Ako sa možno stať bohatým a šťastným? Pred túto otázku postavil publikum v dvadsiatych rokoch minulého storočia v Berlíne pôsobiaci kabaretný klavirista a skladateľ Mischa Spoliansky. Spolupráca s divou Marlene Dietrich či autorom Felixom Joachimsonon ho vyniesla na výslnie. A jeho kabaretná revue Wie werde ich reich und glücklich? sa z Berlína dostala do rôznych divadiel. Na uvedenie revue v roku 1931 v Drážďanoch po 90-tich rokoch nadviazala Semperova opera.
Berlín bol v dvadsiatych a na začiatku tridsiatych rokov veľkolepou kultúrnou scénou, centrom hudby, filmu, baletu a divadla. Vysokú umeleckú úroveň spoluvytvárali umelci rôznych národností, pričom veľkú komunitu tvorili ruskí emigranti. Patril k nim aj klavirista a skladateľ Mischa Spoliansky, pochádzajúci z ruskej židovskej rodiny (1898 Bialystok – 1985 Londýn).
Už doma vychovávaný k hudobnému umeniu sa v Berlíne adekvátne vzdelal a začal pôsobiť ako kaviarenský klavirista, skladateľ filmovej hudby, ako aj klavirista a skladateľ v emigrantskom kabarete. Odtiaľ bol už len krôčik k spolupráci s Richardom Tauberom, Marlene Dietrich a k vlastným hudobno-javiskovým dielam.
V lete roku 1930 sa v divadle Komödie na Kurfürstendamme v Berlíne uskutočnila ováciami sprevádzaná premiéra jeho kabaretnej revue Wie werde ich reich und glücklich? (Ako sa stanem bohatým a šťastným?). Dielo vzniklo na texty Felixa Joachimsona (1902 Hamburg – 1992 Los Angeles), jedného z najúspešnejších javiskových autorov 20-tych a začiatku 30-tych rokov 20. storočia.
O rok neskôr sa revue predstavila v divadle Komödie v Drážďanoch. Naštudoval a uviedol ju všestranný klavirista, dirigent a režisér Paul Aron. Premiéra mala pod jeho umeleckým vedením 42 repríz. O drážďanskom úspešnom naštudovaní diela informoval aj Neues Wiener Journal v júni 1931. Ďalšie inscenácie na nemecky hovoriacich javiskách mali svoju budúcnosť.
Onedlho však nová politická konštelácia prerušila prirodzenú cestu tejto kabaretnej revue. Podobne ako nesčíselné množstvo iných javiskových i koncertných diel, uvádzanie tejto revue bolo v divadlách či v koncertných sieňach Nemecka, neskôr i v krajinách okupovaných Nemeckom, zakázané. Autori textu a hudby, židia Joachimson a Spoliansky, patrili k menám nacistického čierneho zoznamu neželaných autorov.
Paul Aron si ešte dovolil ponúknuť uvedenie tohoto hudobného kabaretu Mestskému divadlu v Tepliciach-Schönau a ako kapelmeister-hosť ho na začiatku svojej trpkej cesty do exilu v tomto severočeskom kúpeľnom meste 9. augusta 1933 aj uviedol. Ale my, hudobná povojnová spoločnosť, sme o tomto diele sotva počuli… Zapadlo do zabudnutia.
Pred pár rokmi oslovila partitúra kabaretnej revue Wie werde ich reich und glücklich? režiséra a autora Manfreda Weißa. Jej trefnou a ironickou formou, kompozičným štýlom, ale hlavne symbiózou hudby a textu bol nadšený. Zistil, že aj po obsahovej stránke dielo na svojej aktuálnosti dodnes nič nestratilo. Odtiaľ bol už iba krok k vytvoreniu drážďanskej verzie (uvedenej 2. júla 2021 v Semperovej opere) plnej paródie a satiry v hľadaní možnej cesty za bohatstvom a šťastím.
Manfred Weiß dotvoril chýbajúci záver prvej polovice diela a do druhej polovice „vkomponoval“ segment s aktuálnou populárnou hudbou, do ktorej umiestnil napríklad motivačného rečníka či mentálneho trénera, súčasných koučov modernej spoločnosti.
Tento segment sa patrične a zásadne odlišoval od ostatnej hudobnej zložky diela už len svojou zvukovou intenzitou. Bol zasadený do dnešného pulzujúceho, decibelmi nešetriaceho klubu mladej generácie. Aj táto generácia, ako ju Manfred Weiß ironicky prezentuje, má názor, že cesta za bohatstvom a šťastím vedie cez voľbu správnej ženy, šťastnej životnej náhody i cez šaty, ktoré robia človeka…
Spoliansky a Joachimson vytvorili pre hlavných predstaviteľov hry, Kibisa, vynaliezavého nezamestnaného (Aaron Pegram) a Marie, znudenej mladej dámy z dobrej rodiny (Menna Cazel), plán pozostávajúci z desiatich bodov, ktoré ich mali doviesť k cieľu. Čierny humor v ich songoch a dialógoch – tak ako tento štýl poznáme napríklad od Marlene Dietrich či z Trojgrošovej opery Brechta a Weilla – sa spočiatku odvíja na prázdnej až „nudnej“ scéne (Timo Dentler). Z tejto scény sa za necelé dve hodiny závratným tempom s minimom rekvizít vykľuje pulzujúci život veľkomesta s celým radom prekvapivých situácií, ktoré v divadle vytvoria príjemný, úsmevný a umelecky vysoko hodnotný večer.
Po bohatstve a šťastí v tomto divadelnom kuse bažilo celkovo osem typovo pozoruhodných a charakterovo výborne vedených postáv – herci, speváci, tanečníci. Speváci však neboli a priori spevákmi, ich songy akoby situácie iba vykresľovali (úlohu Prezidenta Regena výborne stvárnil Matthias Henneberg a štvorúlohu Pausbacka, prenajímateľa, obchodníka s autami a krajčíra Ricar Frenzl Baudisch). Tak isto tanečníci neboli tanečníkmi, ale viac-menej hýbateľmi deja.
Všetci zúčastnení však boli v prvom rade hercami a ich hlavnou úlohou bolo pohrávať sa s obsahom. Pritom obšťastňovali nielen sami seba, ale hlavne publikum komorného obsadenia Semperovej opery, jeho divadla Semper Zwei. Stočlenné obecenstvo, v jednom momente dokonca nenásilne „zmanipulované“ do akcie diania, sledovalo vývoj na scéne, takmer na nej sediac. Aj šepkárka bola jeho súčasťou, okolosediaci dokonca mohli nakúkať do jej exemplára vydania textov a hudby.
Zámerne nechávam na záver hlavného aktéra večera – revuálnu hudbu Mischu Spolianského, pretože tá dielu i celej inscenácii dominovala. V obsadení štyroch muzikantov, Tima Hahna (bicie), Konrada Hartiga (kontrabas), Hansa Sotina a Maxa Renneho (klavír), sme počuli nenútený, do matného lesku a štýlu „zábavnej“ hudby 20-tych rokov zabalený sympatický sound. Na jeho krídlach sa odvíjal celý pozoruhodný večer, stojaci dokonca i za hriech. Tak príťažlivo znela Spolianskeho hudba pod delikátnym vedením klaviristu Maxa Renneho a najmä jeho zásluhou sme zažili renesanciu tejto jedinečnej kabaretnej hudobnej revue.
Oficiálna drážďanská premiéra novej inscenácie hudobného kabaretu Ako sa stanem bohatým a šťastným? sa uskutočnila vlastne už 2. júla 2021, ale vtedy ju sotva niekto zaregistroval, ostala bez ohlasu. Pandémia ju vyhostila z uzavretých ideálnych priestorov divadla do nevyhovujúceho a cudzieho open air areálu. Najbližšie dva týždne konečne zaznie v Drážďanoch, a to až osemkrát. V deň prvého aktuálneho uvedenia v Semperovej opere, 13. októbra 2022, nebol k dispozícii ešte ani fotografický materiál.
Tento večer však bol balzamom na dušu, aký je dobré zažiť aspoň na chvíľu v tejto našej surovej dobe. Pookriatie vydržalo krátko. Iba dovtedy, kým sa k autorke tohoto textu nedostali informácie o dvojnásobnej vražde dvoch nevinných mladých ľudí na Zámockej ulici v Bratislave. Toľko šťastia a nešťastia takmer v jeden a ten istý moment!
Autor: Agata Schindler
písané z reprízy 13. 10. 2022
Mischa Spoliansky: Wie werde ich reich und glücklich?
(Ako sa stanem bohatým a šťastným?)
Kabaretná revue – kurz v desiatich úsekoch
Semperoper Dresden
Premiéra 2. júla 2021
Felix Joachimson, text/libreto
Manfred Weiß, drážďanská verzia a réžia
Max Renne, hudobné vedenie
Timo Dentler, scéna
Okarina Peter, kostýmy
Marco Dietzel, svetlo
Dramaturgia: Bianca Heitzer
Slečna: Nathalie Parsa Manja Stein
Lis: Elke Kottmaier
Kibis: Aaron Pegram
Prezident Regen: Matthias Henneberg
F. D. Lohrenz: David Pichlmaier
Marie: Menna Cazel
Asistentka: Barbara Neudlinger
Pausback / Prenajímateľ / Krajčír/ Nájomník áut: Ricardo Frenzel Baudisch
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.