Zreľak

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár