Dnes je: pondelok, 20. 8. 2018, meniny má: Anabela, zajtra: Jana

Spievate v zbore? Podľa prieskumu ste jedným z 37 miliónov ľudí v Európe

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Bonn – Podľa autorov viacerých nižšie uvedených prieskumov je spievanie v zbore zdraviu prospešné, odbúrava stres a zvyšuje odolnosť imunitného systému. Spevákom sa tlkot srdca vzájomne zharmonizuje na rovnakú frekvenciu, pretože sa nadychujú na tých istých miestach súčasne. Centrum spevu je v mozgu inde než centrum reči a preto slová piesní spievajú aj ľudia, ktorí už nie sú schopní hovoriť. S rozsiahlym prieskumom, ktorý podrobne mapuje úroveň kolektívneho spevu v 28 štátoch EU, prichádza aj Európska asociácia zborového spevu (European Choral Association). O situácii zborového spevu na Slovensku sa pre Opera Slovakia vyjadrila zbormajsterka Bratislavského chlapčenského zboru Magdaléna Rovňáková.

Materiál samostatne rozoberá zborový spev v dvadsiatich ôsmich štátoch Európskej únie a v doplňujúcej časti navyše skúma aj situáciu v ostatných európskych krajinách, ako aj v európskej časti Ruska. Na základe spracovaných štatistických výsledkov autori štúdie prišli k záveru, že v štátoch EÚ sa venuje kolektívnemu spevu v priemere 4,5% obyvateľov, pričom hodnota mierne kolíše v závislosti od konkrétnej krajiny. Jedine v Rakúsku a Holandsku sa  tento údaj výrazne odchyľuje od priemeru EU, nakoľko kolektívnemu spevu sa u našich susedov venuje neuveriteľných 11% obyvateľov, a v Holandsku dokonca ešte o niekoľko stotín percenta viac.

V ostatných európskych krajinách a v Rusku sa výsledky  približujú k priemeru EÚ.

Vo Veľkej Británii je zborový spev predmetom vyučovaným na viacerých školách, ilustračné foto

Vo Veľkej Británii je zborový spev predmetom vyučovaným na viacerých školách,
ilustračné foto

Na základe získaných výsledkov je možné konštatovať, že v Európskej únii sa venuje kolektívnemu spevu 22,5 milióna ľudí (počítané ako 4,5% obyvateľstva z dvadsiatich ôsmich štátov EÚ)  a na celom európskom kontinente, vrátane európskej časti Ruska, sa zborovému spevu venuje až 37 miliónov ľudí.

,,Predstavte si šestnásť najväčších miest Európy zlúčených dokopy. Hoci sa to možno nezdá, tridsaťsedem miliónov zborových spevákov je ekvivalentom súhrnnej populácie Londýna, Berlína, Madridu, Ríma, Paríža, Bukurešti, Viedne, Budapešti, Hamburgu, Varšavy, Barcelony, Mníchova, Milána, Sofie, Prahy a Bruselu.”, udávajú autori štúdie.

V európskej dvadsaťosmičke pôsobí zhruba 625 000 zborových telies, v celej Európe spolu s Ruskom je ich viac ako milión.

V Európe pôsobí viac ako milión zborových telies, ilustračné foto

V Európe pôsobí viac ako milión zborových telies,
ilustračné foto

Výsledky štúdie ukázali, že priemerný spevácky zbor v Európe má tridsaťšesť členov. Muži tvoria z celkového množstva spevákov tretinu. Štatisticky sú buď súčasťou čisto mužských telies (ktorých je však relatívne málo), alebo pôsobia v zmiešaných zboroch, kde takmer vždy tvoria menšinu. Výsledky prieskumu preukazujú, že v Európe existuje len malý počet takých zmiešaných zborov, v ktorých by mužov bolo viac ako žien.

Priemerný vek spevákov v zbore sa mení v závislosti od krajiny. Najvyšší je v Nemecku, kde spieva aj veľa ľudí v dôchodkovom veku.

V ostatných krajinách platí, že najpočetnejšie zastúpenú vekovú skupinu v zbore (tzv. medián) tvoria ľudia, ktorých vek je o niečo nižší, než je  medián  spoločnosti ako celku. Deje sa to pravdepodobne v dôsledku silnejšieho zastúpenia mladej generácie v zboroch,  než  proporčne zodpovedá  zastúpeniu mladých ľudí  v spoločnosti.

Mladí ľudia sú v zboroch zastúpení najvýraznejšie, ilustračné foto

Mladí ľudia sú v zboroch zastúpení najvýraznejšie,
ilustračné foto

Z prieskumu vyplynulo, že dve tretiny zbormajstrov sú za svoje výkony platení. Priemerný ročný rozpočet speváckeho zboru sa pohybuje okolo 7000 eur. Mnohé výdavky spojené so spievaním však často hradia priamo členovia zboru zo svojich vlastných peňazí.

Nácviky prebiehajú vo vzdelávacích inštitúciách v 39% prípadov, v kostoloch a chrámoch v 20% prípadov a v komunitných centrách, respektíve budovách patriacich mestu v 19% prípadov. Najbežnejšia dĺžka nácviku je dve hodiny týždenne.

Nakoľko vierohodné sú čísla z prieskumu?

Autori udávajú, že prieskum prebiehal na štatisticky reprezentatívnej vzorke v krajinách, ktoré združujú viac ako 90% populácie Európskej únie. Vo zvyšných krajinách bola vzorka menšia, (veľmi slabo zastúpené bolo aj Slovensko), nemalo by to však výrazne ovplyvňovať celkové výsledky. Spolu bolo do prieskumu zapojených viac ako 4000 zborových telies.

Muži sú častokrát súčasťou čisto mužského zboru, inak bývajú v zbore takmer vždy v menšine, ilustračné foto

Muži sú častokrát súčasťou čisto mužského zboru, inak bývajú v zbore takmer vždy v menšine,
ilustračné foto

Prieskum poukázal aj na skutočnosť, že kolektívne spievanie nie je medzi respondentami chápané len ako forma umenia, ale vo veľkej miere aj ako sociálna aktivita umožňujúca členom zboru napĺňať ciele na individuálnej i na kolektívnej úrovni.

V tejto súvislosti je zaujímavé spomenúť štúdiu Univerzity Göteburg vo Švédsku, ktorá pred časom zverejnila šokujúci záver, že počas spievania sa členom zboru už po niekoľkých minútach spevu vzájomne zharmonizuje tlkot srdca a takéto regulovanie srdečného rytmu (zväčša na nižšie frekvencie) prináša organizmu upokojenie, podobne ako pri cvičení jógy. ,,Nakoľko spievanie je  z medicínskeho hľadiska forma regulovaného dýchania, kde nádychy sa podrobujú jednotlivým frázam v melódii a speváci sa kolektívne nadychujú práve medzi nimi, je vyrovnanie tlkotu srdca všetkých spevákov na rovnakú frekvenciu logickým dôsledkom. Navyše, týmto spôsobom riadená regulácia tepu je veľmi prospešná zdraviu a znižuje riziko srdcových chorôb,” uvádza spoluautor výskumu Dr. Bjorn Vickhoff.

K záveru, ktorý potvrdzuje prospešnosť zborového spievania na zdravie spevákov, prišla aj univerzita v Cardiffe v roku 2012. Zistila, že pľúca pacientov spievajúcich v zbore majú oveľa väčšiu kapacitu v porovnaní s ostatnými, čo výrazne povzbudzuje imunitný systém speváka, znižuje hladinu stresu v jeho tele a pomáha pri chronických bolestiach.

Podľa štúdie Harvardskej univerzity z roku 2008 zborové spievanie, ktoré bolo v masovom rozsahu typické pre jedno zo skúmaných miest v štáte Connecticut, preukázateľne predĺžilo priemernú dĺžku života v tomto meste.

,,Zborové spievanie sa používa v americkej medicíne ako terapia už desaťročia. Spievanie umožňuje ľuďom s demenciou vybaviť si spomienky, ku ktorým už bežne nemajú vo svojom mozgu prístup a pomáha im pri vyjadrovaní sa v čase, keď už majú problémy v komunikácii s okolím. Dôvodom je, že centrum spevu sa v mozgu nachádza na inom mieste, než centrum reči, a ak aj je centrum reči už nenávratne zdevastované, centrum  spevu väčšinou ešte stále funguje. Cez neho sa vedia ľudia dostať aj k spomienkam, ktoré majú naviazané na rôzne melódie, a ku ktorým by sa už inak pravdepodobne nikdy nedostali,” uvádzajú autori štúdie univerzity v Cardiffe.

O situácii v zborovom speve na Slovensku ako aj o zverejnenom prieskume Európskej asociácie zborového spevu sme sa rozprávali s Magdalénou Rovňákovou, zbormajsterkou a zakladateľkou Bratislavského chlapčenského zboru – jedného z najprestížnejších telies na slovenskej zborovej scéne.

,,Posudzovať zborový spev iba z hľadiska prospešnosti pre zdravie mi príde veľmi zjednodušené. Každý aspekt – či je to rozvoj muzikality, orientácie v hudobných žánroch, štýloch, v dejinách hudby, technika spievania, ale aj disciplína, zmysel pre krásu, zjednotenie výrazu a zážitku – je sám o sebe zaujímavý a dalo by sa o ňom napísať veľa podnetného textu” – hovorí Magdaléna Rovňáková. “Ja sa samozrejme pod pozitívne účinky spevu na zdravie a dokonca aj psychiku spevákov jednoznačne podpisujem, avšak domnievam sa, že treba vymenovať aj všetky ostatné pozitívne aspekty spievania.

Magdaléna Rovňáková, Laureátka Krištáľového krídla za rok 2014 v kategórii hudba

Magdaléna Rovňáková,
Laureátka Krištáľového krídla za rok 2014 v kategórii hudba

Magdaléna Rovňáková taktiež upozorňuje na problémy vyplývajúce z toho, že prieskum, ktorý uskutočnila Európska asociácia zborového spevu pracuje len s priemernými hodnotami. Údaj podľa ktorého sa v krajinách EU v ,,priemere” zborovému spevu venuje asi 4,5 percenta ľudí nezohľadňuje skutočné rozdiely medzi krajinami.

,,Zo skúseností usudzujem, že stav v krajinách EU je absolútne nevyvážený. Nemyslím si, že by sa dalo povedať, že úroveň zborového spevu je v rámci Európy vo všetkých krajinách rovnako vyvinutá. Ja by som si netrúfla vytipovať krajiny s najrozšírenejšou základňou, ale určite medzi ne patria Nemecko, Estónsko a Švédsko. Poslednú z menovaných krajín by som dokonca označila za mekku zborového spevu v Európe. My sme na našich cestách Švédsko navštívili viackrát a žasli sme, ako je tam zborový spev organizovaný. V mestách aj na dedinách, v každom kostole, ktorý sme „stretli“, bolo niekoľko speváckych zborov. Detský, chlapčenský, mládežnícky, miešaný, často aj mužský alebo ženský – profesionálne vyzbrojení zbormajstri, ktorí ako hlavné povolanie vedú v tom-ktorom kostole všetky zbory. Obvykle na slušnej až výbornej úrovni. Keď sme boli v Uppsale, videli sme, že len v tomto meste je viac ako stovka zborov najmä z radov študentov. Ale aj v menších mestečkách sme narazili na profesionálnych, veľmi zdatných zbormajstrov. Ďalšou krajinou, kde je zborový spev veľmi rozvinutý, je podľa môjho názoru Francúzsko. Vnímam ho ako krajinu, kde prekvitá najmä chlapčenský zborový spev, pri kostoloch sú ich stovky, veľmi rôznej úrovne”.

V Európe sú mnohé krajiny, ktoré v zborovom speve zďaleka nedosahujú úroveň vyššie uvedených štátov a zborovému spevu sa v nich venuje relatívne málo ľudí.  Ak v Holandsku a Rakúsku spieva v zboroch 11% ľudí, na to aby sa za celú EU dosiahol priemerný údaj vo výške 4,5 percenta musia byť v Európe iné krajiny, v ktorých sú tieto hodnoty blízke nule. Taktiež spôsob, ktorým je zborový spev v Európe organizovaný je v závislosti od tej – ktorej krajiny veľmi rozdielny.

,,Napríklad v Rusku je zborový spev organizovaný prostredníctvom systému, ktorý  nazývajú tzv. „chorovaja studija“ – sú to veľké zborové organizácie s výukou nástroja, teórie a zborovým spevom. Mali sme možnosť to vidieť na vlastné oči, keď sme robili výmenu s ruským dievčenským zborom a musím povedať, že nás to zaujalo. Keď ich počujete interpretovať pravoslávne ruské spevy, tak sa Vám zastaví dych” – povedala nám M. Rovňáková.

Chorovaja studia ,,Raduga"

Chorovaja studia ,,Raduga”

Chorovaja studia ,,Marosejka"

Chorovaja studia ,,Marosejka”

Situácia na Slovensku je podľa nej komplikovaná. ,,Na jednej strane máme špičkové profesionálne teleso Slovenský filharmonický zbor, tri operné zbory, dobré vysokoškolské zbory ako Lúčnica či Technik, nemáme sa za čo hanbiť. Kvalita určite nechýba. Na druhej strane nám však chýba kvantita. Kedysi boli spevácke zbory súčasťou mimoškolskej aktivity na ZŠ a súčasťou výuky na ZUŠ. Počula som, že vplyvom Ministerstva školstva sa na ZUŠ zborový spev vracia, základné školy však nemajú vytvorené potrebné zázemie, najmä ekonomické. Do istej miery v uplynulej sezóne suploval túto disciplínu nápad Mateja Drličku „Viva zbor!“, realizácia však za nápadom trocha pokrivkávala. Vytkla by som jej najmä absenciu profesionálneho zbormajstra a hlasového pedagóga, ktorý by tzv. zborový spev dali do správnej fazóny” – uvádza Rovňáková.

Slovenský filharmonický zbor, zbormajster: Jozef Chabroň

Slovenský filharmonický zbor, (tento rok oslavuje 70. výročie svojho vzniku)
zbormajster: Jozef Chabroň

Na dokreslenie situácie, ktorá panuje v zborovom spievaní na Slovensku treba uviesť, že na celoslovenské prehliadky a súťaže zborov, (ktoré  organizuje Osvetové centrum) vôbec Bratislavský chlapčenský zbor nepozývajú. ,,S nami si roky nevedia rady, lebo nie sme ani detský zbor (máme tenor a bas), ani mládežnícky (máme deti) a iné členenie na Osvetovom centre bohužiaľ nepoznajú. Takže na Slovensku nemôžme chodiť na prehliadky a súťaže, a to len preto, že nás nevedia zaškatuľkovať do nejakej kolónky.” – uvádza Rovňáková.

Bratislavský chlapčenský zbor, zbormajsterka: Magdaléna Rovňáková

Bratislavský chlapčenský zbor,
zbormajsterka: Magdaléna Rovňáková

Bratislavský chlapčenský zbor, je vďaka svojej vysokej kvalite neustále pozývaný účinkovať do zahraničia a mnohých produkcií sa zúčastňuje dokonca ako jediný zo Slovenska. Patrí medzi najšpičkovejšie zbory na Slovensku. Na domácej pôde však nemá možnosť prezentovať sa na celoslovenských prehliadkach a súťažiach len kvôli tomu, že sa nedá nájsť vo formulári ,,správne okienko”. Aj toto je bohužiaľ obraz, ktorý dokresľuje aká je situácia so zborovým spevom na Slovensku v kontexte aj práve prezentovaného  prieskumu Európskej asociácie zborového spevu.

Pripravil: Peter Bleha

ilustračné video: ,,Boychoir”

Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

spravodajca a publicista

Zanechajte komentár