Šťastné violončelo na záver Drážďanských hudobných slávností 2016

Violončelista Jan Vogler kedysi pôsobil v Sächsische Staatskapelle Dresden, ako dvadsaťročný sa stal prvým koncertným majstrom violončiel tohoto špičkového orchestra. Od roku 1997 žije v New Yorku a Drážďanoch. Venuje sa úspešne sólovej činnosti, spolupracuje so špičkovými dirigentami a orchestrami. Okrem hudobného nadania disponuje ale i závideniahodným manažérskym potenciálom, ktorý vsadil na jednu kartu – na hudobný festival Drážďanské hudobné slávnosti.

Od roku 2008 je ich mimoriadne kreatívnym a úspešným intendantom, rok čo rok pozýva do Drážďan mnohé hudobné veličiny, rok čo rok prekvapuje dramaturgiou. K jeho snahám patrí stierať hranice medzi vážnou a populárnou hudbou, predstaviť rôzne nové formy hudobných eventov, vytvoriť z každého podujatia sviatok, festivalovú atmosféru v tom najlepšom slova zmysle. Po každý krát napĺňa úspešne svoju víziu tolerancie pri stretnutiach tých najrozličnejších ľudí a národov, počas festivalu vysiela z Drážďan prvoligového posla do sveta hudby.

Na tohtoročnom festivale sa tak znova premietli nielen domáce profesionálne hudobné zoskupenia a desiatky amatérskych hudobníkov, ale opäť tu boli i veľké medzinárodne známe mená a orchestre, ktoré sa podarilo presvedčiť, aby vystúpili v drážďanskej hudobnej metropole. Patrili k nim dirigenti Marek Janowski, Andris Nelson, Semion Byčkov, Omer Meir Wellber, sólisti Igor Levit, David Garrett, Leonidas Kavakos či Daniel Hope, skladateľ a klavirista Michael Nyman (autor hudby k filmu Pianista), jazzový trubkár Till Brönner a mnohí ďalší. Z orchestrov spomeňme aspoň Boston Symphony Orchestra, Israel Philharmonic Orchestra, Concertgebouworchester Amsterdam, Singapore Symphony Orchestra, ale i Drážďanský festivalový orchester, ktorý je od roku 2012 festivalovou špecialitou, a ktorému venujem nasledujúcich pár myšlienok. Tento orchester spolu s famóznym britským dirigentom Ivorom Boltonom navigoval, či lepšie povedané vrátil festivalové publikum do 19. storočia. Posledné dva festivalové dni znel spomínamý festivalový orchester tak, ako to bolo za čias Roberta Schumanna.

V tomto orchestri, pôsobiacom iba počas festivalu, sa takmer za každým nástrojom skrýva iná národnosť inštrumentalistu, v každom prípade však naslovovzatého virtuóza. Je to podobná situácia, ako v hudobne prekvitajúcich Drážďanoch v 18. storočí, keď v legendárnom „Orchestra di Dresda“ hrali vynikajúci hudobníci z celej Európy. Deň pred oficiálnym záverečným festivalovým koncertom v Semperovej opere sa v barokovom paláci obrovského mestského parku uskutočnili dve beznádejne vypredané podujatia. Obidve sa točili okolo Schumannovho Koncertu pre violončelo a orchester a mol op. 129 a obidve boli quasi generálkou na záverečný koncert, ktorý sa uskutočnil na dobových historických nástrojoch, pričom sólového partu sa zhostil sám intendant Jan Vogler. Dramaturgia festivalu však nepostavila poslucháča pred hotovú vec. Štyria poprední hudobní kritici hodnotili na prvom vypredanom podujatí verejne a naživo rôzne nahrávky Schumannovho koncertu – od Natálie Gutmanovej cez Genadija Roždenstvenského po Pabla Casalsa. Takýmto netradičným spôsobom uviedli poslucháčov do zákulisia diela, do rôznych možností jeho interpretácie, ale i do rôznych možných názorov hudobného teoretika. Po tejto exkurzii nasledovala exkurzia ďalšia, tá už bola konkrétnejšia: dirigent, orchester a sólista záverečného festivalového koncertu ponúkli na pódiu slovný i názorný rozbor Schumannovho koncertu. Všetky orchestrálne hlasy obsadili dobové nástroje, všetci sláčikári vymenili na svojich nástrojoch oceľové struny za struny vyrobené z ovčích čriev. Šlo o docielenie autentického zvuku, ktorý sa od zvuku dnešného, moderného, líši intenzitou i farbou. Okrem toho, organické struny nedržia ladenie tak pevne ako kovové, citlivo reagujú na zmenu tepla či vlhkosti vzduchu.

Festivalový orchester, dirigent Ivor Bolton a sólista Jan Vogler predstúpili pred publikum vo vynikajúcej nálade, nadviazali okamžitý kontakt, vytvorili atmosféru, ktorú nemožno nazvať inak, ako festivalovú, slávnostnú, priateľskú a srdečnú. Sólista a intendant Vogler nazval v tento večer svoj nástroj z dielne Stradivariho z roku 1707 šťastným violončelom. Šťastným preto, lebo po mnohých rokoch sa mu dostalo strún, s akými pôvodne vznikol. To, čo umelci na pódiu predniesli a vysvetlili, pôsobilo presvedčivo a mimoriadne dôveryhodne. Bol to už iba krok k poslednému vydarenému koncertu slávností. Festivalový orchester s Ivorom Boltonom a Jan Vogler – so svojím šťastným violončelom – si „vyhrali“ v Semperovej opere extrémne ovácie. V tejto konštelácii a v autentickom dobovom zvuku zazneli Schumannova Druhá symfónia, Beethovenova Piata symfónia a Schumannov Koncert pre violončelo a orchester.

Úspešná tohoročná bilancia Jana Voglera ako sólistu i intendanta festivalu v jednej osobe sa započala prvým festivalovým koncertom. V skvostnom chráme, vo Frauenkirche, predviedol majstrovsky „Kol Nidrei“ Maxa Brucha. Jeho ideálnymi partnermi boli dirigent Andris Nelson a Boston Symphony Orchestra. Opakované festivalové truimfy Jana Voglera majú viacero menovateľov. Intendant Drážďanských hudobných slávností nie je len majstrom svojho nástroja, ale i realizátorom ambícií a vízií, ktoré vytvárajú festivalové dni plné šarmu a exkluzivity, lákajú návštevníkov, a dokážu presvedčiť, že je možné pripraviť každoročne nielen festival na vysokej úrovni, ale každý rok ho ešte zlepšiť. Tohtoročné, v poradí 39. Drážďanské hudobné slávnosti, prebiehali od 5. mája do 5. júna, o týždeň dlhšie ako naposledy. Ponúkli 52 podujatí na 22. rôznych miestach a toľko kvalitnej a krásnej hudby, že oslovili aj mnohých tých, ktorí doposiaľ nepatrili k publiku klasických hudobných festivalov. Festival sa uskutočnil pod mottom „Čas“ (Zeit), predstavil hudbu všetkých žánrov, druhov a storočí a zúčastnilo sa ho rekordných 48 000 platiacich poslucháčov. Za 93 percent predaných vstupeniek zaplatilo publikum vyše milión eur, čo znamená, že festival si vie na seba zarobiť. Medzičasom mesto znejúce festivalovou hudbou stíchlo, ale viacero koncertov ostalo zaznamenaných. Záverečný koncert so šťastným violončelom interpretujúcim Schumannov koncert je možné zažiť na ARTE Concert cez live stream na internete.

Drážďany sa čo do počtu obyvateľov dajú porovnať s hlavným mestom Slovenska. Nie sú však hlavným mestom krajiny, ale onedlho si snáď budú nárokovať byť hlavným mestom hudby. Aspoň počas dní a týždňov, keď žijú tak intenzívne jedinečným hudobným umením. Ak uvediem, že počas Drážďanských hudobných slávností sa v tomto meste paralelne a nezávisle uskutočnili v Semperovej opere aj historické predstavenia Wagnerovho Lohengrina so superhviezdou Annou Netrebko v úlohe Elsy, netreba ani dodať, že v Drážďanoch sa v máji premietlo toľko hudobných fanúšikov z rôznych kútov sveta, ako snáď ešte nikdy a málokde na svete vôbec.

Autor: Agata Schindler

www.musikfestspiele.com

video