Standing ovation diplomatov v Berlíne pre klavírne duo Nory a Mikiho Skutu

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Prvá polovica júla sa v Európe niesla v znamení mimoriadnych koncertov z dielne slovenského koncertného i skladateľského umenia v rôznych mestách Európy. Na mimoriadny slávnostný koncert, ktorý usporiadalo Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Berlíne, pozvali veľvyslanec dr. Peter Lizák a riaditeľka Slovenského inštitútu dr. Viera Polakovičová. Podujatie sa uskutočnilo 12. júla v historickej neorenesančnej Červenej radnici mesta Berlín (Rotes Rathaus Berlin), v srdci hlavného mesta Nemecka.

Budova dostala názov podľa zvláštnej červenej tehlovej fasády a patrí k vyhľadávaným pozoruhodnostiam Berlína. Svojou povojnovou históriou pripomína rozdelenie mesta, vlastne i rozdelenie sveta a napokon od roku 1991 zjednotenie oboch nemeckých štátov. Dnes je Červená radnica symbolom pokoja a mieru, sídlom úradujúceho primátora a miestom, kde sa prijímajú štátni hostia.

Červená radnica v Berlíne, foto: Joachim Schindler

Červená radnica v Berlíne,
foto: Joachim Schindler

Už aj z toho dôvodu bola jej slávnostná sieň ideálnym dejiskom koncertu konajúceho sa pri príležitosti historického okamihu, keď Slovensko preberá predsedníctvo v Rade Európskej únie. Táto aktuálna politická udalosť má nepochybne mimoriadny historický význam a je obzvlášť dôležitá pre celé európske spoločenstvo, avšak zlatým klincom večera bol koncert, ktorého koncepciu a dramaturgiu zostavilo Veľvyslanectvo Slovenskej republiky a Slovenský inštitút v Berlíne napokon aj pre túto príležitosť. Pozvanie na koncert prijalo vyše 330 hostí, z toho celý rad veľvyslancov a zástupcov diplomatického zboru. Pestrá mnohonárodná spoločnosť diplomatov v ten večer vôbec nepotrebovala tlmočníka. Potvrdilo sa, že hudba, ktorou sa hovorilo celý večer, nepozná hranice a je jedinou rečou na svete zrozumiteľnou pre všetkých ľudí bez výnimky najmä vtedy, ak ňou zreteľne prehovoria interpreti, akými sú klaviristi Nora a Miki Skuta. Ich Klavírne duo vlastne sprostredkovalo to, čo na notovom papieri zanechali hudobní skladatelia.

Koncert klavírneho dua Nora a Miki Skuta v Berlíne, 2016, foto: Slovenský inštitút v Berlíne

Koncert klavírneho dua Nora a Miki Skuta v Berlíne, 2016,
foto: Slovenský inštitút v Berlíne

Prostredníctvom interpretov prehovorila k prítomným trojica skladateľov Johann Sebastian Bach, Juraj Beneš a Igor Stravinskij dielami skomponovanými pre dva klavíre. Ak sa v programe o Mikim Skutovi dočítame, že jeho Bachove nahrávky docielili najvyššie hodnotenia v odbornom časopise BBC Music Magazin, očakávame výnimočnú interpretáciu Bachovho Koncertu pre dva klavíre C dur, BWV 1061. Nepočítame však s tým, že obidva klavíre sa rozoznejú vo všetkých troch častiach diela interpretačne rovnocennou plnokrvnou hudbou, v ktorej exaktné metrum dýcha slobodou, polyfónia spieva v každej polohe a každom hlase, a celkové stvárnenie je nabité vnútornou vervou a priam nespútateľnou muzikalitou. Druhú časť zahalili umelci do zvláštneho závoja melanchólie a nechali ho vznášať sa v sieni naplnenej letnou horúčavou. Znelo ňou nádherné Bachove Adagio ovvero Largo!

Koncert klavírneho dua Nora a Miki Skuta v Berlíne, 2016, Miki Skuta, foto: Slovenský inštitút v Berlíne

Koncert klavírneho dua Nora a Miki Skuta v Berlíne, 2016,
Miki Skuta,
foto: Slovenský inštitút v Berlíne

Ak programový bulletin predstavil Noru Skuta ako nadšenú a cenami korunovanú interpretku súčasnej hudby, poslucháč s napätím čakal, ako bude znieť – predovšetkým azda jej pričinením – Intermezzo č. 3 od Juraja Beneša. Avšak Nora a Miki Skuta hrajú a dýchajú ako jeden umelec, ich klavíre sú k sebe dokonale – nielen manželsky – pripútané. V súvislosti s hudbou Juraja Beneša však treba spomenúť to „niečo“, v čom je toto klavírne duo mimoriadne. Nora a Miki Skuta sú pravdepodobne umelcami, ktorí dozreli na interpretáciu takého diela, akým Benešove Tretie intermezzo je. Jeho inteligentnú a súčasne od srdca plynúcu hudobnú reč treba najprv dôkladne študovať a pochopiť a až potom hrať. V Benešovom notovom zápise sa musia nájsť všetky nuansy, ktoré sám vložil do formy a do štruktúry. Zo zdanlivých prstových, oktávových či akordických cvičení treba „vyhmatať“ potrebnú nehybnosť, bravúru či sotva počuteľné a vnímateľné éterické zvukové momenty. Nora a Miki Skuta zahrali Beneša tak frapujúco, že dopad tejto hudby a jej interpretácie bolo naozaj cítiť, pričom dobre vieme, že zaregistrovať takúto rezonanciu je pri súčasnej hudbe naozaj ojedinelé.

Koncert klavírneho dua Nora a Miki Skuta v Berlíne, 2016, Nora Skuta, foto: Slovenský inštitút v Berlíne

Koncert klavírneho dua Nora a Miki Skuta v Berlíne, 2016,
Nora Skuta,
foto: Slovenský inštitút v Berlíne

V gradácii svojich vlastných schopností pokračovali umelci parádnym Stravinského dielom, baletnou hudbou Le sacre du printemps. Dnes si sotva možno predstaviť, že toto dielo zažilo v roku 1913 v novom divadle Théâtre des Champs-Élysées v Paríži pri premiére doslova nepokoje. Le sacre du printemps sa však medzičasom priradilo ku kľúčovým dielam hudby 20. storočia – práve pre svoje príkre rytmy, šťavnaté disonancie a veľkolepé zvukové štruktúry. Stravinskij poskytol v svojej partitúre pre oboch klaviristov priestor na vášnivé erupcie oboch nástrojov, na modelovanie a stvárnenie obrovského orchestrálneho farebného oblúku. Mali príležitosť presadiť svoju radikálnu interpretačnú koncepciu tohto diela vo verzii pre dva klavíre, ktorú je možné porovnať s viacerými nahrávkami najprestížnejších klaviristov. Závratný úspech si vynútil prídavok. Chačaturjanov Šabľový tanec v transkripcii  pre dva klavíre podali interpreti so všetkou vášňou a v prestissime prejavili závratnú technickú vyspelosť.

Koncert klavírneho dua Nora a Miki Skuta v Berlíne, 2016, foto: Slovenský inštitút v Berlíne

Koncert klavírneho dua Nora a Miki Skuta v Berlíne, 2016,
foto: Slovenský inštitút v Berlíne

V kariére klavírneho dua Nory a Mikiho Skutovcov šlo azda o prelomový koncert. V tohtoročnom časopise Hudobný život č. 6 sa čitateľ v rozhovore s Jánom Sudzinom, riaditeľom hudobného vydavateľstva Hevhetia, dozvedel, že klavirista ako je Miki Skuta sa napriek mimoriadne kladným ohlasom nedokázal presadiť v medzinárodnej konkurencii vo svete. Ako dôvod pomenoval slovenský trh, ktorý je malý, a „v porovnaní napríklad s Českom nám nemá kto pomôcť pri exporte.“ Posledný koncert Mikiho Skutu s manželkou Norou na Červenej radnici v Berlíne bol viac než obyčajným koncertom, bol v tom najlepšom slova zmysle reklamným podujatím, ba vydarenou exportnou záležitosťou. Obidvaja si u prítomných hostí vyslúžili obdiv, úctu a standing ovation. Podali výkon na úrovni hodnej aj pre najprestížnejšie svetové pódiá. Ostáva len veriť, že brány mnohých koncertných siení sa pred ich umením v najbližšej budúcnosti otvoria – i ako dôsledok excelentného exportného koncertu, ktorý v tento večer usporiadali hudbe veľmi pozitívne naklonené Veľvyslanectvo Slovenskej republiky a Slovenský inštitút v Berlíne ako jednorazové mimoriadne reprezentačné podujatie.

Koncert klavírneho dua Nora a Miki Skuta v Berlíne, 2016, gratulácia veľvyslanca Petra Lizáka, foto: Slovenský inštitút v Berlíne

Koncert klavírneho dua Nora a Miki Skuta v Berlíne, 2016,
gratulácia veľvyslanca Petra Lizáka,
foto: Slovenský inštitút v Berlíne

Koncert klavírneho dua Nora a Miki Skuta v Berlíne, 2016, klavírne duo s riaditeľkou Slovenského inštitútu v Berlíne Vierou Polakovičovou, foto: Slovenský inštitút v Berlíne

Koncert klavírneho dua Nora a Miki Skuta v Berlíne, 2016,
klavírne duo s riaditeľkou Slovenského inštitútu v Berlíne Vierou Polakovičovou,
foto: Slovenský inštitút v Berlíne

Tu mi nedá nespomenúť riaditeľku Slovenského inštitútu, veľvyslaneckú radkyňu a muzikologičku dr. Vieru Polakovičovú, ktorá podujatie pripravila, a z jej pera vznikli profesionálne informácie v programovom bulletine. Okrem toho prostredníctvom príhovoru voviedla hostí do obsahu koncertu. Keby malo každé hlavné mesto v Európe vo svojich Slovenských inštitútoch človeka, ktorému záleží na prieniku slovenskej hudobnej kultúry do sveta tak, ako v Berlíne, iste by koncerty klavírneho dua Nory a Mikiho Skutu neboli v zahraničí zriedkavosťou a Juraj Beneš by už bol vo svete považovaný za jedného z najpozoruhodnejších skladateľov 20. storočia.

Autor: Agata Schindler

fotogaléria

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Agata Schindler

hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár