Slovenská filharmónia pripravila pre abonentný cyklus DE (11. a 12. mája 2023) príjemný zážitok so svojimi poprednými sólistami z orchestra. Príležitosť dostali flautista Cyril Šikula, hobojista Matúš Veľas, hráč na lesný roh Róbert Kis a fagotista Peter Kajan. Dvojicu koncertov dirigoval filharmonikom dobre známy švajčiarsky dirigent Kaspar Zehnder.
Dramaturgia ponúkla tému koncertu ako hudobného druhu – z barokovej formy, kedy sa rodil, to bolo Concerto grosso G dur op. 6 č. 1, HWV319 Georga Friedricha Händela, z vykryštalizovanej dokonalosti klasicistickej formy Koncertantná symfónia Es dur, KV 297b Wolfganga Amadea Mozarta a z podoby celkom originálnej, svedčiacej 20. storočiu, kde je „sólistom“ celý orchester, výpravný Koncert pre orchester Sz. 116 Bélu Bartóka.
Meno Kaspara Zehndera je známe aj v spojení s Murten Classic Summer Festival vo Švajčiarsku, kde pôsobil vyše dvadsať rokov ako riaditeľ, ale profesionálne zaujal aj ako flautista, pričom v dvojjedinej úlohe flautistu a dirigenta nahrával aj so Slovenskou filharmóniou. V stredoeurópskom priestore Zehnder vyryl brázdu nielen ako šéfdirigent PKF Prague Philharmonia, ale aj ako pravidelný hosť na Slovensku.
V prvej skladbe bol orchester zredukovaný na barokovú veľkosť. Hra bola precízna, zato však šťavnatá a noblesná, a pripomenula roky slávy Warchalovcov, kedy baroková hudba zaznievala na moderných nástrojoch. Pribudlo čembalo – generálnemu basu vtlačila umeleckú pečať Agnesa Ferienčíková.
Forma sólového koncertu tvoriaca dodnes základ skladieb podobného druhu prišla na rad v diele Mozarta. Nielenže vystúpila štvorica popredných vedúcich hráčov Slovenskej filharmónie, ktorá predviedla svoje sólistické umenie na najvyššej úrovni, ale navyše odznelo dielo, ktoré sa bežne nehráva, ba dokonca patrí v istom zmysle k unikátom svetovej hudobnej literatúry.
Mozart si ním chcel uctiť kolegov v Mannheime, ale partitúra sa stratila a až o storočie neskôr sa našiel jej odpis, pričom ani nie je isté Mozartovo autorstvo. Dielo je však vyzreté, formovo, tematicky, nápadmi i vypracovanosťou vzbudzuje obdiv a takmer presvedčenie, že vzišlo z pera tohto génia.
Pre sólistov je určite veľkým zážitkom. Všetci majú svoju úlohu určenú v jasných kontúrach tak, aby súzvučali s orchestrom a jeho orchestrálnymi hráčmi na dychové nástroje, ako aj s celým ansámblom. Pre Zehndera pekný oriešok. Stál nad vecou, presne vedel, kedy podržať orchester a jeho vstupy tak, aby nevybočil z rytmu a tepu skladby, a aby sólisti hrali presne podľa skladateľovho zápisu a možností nástroja. Výborný výkon sólistov i orchestra.
Cyril Šikula je renomovaný flautista, kreuje krásne frázy a je veľmi dobrým komorným hráčom. Hobojista Matúš Veľas ma upútal už nejeden raz, svoje umenie, techniku i výraz potvrdzuje v mnohých dielach symfonického repertoáru. Hornista Róbert Kis taktiež často priťahuje pohľad publika, v Mozartovej Koncertantnej symfónii bola zaujímavá aj súhra a dialóg s nástrojovými partnermi z orchestra. Fagotista Peter Kajan sa zaskvel virtuóznymi pasážami, frázovaním a tiež dobre zvládnutým komorným muzicírovaním so sólistickými partnermi.
Koncertantná symfónia ako celok vyznela veľmi plasticky a nonšalantne. Celkom v duchu salónnej hudby, ako si ju vyžadoval Paríž v roku 1778 na svojich sériách s názvom Concert spirituel. Pekne vyzneli aj nápadité variácie, kde mal každý sólový nástroj svoju príležitosť. Zehnder formoval línie s klasickou dokonalosťou.
Svoje dirigentské umenie naplno ukázal aj v diele jedného z najväčších skladateľov hudby 20. storočia, Bélu Bartóka. Koncert pre orchester je plnokrvné dielo, vyžarujúce osobný bôľ z choroby, ktorá ho sužovala po odchode do emigrácie, a z drámy vyplývajúcej z utrpenia v Druhej svetovej vojne. Na kompozíciu už v roku 1943 nemal chuť, ale povzbudil ho objednávateľ, dirigent Sergej Kusevickij.
Orchester je v plnom nasadení už od chmúrneho začiatku skladby a pod krásne pracujúcimi rukami Zehndera dielo zaznelo v celej svojej nádhere. Burcuje v prvej časti, pohráva sa v scherze druhej časti a prináša nádej v tklivej Elégii tretej časti. Je to priam filmová hudba. Po Elégii a Intermezze vrcholí v pozitívne ladenom Finale a výslednou emóciou, ku ktorej dospieva, je nádej.
Dielo je skomponované ako koncert pre drevené dychové nástroje. Filharmonici hrali s oduševnením a vervou. Úderne a sugestívne vyznievali nielen dychové nástroje, ale všetky nástrojové skupiny, ťah sláčikov pôsobil priam výtvarne monolitne, dychové sekcie, bicie nástroje a harfy excelovali. Bartókov koncert nedovolil ani dýchať. Zehnder, ktorý na prvý pohľad pôsobí ako jemný a láskavý dirigent, dosahuje mohutný zvukový efekt. Jeho Bartók nadchýna.
Autor: Viera Polakovičová
písané z koncertu 11. 5. 2023
Händel / Mozart / Bartók
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie, Bratislava
11. a 12. mája 2023
Slovenská filharmónia
Kaspar Zehnder, dirigent
Cyril Šikula, flauta
Matúš Veľas, hoboj
Róbert Kis, lesný roh
Peter Kajan, fagot
Georg Friedrich Händel: Concerto grosso G dur op. 6 č. 1
Wolfgang Amadeus Mozart: Koncertantná symfónia Es dur, KV 297b
Béla Bartók: Koncert pre orchester Sz. 116
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.