Šťastná rodinná opera

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Opera Slovenského národného divadla uviedla premiéru rodinnej opery Rozprávka o šťastnom konci, ktorej hudbu skomponoval slovenský skladateľ Peter Zagar. Libretistami sú Daniel Hevier a Svetozár Sprušanský, ktorý je zároveň autorom námetu, režisérom i dramaturgom nového predstavenia v hudobnom naštudovaní Dušana Štefáneka. Nové dielo vzniklo na objednávky predošlého vedenia Opery SND.

Naučiť deti chodiť do divadla (nielen do opery) je jedna z výchovných úloh rodičov a školy. Na prvé miesto dávam rodičov, ktorí by mali nielen v škole, ale rovnako doma sledovať rozvoj rozumových schopností svojich potomkov, a dbať aj na ich estetický a citový život. Škola všetko nemôže nahradiť… Jednou z foriem je rodinná návšteva divadla. Malo by to byť v radostnom očakávaní nevšedného zážitku, vrátane slávnostnejšieho oblečenia, azda i tichých otázok počas predstavenia a hlasných v prestávkach. To, že dieťa ide s rodinným príslušníkom na niečo nové, neobyčajné, je pre jeho dušičku významná udalosť, o ktorej si môže s rodičmi ešte dlho hovoriť. Určite viac, než so zurvalcami – spolužiakmi po ojedinelom (hoci prepotrebnom!) výchovnom koncerte.

P. Zagar: Rozprávka o šťastnom konci, Opera SND, 2019,
Filip Tůma (Martin), Adriana Banásová (Júlia), Pressburg Singers,
foto: Marek Malůšek/SND

Preto je chvályhodné, že Slovenské národné divadlo pripravilo vo svojej 99. sezóne premiéru „rodinnej opery“ pod názvom „Rozprávka o šťastnom konci“. Podtitul priam pozýva rodičov (starých rodičov) a deti k spoločnej návšteve predstavenia, tentokrát v historickej budove SND, ktorá, okrem predstavenia, ponúka aj ďalšie estetické a spoločenské zážitky. Premiéra opernej Rozprávky o šťastnom konci bola 27. apríla 2019 (s alternáciami 2. mája).

Autorom hudby je známy slovenský skladateľ Peter Zagar (1961), ktorý má za sebou množstvo opusov s náročnejšou hudobnou rečou, než je jeho najnovšia kompozícia: detským ušiam adresovaná hudobná rozprávka. Nejdem opakovať jej obsah, ktorý pred premiérou predstavil v rozhovore pre Opera Slovakia aj samotný skladateľ Peter Zagar TU… a tiež už boli publikované informácie k novému titulu TU…

Na tlačovej besede hovorili autor libreta a textov piesní Daniel Hevier, dirigent Dušan Štefánek, ako aj dramaturg, spolutvorca námetu novej „rodinnej opery“ a hlavne režisér Svetozár Sprušanský TU… Profily všetkých spolutvorcov, dokonca text celej opery(!) si nájdu deti i rodičia v obsahovo a farebne bohato vybavenom bulletine. (Ozaj, prečo sa tak dôsledne a obsažne bohato nepripravujú aj programy k iným operným titulom a premiéram(?). Zaiste to nie je len vec nedostatku peňazí, ale najmä ambícia zostavovateľa bulletinu).

Forma rozprávky je v úvode posunutá do súčasnosti, ktorá sa vo finále spojí s východiskovým bodom. Hlavní hrdinovia – Júlia a Martin – hľadajú šťastie, jeho pravý zmysel i nádej v uzdravení ťažko chorého dievčatka v nemocnici. Libretista vedie hlavných hrdinov Júliu a Martina cez rozprávkový príbeh demonštrujúci rôzne formy pomyselného šťastia dnešného človeka.

P. Zagar: Rozprávka o šťastnom konci, Opera SND, 2019,
Dominika Krčištová (Zita), Barbora Dvorská (Zora), Judita Andelová (Zlata),
foto: Marek Malůšek/SND

Skladateľ Peter Zagar skomponoval do Rozprávky o šťastnom konci melodickú, orchestrálne priezračnú hudbu, ktorá je blízka nielen deťom, ale aj rodičom, odchovaných väčšinou na klasicko-romantickom hudobnom odkaze. Bez citovania konkrétnych tém sú v rozprávkovej časti Zagarovej partitúry prítomné obsahové, ale aj štýlové inšpirácie z číslovaných opier klasicizmu (najmä Mozartovho singspielu Čarovná flauta), vrátane quasi čembalového sprievodu recitatívov (tu v podobe amplifikovaného zvuku klavíra).

Viacej melódií v orchestri i vo vokálnych číslach je ovplyvnených rano-romantickou hudbou talianskych skladateľov, ktorí preferovali melódiu pred obsahovo sýtou výpoveďou orchestra. Ten má v Zagarovej koncepcii síce rovnocenné postavenie so spevom, s obsadením všetkých nástrojových skupín, ale celkovo vyznieva komornejšie a tonálne priezračne.

Skúsenejší návštevník opery objaví v hudobných inšpiráciách skladateľovej Rozprávky o šťastnom konci prototypy (nie hudobné kópie) z Mozartovej Čarovnej flauty: napríklad s dvomi koloratúrne vedenými áriami Kráľovnej noci – tu v podobe zlej kráľovnej Belladony. Pohyblivého, šantivého Papagena sledujeme v postave Martina. Sopránovu Paminu autori zverili postave lyrickej Júlie. Po láske túžiaceho Tamina zastupuje Valerián – princ, súčasne aj principál cirkusu. Vážneho Sarastra premenil autor libreta Daniel Hevier na kráľa Tichomíra, „zlého“ Monostatosa zasa na čarodejníka a kocúra Kolomana. Postavu Matky, zničenej bolesťou z chorého dieťaťa, vytvoril Hevier ako postavu „zakliatej víly“ Juliany. V opernej rozprávke vystupujú aj tri odlišné sestry: Zlata, Zita, Zora (prototypy zázračných chlapcov z Mozartovho sigspielu?).

Hudobno-výchovne, ale bez mentorovania sa počas priebehu deja podarilo Petrovi Zagarovi predstaviť všetky hlavné formy klasickej číslovanej opery: predohru (sprevádzanú nahratou prózou činohercov), árie, dueta, terceta, secco i accompagnato recitatívy, zbor (detský). Skladateľovi možno azda vyčítať niektoré príliš dlhé hudobné čísla s opakovaním hudobných tém a slov (kráľ Tichomír, dva dlhé, zbytočne nadstavované detské zbory, ale aj hlavné číslo Belladony). Zborové čísla (v postavách Hviezdičiek a Lúčnych kobyliek) hrali a spievali intonačne zohrato a detsky pôvabne speváčikovia z Pressburg Singers pod vedením Janky Rychlej.

P. Zagar: Rozprávka o šťastnom konci, Opera SND, 2019,
Pressburg Singers,
foto: Marek Malůšek/SND

Dirigent Dušan Štefánek citlivo prispôsobil zvuk orchestra k rôznej nosnosti hlasov sólistov, zboru, situácii – i k detským ušiam poslucháčov. Dej otvára stíšená, pôvabná hudobná predohra, na javisku minimálne rozohraná spevákmi, oblečenými do súčasných nemocničných oblekov zdravotného personálu a matky nevyliečiteľne chorého dievčatka, ležiaceho na posteli. Prózu v tomto úvodnom obraze – nemocnici (resp. Hlasy v prológu) režisér prezieravo nahral s poprednými umelcami Činohry SND. Stíšená melodická hudba ouvertúry sa postupne prispôsobuje dramatickejšiemu obsahu, občas aj so zvukovými efektmi.

Do rozprávkového deja o hľadaní šťastia pre choré dievčatko v nemocnici vstupujú vokálni sólisti, oblečení už do rozprávkovo fantastických, efektných kostýmov (ich autorkou, ako aj scénografkou je Diana Strauszová). Nápady, materiál, parochne, masky – to všetko je pestré, rozprávkovo krásne i poetické.

Scénografka spolupracovala s akademickým maliarom Vladimírom Králom, popredným slovenským ilustrátorom kníh pre deti, držiteľom viacerých vysokých ocenení za svoje umenie. Ten priestorové návrhy doplnil pestrými farbami a konkrétnym dotvorením predstáv o „rozprávkovom kráľovstve“, kde žijú dobrí aj zlí hrdinovia. Na scénu pridal i veľa symbolov, metafor. Maliar a scénografka šikovne využili točňu, takže predstavenie poldruhahodinové s dvomi časťami malo spád a plynulo v neustálych premenách i prekvapeniach pre detské i dospelé oči.

P. Zagar: Rozprávka o šťastnom konci, Opera SND, 2019,
foto: Marek Malůšek/SND

Aby v opere nechýbal ani pohyb, nápadmi sršiaci režisér Svetozár Sprušanský pozval k spolupráci namiesto tanečníkov externých virtuózov pohybu, mladých mužov, ktorí pestujú dnes módny šport parkour (parkúr). Jeho obsahom a cieľom je prekonávanie akýchkoľvek prekážok: od vetiev – cez kamene, zábradlia, betónové steny, akrobatické premety dopredu, dozadu, lezenie na zdanlivo neprekonateľné vertikálne plochy – všetko v nesmierne rýchlom tempe. (Týchto akrobatov odborníci nazývajú traceuri, dievčatá – traceurky). Mladí parkúristi vniesli do rozprávkového deja vzruch i obdiv – znázorňujúc jednak prisluhovačov zlej kráľovnej, inokedy cirkusantov, alebo prízraky. Ich choreografiu mala na starosti Silvia Hudec-Beláková.

Svetozár Sprušanský – tak, ako v Čarovnej flaute, ktorú režíroval v SND v roku 2009, dokázal, že aj na Slovensku máme pre operu svieže, nápadité, hudbu cítiace a rešpektujúce režijné osobnosti, ktoré vedia vniesť čerstvý vietor do „kamenného“ divadla, obohatiť ho o nový pohľad a dať operu do pohybu s podnetnými nápadmi pre skladateľov a ďalších tvorcov, o ktorých operní návštevníci ani netušili.

P. Zagar: Rozprávka o šťastnom konci, Opera SND, 2019,
Pavol Remenár (Martin), Lenka Máčiková (Júlia),
foto: Marek Malůšek/SND

Do hlavných postáv obsadili výstižné typy. Na recenzovanom predstavení – prvej premiére (27. 4. 2019) – sa v role Júlie predstavila útla, pohyblivá, spevácky i herecky bezchybná lyrická sopranistka Lenka Máčiková, absolventka VŠMU, víťazka Dvořákovej súťaže v Karlových Varoch, ktorú dnes pozná viac Národné divadlo Praha, Janáčkova opera v Brne, Taliansko, Švédsko, Francúzsko, Holandsko, Japonsko, no u nás sme ju videli iba dávno – ako Amora v Gluckovej opere Orfeus a Eurydika, Paminu v Čarovnej flaute, alebo ako Mirindu vo Vivaldiho Arsilde, v hudobnom naštudovaní Václava Luksa a v réžii Davida Radoka. Je to speváčka tvárna, s krištáľovým hlasom a ženským pôvabom. Martina spieval pohyblivý Pavol Remenár, ktorý rokmi akoby mladol a svojou štíhlou postavou a mäkkým barytónom ideálne stvárnil chlapčenského Martina Kučerku.

Belladonu spievala s koloratúrnymi výškami i ozdobami, pritom s charakterovou výstižnosťou a stále ľahkým sopránom Jana Bernáthová. Basbarytonista František Ďuriač dostal úlohu kráľa Tichomíra. Vysoký, štíhly, javiskovo efektný, no vokálne s menšou výrazovou silou. Vílu Julianu, menšiu staticky napísanú rolu naštudovala vokálne istá, kultivovaná Andrea Pietrová, Čarodejníka Kolomana stvárnil barytonista veľkého, zvučného materiálu, no trochu veľkého hereckého gesta Roman Krško.

P. Zagar: Rozprávka o šťastnom konci, Opera SND, 2019,
Jana Bernáthová (Belladona), František Ďuriač (Tichomír), Prisluhovači,
foto: Marek Malůšek/SND

Tri dcéry Belladony – Zlatu, Zitu a Zoru hrali i spievali s veľkou chuťou naše popredné sólistky, ktoré sa priam pretekali v herecko-speváckom predvedení: Katarína Juhásová, Denisa Šlepkovská a Andrea Vizvári. Každá dala svojej postave herecký „šmrnc“, nehovoriac o pútavosti rozprávkových kostýmov, na ktorých si mohli deti „oči vyočiť“. Kritik bol zase vďačný, že za ich zjavom nezaostával diferencovaný prejav a vokálne krásne tóny. Valeriána – principála a princa spieval nadaný mladý tenorista Juraj Kuchár, ktorý by sa, pri odvahe nášho vedenia opery, hodil v budúcnosti do viacerých (hlavných) úloh, nielen pre svoj zjav, ale aj istý, svieži, dobre vedený hlas.

Libretista opery Daniel Hevier je azda najsústredenejší slovenský autor divadelných a rozhlasových hier, básnik, libretista muzikálov. Vydal vyše sto kníh (!). Je obľúbeným autorom detskej poézie a rozprávok. Prvotný nápad Svetozára Sprušanského s obsahom opery Daniel Hevier dramaticky dotvoril a najmä – dal mu spievanú podobu. Okrem decentnej prózy v úvode (z úst činohercov) sa v speváckej časti pridŕžal veršov v jednoduchej forme, pričom preferoval pravidelný rým, bez metafor, ktorý sa zrejme dobre zapamätá a spieva, iba občas s výrazmi, ktoré sú mimo detského sveta (substancia, fenomén).

Rozprávka o šťastnom konci má teda po realizačno-umeleckej stránke šťastný koniec – zvlášť pre deti, ktoré naplnili hľadisko Opery SND do posledného miesta. Pre nás ostatných bude mať šťastné pokračovanie až vtedy, ak sa naplní sľub riaditeľa Opery SND Rastislava Štúra, že nová inscenácia detskej opery si nájde cestu na javisko SND každú sezónu. Či ozaj – naozaj?

Autor: Terézia Ursínyová

písané z 1. premiéry 27. 4. 2019

Peter Zagar: Rozprávka o šťastnom konci
Opera SND
historická budova SND
Premiéry 27. apríla a 2. mája 2019
Inscenácia vznikla s podporou nadácie Petra Ustinova.

Hudba: Peter Zagar
Hudobné naštudovanie: Dušan Štefánek
Réžia a dramaturgia: Svetozár Sprušanský
Dirigenti: Dušan Štefánek, Pavol Tužinský
Libreto: Daniel Hevier, Svetozár Sprušanský
Scéna a kostýmy: Diana Strauszová
Výtvarník: Vladimír Král
Choreografia: Silvia Hudec-Beláková
Zbormajsterka: Janka Rychlá

osoby a obsadenie

Júlia: Adriana Banásová, Lenka Máčiková
Martin: Pavol Remenár, Filip Tůma
Belladona: Jana Bernáthová, Martina Masaryková
Juliana: Denisa Hamarová, Andrea Pietrová
Tichomír: František Ďuriač, Juraj Peter
Zita: Dominika Krčištová, Denisa Šlepkovská
Zora: Barbora Dvorská, Andrea Vizvári
Zlata: Judita Andelová, Katarína Juhásová
Valerián: Juraj Kuchar, Matúš Šimko
Koloman: Roman Krško, Marek Pobuda
Mária: Agáta Mojžišová, Hana Straková
Prisluhovači, cirkusanti, prízraky:
Enrico Burik, Andreas Burik, Ján Minárik, Michal Barbier,
Dominik Souhrada, Juraj Makový, Kristián Kaduk
Spoluúčinkuje: Pressburg Singers pod vedením Janky Rychlej

www.snd.sk

video

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár