Spomienka na skladateľa Friedricha von Flotowa

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Pred sto 140 rokmi (24.januára 1883) zomrel v Darmstadte nemecký skladateľ Friedrich von Flotow. Za svoj život (narodil sa 26. apríla 1812) skomponoval takmer tri desiatky opier, z ktorých jedinou dodnes živou je Marta alebo Trh v Richmonde a ojedinele sa hráva aj Alessandro Stradella (1844). V roku 1828 navštevoval Flotow konzervatórium v Paríži (u Antonína Rejchu) a následne sa pohyboval medzi Parížom a Nemeckom, resp. Viedňou. V rokoch 1856 – 1861 bol intendantom opery vo Schwerine, kde zložil aj tri baletné diela. Na jeho tvorbe cítiť vplyv francúzskej opery počnúc Auberom až po Offenbacha.

Najznámejšie skladateľovo dielo Marta malo premiéru 25. novembra 1847 v Theater am Kärntnertor vo Viedni a v nasledujúcom roku sa uvádzalo vo Weimare, Drážďanoch, Lipsku, Berlíne a Budapešti, v rokoch 1849 a 1850 v Prahe najprv v nemčine a potom aj v českom preklade. V New York city opere ju uviedli v roku 1852, v londýnskej Covent Garden a parížskom Théâtre Italien v roku 1858. V minulom storočí ju v taliančine spopularizoval Enrico Caruso na pôde newyorskej Metropolitnej opery i v gramoštúdiu. Nahral známu áriu M’apparí, ktorá sa v nemeckom origináli začína Ah, so fromm. S jej popularitou aspoň čiastočne drží krok ária Marty Letzte Rose. Populárnu tenorovú áriu si v taliančine zaspievali aj mnohí ďalší významní tenoristi ako Mario Lanza, Jussi Björling, Alfredo Kraus, Luciano Pavarotti, v nemčine zasa Fritz Wunderlich či Jonas Kaufmann.

F. von Flotow: Martha, Opera Graz, 2019, Ilker Arcayürek (Lyonel), Anna Brull (Nancy), Kim-Lillian Strebel (Lady Harriet Durham), Peter Kellner (Plumkett), foto: Opera Graz

Pokiaľ ide o nahrávky opery, medzi rokmi 1952 – 2021 vzniklo množstvo štúdiových kompletov s poprednými, prevažne nemeckými spevákmi. Spomedzi sopranistiek to boli Erna Berger, Teresa Stich-Randall, Anneliese Rothenberger, Wilma Lipp, Erika Köth (Lady Harriet „Martha“) a tenoristov Peter Anders, Waldemar Kmentt, Nicolai Gedda, Fritz Wunderlich a Rudolf Schock, (Lionel). V Taliansku v roku 1954 vyšla v taliančine nahrávka dirigenta Francesca Molinariho-Pradelliho s Elenou Rizzieri a Ferucciom Tagliavinim v hlavných úlohách, v MET v roku 1961 naspievali hlavné party Victoria de los Ángeles a Richard Tucker. V zázname z festivalu vo Wexforde Lionela spieval Jiří Zahradníček, opora Opery SND v 60. rokoch minulého storočia a v roku 1977 v Mníchove nahrala part Marty Lucia Popp.

V Slovenskom národnom divadle sme zažili tri premiéry skladateľovej najznámejšej opery. V roku 1930 ju prekvapujúco naštudoval sám Oskar Nedbal (sužovaný existenčnými problémami divadla si možno chcel vylepšiť náladu touto sentimentálnou naivnou historkou). Kritik Ivan Ballo o uvedení diela napísal, že pre majstra taktovky jeho významu to bola úloha príliš ľahká a nie dosť dôstojná. Dielo označil za „kapelnícku“ operu, ktorá nemá švih a esprit francúzskych vzorov komickej opery. Po príkrom odsúdení kvalít diela však inscenáciu v podstate pochválil, ba dokonca o Jankovi Blahovi (ktorého nemal rád a často ho kritizoval) v úlohe Lionela napísal, že bol v sentimentálnej úlohe vo svojom živle.

Friedrich von Flotow (1812 – 1883), litografia Josepha Kriehuber z roku 1847

Inscenácia mala v sezóne pomerne veľa repríz (10), čo bol vyšší počet než v prípade opier Faust a Margaréta, Maškarný bál, Hoffmannove poviedky či Dve vdovy, inscenovaných v tej istej sezóne. Druhú bratislavskú inscenáciu diela v hudobnom naštudovaní Ladislava Holoubka zrejme negatívne ovplyvnil koniec vojny (premiéra 24. marca 1945), takže sa hrala len dvakrát.

V roku 1964 Martu naštudoval opäť Ladislav Holoubek, režíroval ju Július Gyermek a dosiahla počet 27 predstavení. Ani tentoraz kritika nebola príliš nadšená. V reprízach sa za dirigentským pultom objavil Ondrej Lenárd, vtedy pôsobiaci v divadle ako zbormajster. V hlavných úlohách excelovali Alžbeta Svobodová, v tom čase prvá koloratúrna sopranistka súboru a Imrich Jakubek, ktorý áriu Lionela v slovenskom preklade nahral aj na svoju profilovú platňu. Neskôr na svojom opernom gramorecitále áriu Lionela v nemčine zaspieval aj František Livora. Pre tých, ktorí namiesto Wagnera zbožňujú Johanna Straussa alebo Lehára je Flotowova opera vďačným sústom.

Autor: Vladimír Blaho

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár